Zostávajú vo vás nepríjemné pocity?

@lucia23529 no pekne. Aj ťa to v noci budí? Resp zobudíš sa a teraz ti šrotuje hlava totálnymi nezmyslami aj hodinu aj dve....
Príde mi to šialené..
Nemám 20, kedy to sakra prejde ?

Co si o tebe myslia ťažko zmeníš. Ako si vyznela tiez nezmeníš. Ak ta nepochopili, nech sa spýtaju ešte raz. Akoze dve hodiny v noci zabiť týmto by som nechcela. Skus psychologa, možno je to z detstva...musela si mat samé jednotky a byt najlepšie dieťa v činžiaku?

@aandrea9 sak jasne, máš úplnú pravdu.
Detstvo - bola som skôr neustále zhadzovana že som neni podľa niekoho očakávaní.

Áno, siaha to až do detstva. Tam sú odpovede ale riešenia sú už na tebe v dospelom živote.

Prečo už viem, po dlhej analýze vlastného detstva, života.. neviem to však zmeniť a niekedy je to naozaj veľmi, veľmi otravné... 😔 Kto to zažíva vie si predstaviť čo mi celý deň dnes bežalo v hlave, lebo som mala míting kde som musela hovoriť pred asi 20timi cudzími ľuďmi.. nedeje sa mi to však len pri takýchto výnimočných záležitostiach, ale stále , každý deň a to od detstva..

Autorka...niektorí rodicia páchajú neskutočné škody na vlastných deťoch 😔 skus psychológa a popracuj na sebavedomí🙏 nemôžeš donekonecna nespat a toto riešiť ...treba to vyriešiť.

Poznam velmi dobre. Dnes mi volali z radia,cely cas odvtedy myslim nato,ze ako som znela a co si o mne myslia 🙆

Aj ja to mavam,ale vekom som sa nejako naucila az tolko nepremyslat. Asi sa toho nezbavim nikdy. U mna to prameni z vychovy. Vzdy mama riesila kto co povie,co som povedala,ako som povedala,ako som sa tvarila. Asi pocit menejcennosti alebo co. Naucila som sa vybudovat si zdrave sebavedomie,ale nikdy ho nebudem mat take,ze prestanem uvazovat nad sebou.

@marca12 presne. Myslím si, že celé je to len o sebavedomí. Toľko ľudí poznám, sprostých jak táčky, presviedča ta o niečom, čo vôbec nie je pravda, bez výčitiek, ešte aj na ďalší raz si stojí za tým, pritom sa mýlil ale to je jedno - on ma sebavedomie a ja nie. Ja som ta, co hapka a on ten, čo distingvovane vysvetľuje picov....ktorá je celá blbosť ale !!! - má sebavedomie. Vyzerá pritom múdro, dolezito aj keď trepe bez výčitiek sprostosti 🙂
Proste, chcela by son mat sebavedomie aspoň z 20% niektorých ľudí.

Jasne, urcite to ma spojitost s detstvom, plus by som tipla, ze mas aj citlivejsiu povahu. Pomoct moze opytat sa sama seba, co si o tom myslis ty. Som s tym spokojna ja? Vyhovuje to takto mne? Snazila som sa, dala som svoje maximum? Mam ciste svedomie? Isla som v sulade so svojimi hodnotami? A podobne. Tvoj nazor je rovnako dolezity ako nazory ostatnych.
Dalsia vec je uvedomit si, ze pripadne chyby a nedostatky malokedy byvaju fatalne, daju sa casto napravat, alebo aspon ciastocne korigovat, pripadne si ich ani nikto nevsimne 🙂 Cize nie je zle zaujat postoj: snazila som sa, teraz to uz nechavam tak a ked sa ukaze, ze nieco nebolo ok, tak budem riesit potom, nieco vymyslim.

@marianarem lenze autorkin problém je práve to ze pochybuje o sebe, o tom, či sa snažila dostatočne. Aké "potom vymyslím"??? Kedy "potom"? Po čom? Ona nemá čo rozmýšľať co potom. Ona sa ma nastaviť tak, že TERAZ toto moje stanovisko, tato moja odpoveď bola dostatočná a bodka. Ziadne pochybnosti o sebe samej.

treba odvrátiť pozornosť, myseľ si zvykla takto "sa správať" - vycvičila si ju tak aby analyzovala dokola a dokola každý deň rovnaké situácie.. tak treba na tom zapracovať, zakaždým odvrátiť pozornosť na iné a časom to zmizne a popri tom by bolo fajn budovať si zdravé sebavedomie 🙂 keď ta začne v noci takto trápiť, radšej si zober do ruky knihu a plne sa sústreď na to čo čítaš.. možno už po chvíli zaspíš a ak nie aspoň ten čas stráviš užitočnejšie ako nechať sa mučiť myšlienkami.. nebudú ťa trápiť ak im nedáš pozornosť..

@aandrea9 Tak ja pisem, co pomaha mne. Toto, co som napisala. Aj ja o sebe casto pochybujem. Tym "potom" som myslela, ak sa ukaze, ze som naozaj spravila nejaku chybu. Lepsie, nez 2 hodiny rozmyslat a omielat v hlave nejaku situaciu, je povedat si, ze budem riesit, ak sa ukaze, ze vlastne je co riesit.

@marianarem už chápem

@aandrea9 Niekedy je tiez ozaj rozdiel pytat sa, co si o mne myslia ini a co si realne myslim ja. Da sa to sformulovat aj inac: Co by som si pomyslela o svojej dobrej kamaratke, keby povedala/urobila presne to, co ja? Velakrat clovek zisti, ze v jeho ociach je vlastne vsetko ok, ze u tej kamosky by to bolo absolutne v pohode, len mu to kazi nejaky hlas "tych ostatnych", ktory ho stale posudzuje. Casto to byvaju prave zvnutornene hlasy/nazory rodicov este z detstva. Je dobre to skusit oddelit a dat vahu aj svojmu pohladu.

Jasne, ja som overthinker ako vysity, snazim sa s tym bojovat, ale raz je to lepsie a raz nie

Tak na takéto analýzy ozaj nemám čas...Aši máš veľa času🙂