Zvládli ste krízu vo vzťahu?

Ake slovo napriklad a ake ma dovody? Nebude v tom ina?

@domkakvet písala som ze neveru neriešime

Pochopila som, ze neveru neriesite, myslela som to tak, ze este mozno o nej nevies.

Za mna je neprípustne si vo vzťahu nadávať. Som s chlapom dlhé roky. Nikdy,nikdy sme si nenadávali. Tam by bol u mna začiatok konca.
Myslím,že by ste si mali sadnúť a v klude sa porozprávať. Bez placu,bez kriku,hystérie,nadávok a nájsť kompromisy,aby ste vedeli spolu normálne fungovať. Máte deti oplatí sa to skúsiť.

@vanilkovazmrzka neviem si rady, nepoznám príčinu. Mam 40+ a teda som už životom skúsená, ale aj tak neviem co sa to deje a ako to riešiť.
Poviem že musím ísť na daňový úrad opraviť daňové, a odpoveď na to: ty si taká neschopná ani daňové mi nevieš spraviť
Poviem ze mam malo mlieka a dieťa je hladné, odpoveďou sú nadávky že som neschopná matka co ani dieťa nevie nakŕmiť, každá žena to dokáže len ty nie
Poviem ze sa v práci trápim a nedarí sa mi, odpoveďou je že som neschopná
Zbalim celú rodinu na dovolenku, neplánujem a pripravím, a keď deti plaču tak je to moja vina a som absolútne neschopná pripraviť rodinu na dovolenku. Zatiaľ čo muž leží na gauči a nadáva mi
Umyjem okná, a muž si to ani nevšimne, ale keď si sadnem s mobilom v ruke už som zdochlina lenivá
A podobne

Fuha taketo reci by som neakceptovala. Rozchod by bol isty ale z mojej strany. Mozno by ti na to povedal, ze si neschopná sa so mnou aj rozísť. 🤔🤔🤔

Odiď. Pre tvoje dobro a dobro tvojich deti. Neschopný je skôr on, keď sa takto k tebe dokáže správať. Máš na viac ❤️ takeho debila čo najskôr pošli od vás ďaleko ďaleko

To je šialene.. myslela som že sa neviete porozprávať ,ale toto je už ozaj úplne zle.

@jaass lenže keď on takto začne po mne nadávať, ja neostanem ticho. Ja sa samozrejme bránim a tiež kričím jak blázon, oponujem krikom a plačem. A jeho reakcia samozrejme ze som šialená a mam sa dat liečiť.
Chápete? On si ma neváži a vždy som ja ta zlá

Už by som bola zbalena aj s deťmi.

Skús mu proste len ukázať prostredník bez kriku a placu. Chapem,že psychicky to musí byt veľmi náročné takto žiť,ale vždy keď takto začne,len mu ukaz prostredník.

Najdi odvahu odist.. Drzim paste, aby si bola dostatocne silna a zvladla to.

@lenkasarka a potom čo? Mam ďalej počúvať nadávky a nebránit sa? Cize mi radis hodiť sa do kľudu a vypnúť?

Ahoj
Odpovedz svojmu:"ak to vieš lepšie ako ja nech sa páči...."
Neponižuj sa a nedovoľ aby ta videl sa trápiť sa kôli "hlúpostiam" ( ako to vidia muži)
Ako hovorí príslovie: ,, jedným uchom dnu a druhým von "

Nie,radim ti len nekričať aneplakat ,lebo škodíš len sebe a detom. jemu to je asi jedno. Ak nájdeš silu odíď a začať nový život tak to bude pre teba asi vykúpenie. Každopádne ti držím palce,aby si sa nezrútila z takého zivota

Mali sme obrovsku krízu a zvládli sme ju. Trvala ale asi cca 3 roky a už to vyzeralo že ideme od seba. A nakoniec sme našli k sebe cestu a náš vzťah je momentálne ako na začiatku, nehadame sa vôbec .. nenadavame si. Je všetko OK. Ale tak chceli sme to obaja.

@anulka1944 skúšala som to, vziať mu zbrane a dat mu príležitosť aby sa ukázal.
Starala som sa vždy o neho a jeho pohodlie ako o male decko, mal vždy všetko naporiadku, kominky v skrini a spodné prádlo naskladane. A od neho som len počula ze som nikdy pre neho nič nespravila.
Tak od vtedy ma v skrini bordel, sam si nedokáže ani tričko poskladať
Uz pre neho nehnem ani prstom
Načo

@candii 3 roky? Vau
U nás to trvá asi rok, posledne 4 mesiace intenzívnejšie
Super ze ste to zvládli, blahoželám silno
Dostala som jednu radu, že sa všetko dá zvládnuť láskou. Čím viac na mňa kričí, tým viac mu mam prejavovať lásku. Zatiaľ niesom schopná, zatiaľ som príliš zranená.

Áno áno 3 roky a naozaj ťažké roky. Tak hlavne si treba sadnúť a narovinu sa porozprávať kto čo chce .. či chce byť s tebou, čo o tebe cítiť atď. Úprimný rozhovor a ak stále s tebou chce byť tak sa musí snažiť aj on rovnako ako ty. Lebo snaha len z tvojej strany to nemôže byť ..

@candii desí ma predstava rozhovoru s ním, určite to skončí hadkou a ukážkami

No komunikácia je absolútny základ. Ak toto u vás zlyháva je to veľký problém, my sme sa vedeli porozprávať bez problémov ..

Toto ani neviem, či je zlyhanie komunikácie, alebo úplný nerešpekt voči partnerke.

"Starala som sa vždy o neho a jeho pohodlie ako o male decko, mal vždy všetko naporiadku, kominky v skrini a spodné prádlo naskladane. A od neho som len počula ze som nikdy pre neho nič nespravila."

A toto je ten problém. Správala si sa k nemu ako matka a nie manželka. Manželka by mu aj dobre "vynadala", že je dospelý a hento tamto .. zvládne aj sám.
Jedna vec je robiť veci z lásky.
Druhá vec je nechať sa ponižovať.
Najprv vravíš, že to trvá len posledný rok. No, ale skôr to vyzerá, že je to tak od začiatku. Možno vtedy si ešte toľko nedovoľoval. A len postupne skúšal, koľko mu dovolíš. A začal si svoje komplexy (nízke sebavedomie) riešiť tým, že zhadzuje teba.
Toto je neakceptovateľné.
Ale žiaľ poznám viac párov, kde to takto funguje.

Ak by si mu povedala "Nepáči sa mi, keď ma zhadzuješ. Bolí ma to. Potrebovala by som od teba viac opory...." akosi pochybujem, že by to malo na neho efekt.
Tvoju zraniteľnosť by použil proti tebe a zhodil by ťa ešte viac "preháňaš, si precitlivelá, nebuď trápna..."

Toto sme prezivali aj my. Dovodom (ako sme neskor zistili) boli psychicke problemy nas oboch. Ja som bola chora, ale o chorobe som este nevedela. Symptomom tejto choroby bola depresia. Nemohla som fungovat, nevedela som poriadne zit, vsade bol neporiadol, bez prestavky som bola nervozna.
Manzel si zase nosi so sebou traumy z detstva. Jeho rodicia sa takto bavili doma, toto pocuval vele detstvo.
Pomohlo nam to, ze sme stale mysleli na to, ze nas vztah je to najdolezitejsie na svete. Povedali sme si, ze sa nechceme hadat, nechceme si ublizovat, ze toto urcite nieje to spravne. Pocas svetlych chvil, kedy nam obom bolo lepsie sme sa este dokazali pekne porozoravat a povedat si, ze toto nechceme, ze bud musime nieco zmenit alebo od seba odist. On mi otvoril oci a ukazal ze nieco so mnou nieje v poriadku a ked ja niesom ok, tak s nim lomcuju viac jeho nevyliecene traumy.
Dokazali sme to prekonat a sme este silnejsi ako predtym. Ak by sme sa rozviedli tak by to bolo tiez legitimne...ale bola by to skoda, lebo by sme sa nikdy nedostali do tejto nadhernej fazy vztahu ktoru mame teraz.

Ak si veriaca, tak mne velmi pomohla aj kniha Vyzva lasky od Stepfen Kendrick.
Aj reraz si z nej hocikedy precitam nejaky uryvok a snazim sa previezt do praxe 🙂
Drzim vam palce. Porozmyslaj ci ti stoji za to bojovat o vase manzelstvo

Polož si jednu, (pre mňa) zásadnú otázku. Čo by si odporučila svojej sestre, dcére, najlepšej kamoške, keby si sa dozvedela, že sa k nej manžel správa takto. To bude to správne riešenie pre teba. Nech ti tu ktokoľvek z nás napíše milión rád, čo by sme my spravili alebo nespravili, rozhodnutie bude na tebe. Držím palce, aby bolo správne. Ja by som sa už dávno zbalila a pri takom mužovi nebola, ale to som ja, každá sme iná a Ty musíš vedieť, či sa oplatí bojovať, alebo nie.

Preto odiď

a je riesenie keby sa ideme porozpravat s jeho mamou? proste vsetci traja si sadneme a poviem co je vo veci, ze chcem odist lebo nevidim zlepsenie a v takom vztahu nemozem dalej fungovat, a navyse sa obavam ze rozhovor medzi nami dvoma bude velmi hlasny a intenzivny, a zas nic nevyriesime
co myslite? Mozno by svojmu synovi dohovorila, a porozpravala sa s nim
Luto mi jej svokry, nechcem jej sposobit trapenie, uz sa trapila dost, je to dobra svokra a babka

Nech ta ani nenapadne vyplakavat pred svokrou. Isto by sa jeho zastala, nie teba. Nechaj mu deti aspon na pol dna a chod von s kamoskami, mozno sa zbada. Ak nie, tak pobal veci a odid - k rodicom napr.

svokra nie! ani tvoja mama! nikto prosim ta to nespravi vobec dobrotu, toto neni vobec dobry napad. ak tak jedine niekoho nestraneho - manzelsku poradnu ste nezvazovali?

Tak to je veľmi úbohé správanie z jeho strany. Plač ti nepomôže, skôr nejaká asertivita z ktorej by pochopil, že takto nie, že s takým chlapom nestravíš zbytok svojho života.