Zomrela mi mamička
Ahojte, ani neviem prečo sem vlastne píšem, ale asi potrebujem dostať veci zo seba von. Mám 22 rokov a pred mesiacom a pol mi zomrela mamička. Mali sme krásny vzťah, boli sme najlepšie kamarátky, veľmi som ju milovala. Bola to tá najlepšia žena a maminka na svete. Mala som s ňou ešte veľmi veľa plánov, ale nestihla som všetko, čo som chcela. Nečakala som, že odíde tak skoro. Mala len 50 rokov. Rozprávali sme sa o všetkom, pokiaľ som nebola doma, volali sme si aj 3x za deň, chýbala mi, už len keď bola v robote, ešte aj tam som ju chodila často pozrieť. Od kedy odišla, cítim sa, ako keby odišla polovička zo mňa. Navonok to vyzerá, že som v pohode, študujem vysokú školu, bakalársky ročník. Sľúbila som mamine, že školu dokončím a preto sa snažím čo najviac. Okrem toho mám 16 ročného brata a ešte 24 ročného brata. Pomáhame si ako sa dá. S otcom je to niekedy ťažké, ale je to jediný rodič, čo mi zostal. Snažím sa s ním mať dobrý vzťah, aj napriek tomu, že celý život pil a veľmi maminke ubližoval a nám tiež. Pokiaľ nepil, bol to najlepší otec na svete, ale stačil pohárik a bolo z neho monštrum. Veľa krát som si maminku zastala, lebo mi to proste nedalo a preto som s ním mala hádky. Viem, že s ním nebudem mať nikdy taký vzťah ako s maminkou, ale predsa sa snažím, aj keď mám v sebe veľký hnev a nervy. Maminka zomrela na rakovinu žalúdka, trvalo to len 3 mesiace. Všetko vyzeralo zo začiatku dobre, žalúdok vyoperovali. Avšak telo to neprijalo a prestala jesť, schudla 30 kg a to bola aj príčina smrti. Starala som sa o ňu, ako sa len dalo, aj som hľadala novú liečbu, avšak nikto mi pomôcť nevedel. Som veľmi nahnevaná na naše zdravotníctvo. Mamina mala už pred 2 rokmi tlaky do hrudníku, chodila pravidelne na vyšetrenia, vždy spravili len RTG pľúc, srdiečka, zobrali krv, všetko vždy mala čisté. Často bola u nás aj sanitka, lebo mamina len cítila tie tlaky a sanitári vždy dali len niečo na upokojenie, vraj to má zo psychiky (z otca), v marci bola nemocnici, minulý rok vo februári a nikoho nenapadlo skontrolovať žalúdok. CT žalúdku spravili až v máji, keď mala maminka bolesti a zrazu schudla za týždeň 10 kg, ale vtedy je už neskoro. Veľmi často si vyčítam, že ma nenapadlo, že by to mohlo byť zo žalúdku a hovorím si, že som mala radšej zomrieť ja. Často premýšľam nad samovraždou, avšak stále tu mám bratov, otca, maminkiných rodičov, úžasného priateľa a jeho úžasnú maminu, ktorá si prešla tým istým a neskutočne mi pomohla. Ale... ja stále neviem byť šťastná. Neteším sa na Vianoce, neteším sa už na nič. Nechcem mať svadbu, lebo viem, že mi na nej bude maminka chýbať. Nechcem už ani deti, lebo viem, že nebudú mať moju maminku pri sebe a ona by bola tá najlepšia babka na svete. Vie mi niekto, kto si týmto prešiel poradiť? Kedy prestanú tieto výčitky? Dokedy ma to bude takto bolieť? Viem, že mi bude chýbať celý život, ale bojím sa, že v takomto pekle budem žiť navždy. Jediná myšlienka, ktorá má upokojuje je, že aj ja raz zomriem. Ďakujem za prečítanie.
Súcitím s tebou a dovoľ mi vyjadriť ti úprimnú sústrasť…veľmi ma tvoja strata mrzí, viem sa do tvojej situácie vcítiť, keďže som si prešla tým istým pred 3 rokmi 😞 Bolo to presne rovnako, ako v tvojom prípade, šlo to z kopca extrémne rýchlo. Nebola som na to vôbec pripravená. Ja som síce mala v tomto čase o 5 rokov viac ako ty, ale to nič nemení na veci. To si svadbou…ja som mala svadbu 5 mesiacov po strate mamičky a bolo to veľmi ťažké, chcela som ju veľakrát zrušiť, ale nakoniec som si uvedomila a začala denne uvedomovať, že ona je tu vlastne so mnou…nikam neodišla, akurát ju už nikdy neobjímem a nedám jej pusu, ale ona je tu, ona pri je mne, všetko vidí, dohliada na nás a dáva mi to denne najavo…všímam si znamenia a verím, že je pri nás stále…Najviac mi asi v tomto pomohla viera v to, že je na lepšom mieste a zapratať si hlavu inými myšlienkami, vždy som musela mat niečo na práci a rozmýšľať nad niečim iným🙏 a ono to naozaj pomohlo..Neuvažuj prosím nad negativnými myšlienkami, bolieť to bude vždy rovnako, bolesť nepominie nikdy, akurát čas pomôže trošku to zlepšiť, nech to nie je také čerstvé…posielam ti veľa energie a síl❤️ Mysli na svojich súrodencov, tatina. Ak máš naozaj samovražedné myšlienky, vyhľadaj psychológa, pomôže ti 🙏
Život vie byť ťažký a krutý, niekedy človek keď ma syndróm vyhorenia má ťažké chvýle za sebou a možno napadne i myšlienka ako samovražda.
Prosím ťa nič take si nesprav, sice mamu máme len jednu ale tvoje súrodenci ťa potrebujú i pred tebou može byť krásny život s rodinou i s detmi..Ani tvoja mama by si nepriala aby si kvoli nej ukončila život, veď ťa priviedla na svet, rizkovala si život aby si sa narodila a teraz by si to len tak zahodila???
Úprimnú sústrasť ♥️
Je ťažké teraz niečo napísať, lebo aj tak bude znieť všetko ako klišé. Moja švagriná prišla o mamku, mala rovnaké myšlienky a pocity ako ty. A je to asi prirodzene. Ale čo by chcela mamka? Aby si skončila školu. Určite by chcela, aby si si našla dobrého muža, mala detičky, aby ste ty a tvoji súrodenci boli v živote šťastní.
Všetko chce čas. Držte sa.
Uprimnu sustrast. Tiez mi zomrela mamina, pred 4rokmi Tiez to islo velmi rychlo-5mesiacov. Tiez sme boli dobre kamaratky a rozumeli sme si. Tiez som bola nahnevana na zdravotnictvo. Samovrazedne myslienky odozen. Opakuj si nasledovne (to si opakujem aj ja denne) : " Este ma na tomto svete niekto potrebuje! " Su to tvoji blizki, tvoj priatel....Vela sil ti prajem.
Ahoj, nepomôžem tak, ako to čakáš, ale odporúčam ti vyhľadať psychologickú podporu. NIE je hanba vyhľadať a požiadať o pomoc. Mam skusenosti, xe prave psychologicka podpora dokaze uzasne pomoct. Neznamena to slabost. Pomozu preklenut tazke obdobie v zivote cloveka, spravovat emocie, myslienky. Vieš mať aj online stretnutie napríklad cez https://hedepy.sk/?campaignid=12962990141&adgro...
https://www.ksebe.sk/?gclid=CjwKCAjwnOipBhBQEiw...
Alebo môžeš skúsiť osloviť psychológa, ktorého tvoja škola pravdepodobne má. Tam by to aj mohlo byť zdarma.
Alebo telefonicke/mailove/ chatove moznosti niektorych online poradni. Neboj sa ich kontaktovat , nikoho nesudia, pomahaju. Hlavne pomahaju odborne. https://www.modryanjel.sk/nasa-cinnost/krizova-...
Tu maju aj online chat:
https://www.krizovalinkapomoci.sk/
Niektore z uvedenych funguju 24/7.
Drzim palce a posielam objatie 🤍
úprimnú sústrasť :( pred pár dňami bolo 17 rokov odkedy odišiel môj otec. Bolo to hrozné aj napriek tomu, že sme vedeli o chorobe, ale že to bude tak rýchle sme načakali. Prvý rok-dva som mala pocit, že tá bolesť neutíchla, len som sa s ňou naučila žiť. Ale naozaj čas pomôže a ostanú len pekné spomienky. A stále si s ním chodím "pokecať" keď treba 🙂 verím, že aj u teba to bude podobne, ale dopraj si čas
Uprimnu sustrast. Prezila som nieco veeeelmi podobne v 21 rokoch. Bolo to narocne kym som prijala situaciu aka je. Ver mi, naozaj ta chapem a viem ako ti je🙏🏼 ALE tvoj zivot je tvoj a nie je to klise, ze musis zit dalej. Ano, vyrovnavaj sa s tym kolko potrebujes. Chapem, ze teraz je tazke pre teba byt stastna. Ale vsetko to pride. Casom. Plac a smut kolko ti treba, lebo vsetko neprebolene a neprijate raz vyjde na povrch. Tvoj zivot ma este daleku buducnost. A mozes byt skutocne stastna. ♥️ nikdy vsak nezahod svoj zivot kvoli niekomu. Laska k mamke ti ostane. Nepotrebujes ju ani nahradzat. Ale pridu dalsie obrovske lasky. Zistis, ze stastie v zivote bude este existovat a budes raz s laskou a usmevom spominat☺️ aj ked je to teraz nepredstavitelne. Hlavne odpusti casom kazdemu na koho sa hnevas - nedrz hnev v sebe. Moj ocino nebol zly, ale bol kedysi prisny, nevedel komunikovat a nas vztah bol nijaky. Od smrti mamky sa zmenil na nieco comu by som nikdy neverila a mame super vztah. Je citlivy, chapavy, milujuci. A k vnucatam ani nehovorim. Boze a ako mi pomohol. Je to velka rana, ked zomrie mamka, ale raz to budes cele vnimat inak. S prijatim, laskou a prenadhernymi spomienkami
Ďakujem, veľmi pekne za všetky rady. A tiež posielam objatie všetkým, ktoré si tým prešli. Obdivujem Vás, že ste sa cez to vedeli dostať. Máte pravdu, mamina ma neporodila len tak, aby som si teraz zobrala život. Len to neskutočné bolí a často za ňou plačem. :( Ale viem, že by ma dobre "nakopala do zadku", keby vie ako sa trápim a aké myšlienky mám. Mala úžasný humor 🙂 Strašne sme sa ľúbili a vždy ju budem ľúbiť. Na druhej strane si uvedomujem, že keby si niečo spravím, všetci moji blízky by prežívali dvojnásobnú bolesť. Psychológa chcem vyhľadať určite, len teraz som aj dosť upadla, riešila som jej veci, poistky, úver, pohreb, mladšieho brata, svoju školu... a poriadne som sa ani nestihla vyplakať tak akoby som potrebovala a oddýchnuť si, tak možno preto mám aj takéto myšlienky a dusí ma to. A stále mám pocit, že sa toho nabaluje viac a viac a vždy keď hovorím, že už si naozaj psychológa vybavím, zrazu príde niečo iné. Že jednoducho nevládzem. Týmto nechcem povedať, že som na všetko sama, ale maminku mi jednoducho nikto nenahradí. :(
A strašne plačem, keď myslím na to, ako sa trápila. :( Ona bola naozaj úžasný človek, aj k cudzím ľuďom, vždy myslela na druhých a toto si nezaslúžila. :(
Uprimnu sustrast,smrt rodica je obrovska strata. Stara otrepana fraza na toto plati. Cas otupi bolest. Smutok ostane vzdy. Nechci od seba,aby si po mesiaci nenala taketo pocity. To budes mat aj po roku. Najskor byva obvinovanie,ze si mohla urobit viac,mala si si vsimnut a podobne. Casom sa prestanes obvinovat,uz len obcas si to pripomenies,budes smutna. Vidiet blizkeho utrpenie ako v bolestiach uniera,je znicujuce. Ale aj to cas otupi. Nechapem,preco dobri ludia odchadzaju,preco detom nie je dopriate byt dlhsi cas s milovanymi rodicmi. Na toto odpoved nemam a vzdy citim nespravidlivost,ale to je zivot. Nevieme,preco to tak je,ale musime ist dalej. Ona bude navzdy zit s tebou v tvojom srdci. Sice sa nemozte vidiet,objat sa,ale v srdci si ju budes nosit do konca svojho zivota. Zi tak akoby tu bola,rob jej radost,zi v duchu ako ta naucila,rob to,co vies,ze by ju robilo stastnou. Urcite by bola nestastna,keby vedela ako sa trapis. Nechcela by,aby si zanevrela na svoj zivot. Rob jej radost svojim zivotom a pomalymi krockami sa z toho dostanes. Nebude teraz ani o mesiac,ale raz sa dokazes aj usmiat pri spomienke na nu,nebude to len plac,ale aj smiech. Drz sa a nevzdavaj sa. Mas skolu,na tu sa upriam,snaz sa pohruzit sa do ucenia a tym zahnat cierne myslienky. Poplac si,nepotlacaj to,ale vzdy chod dalej.
Ahoj, sme na tom rovnako vekovo a tiez si takouto stratou teraz prechadzam. Ak mas zaujem, kludne mi napis, hocikedy ta rada vypocujem
@modramacicka ahoj, ďakujem veľmi pekne, napíšem ti
V prvom rade by som ti veľmi rada vyjadrila svoj úprimnú sústrasť 🙏🙏🙏 ja som tiež prišla o svoju maminu zomrela vroku 2013 ja som mala vtedy 33 rokov, bolo to pre mňa jedno z tých najťažších období v mojom živote a viem čo prežívaš viem aké je to ťažké … neviem či si veriaca ale z mojej vlastnej skúsenosti ti viem povedať že my na tomto svete strácame len fyzické telo, tvoja mamina ďalej existuje žije jej duša a určite sa má veľmi dobre, ty keď sa za ňou trápiš tak ona to vie, skús sa viac upokojiť, skús sa na to pozrieť z toho pohľadu že ona stratila len fyzické telo a jej život reálne ďalej pokračuje,
film o druhom
Svete ako žijú duše ďalej volá
“ náš domov “ dám ti to sem link tam som pochopila , tento film bol natočený na základe muža známeho spisovateľa xavieru , ktorý mal kontakt s dušami a písal knihy o tom čo mu duše hovoria, čo zažívajú na druhej strane, aj ja mám tiež prepojenie na druhy svet, A viem na 1 000 000 1 000 000% že náš život ďalej pokračuje skús sa na to pozrieť z tohto pohľadu a pochopíš že tvoja mamina ďalej existuje a žije , a keď budes ty šťastná , bude aj ona šťastná 😊🙏. Škoda že si nedala kontakt na seba ja by som ti rada napísala správu alebo môžeš kontaktovať ty mňa a viac by som ti povedala v súkromnej správe aby som ťa povzbudila a môžme si aj zavolať.
Prikladám link na ten film náš domov
Tento film mi prišiel do rúk týždeň po smrti mojej maminy a mimoriadne mi pomohol pochopiť . Náhody neexistujú 😊
Ahoj. Neviem ti pomôcť, ale prajem veľa síl. Určite sa netráp a vyhľadaj odborníka. Prípadne choď za obvodnou lekárkou a poraď sa s ňou. Teraz si ešte v šoku, ale pozor aby to neprešlo do úzkosti alebo depresie. A hlavne zamestnajú sa nejakou manuálnou prácou.
Aj mne zo života odišlo také moje slnko, celkom nečakane. Som myslela, že sa zbláznim. Tie výčitky, že sa dalo spraviť niečo lepšie asi majú všetci ktorí prišli o milovaného človeka. Ako by sme tým chceli vrátiť čas a zmeniť čo sa stalo, ale to už nejde.. Lebo nie len my sme režisérmi svojho života. Mne trvalo 2 roky kým som sa nejak dala dokopy. Nič ma nedokázalo nakopnúť, ani milované deti. Ja som nejak tak len prežívala, ale už je to lepšie. Už sa teším z kadečoho, plánujem.. Ja ani neviem čo mi pomohlo. Možno aj také to zdieľanie a uvedomenie si, že koľkí ľudia si tým prechádzajú a trpia rovnako. Napríklad som narazila na také videá, kde mladé ženy rozprávali, ako niekto z ich najbližšej rodiny spáchal samovraždu, a aj po rokoch pri tom rozprávaní plakali a vyčítali si, čo mohli urobiť inak.. Mi ich bolo ľúto, koľko rokov prežili v tej hruze, smútku. Ale že vlastne oni za to nemohli. Tak ako ty za nič nemôžeš. Inak mne celkom pomáhal šport a meditácie. A ľudia, spoločnosť. Že človek aspoň na chvíľu vypadne z toho svojho smútku, príde na iné myslienky. A tak postupne až tie bolestivé spomienky prestanú človeka úplne ovládať. Až sa naozaj jedného dňa budeš cítiť lepšie, aj keď ti to teraz tak nepríde. Drž sa,veľa síl prajem.
Úprimnú sústrasť, chápem tvoju veľkú bolesť. Sama som si ňou prešla pred piatimi rokmi. Chcem ti len napísať, že čas lieči a bolesť, ktorú cítiš bude neskôr znesiteľnejšia. Ale teraz je ešte skoro. Je to len mesiac. Je prirodzené, že si ho preplakala. Myšlienky na samovraždu musíš riešiť s niekým kto ti bude vedieť pomôcť. Máš bratov, isto máte pekný vzťah, veľa sa s nimi rozprávaj, objímaj. Ver že tá tvoja ubolená dušička sa raz bude smiať aj keď zo začiatku cez slzy. Tvoja mamička žije v srdiečku každého z vás. Bola pre vás výnimočnou osobou a stelesnením lásky a dobroty, preto to tak bolí. Časom to bude naozaj iné. Je to proces až dôjdeš do štádia zmiernenia. Teraz musíš ísť ďalej, postupne ako sa ti dá aj keď je to niekedy veľmi ťažké. Prajem ti veľa síl ❤️
Cas vsetko zlepsi. Skus terapiu, lebo sa mi zda, ze si na nu bola az chorobne naviazana, takze ta terapia bude pre teba najlepsie riesenie.
Ja odporucim aj chat na stranke
https://ipcko.sk/
Uprimnu sustrast❤️
Neviem z ktorého si mesta ale skús kontaktovať Plamienok, robia smutkovu terapiu