Zmätok v citoch

Tak asi tusis odpoved, ziadna normalne zmyslajuca zena ti tu nenapise, ze by dobrovolne v takom vztahu zotrvavala. Pokial nie ste svoji, tak je to ovela jednoduchsie, aj ked je tam sice dietatko, ale prenho takisto nebude dobre, ked bude vyrastat v takom prostredi, z ktoreho nebude citit lasku. K nemu mozno, ale musi vidiet, ze aj vy dvaja sa mate radi jednoznacne.

ja len aby si si moc nezidealizoval toho krásneho viacmenej neznámeho s ktorým si bola istý čas...
buď opatrná, radšej popracuj ešte na záchrane súčasného vzťahu...

@deti95060810 neidealizujem, preto som aj napísala že nenavrhol ani stretnutie ani nič. Len som si tak spomenula na to ako som žila, čo ma v živote bavilo, čo som mala rada a uvedomila som si že také veci pri mojom partnerovi žiaľ nezažijem, lebo on k takým veciam nemá vôbec vzťah.

A ten tvoj kamos z minulosti prejavil nejaky zaujem o teba? Chcel by ta aj s 10 mesacnym dietatom? Ktovie ci by ste si fyzicky sadli, podla mna ho mas zidealizovaneho.Popracuj radsej na vztahu s manzelom a nespekuluj.

@iv007 či by ma chcel neviem 😅 ale každopádne určite by som nechcela ja. Už vyššie som spomenula že som si pri tom písaní len uvedomila niektoré veci, nie že by som teraz za ním chcela utekať 😅

Citis? Necit a priamo sa spytaj,ci ma zaujem pracovat a zlepsit vas vztah a ci to skusite a date si sancu,lebo inac chces rozchod..

A co ti vlastne chyba v sucasnom zivote? Su to tie vylety, co si v minulosti ako bezdetna absolvovala? Ci neviazany bezstarostny zivot? Lebo o to si prisla s prichodom dietata, nie vinou partnera. Treba si uvedomit, ze narodenim dietata sa zivot obrati naruby a nejaky cas trva, kym dieta odrastie a partnersky zivot sa vrati do starych kolaji. Treba si problemy rozmenit na drobne a snazit sa ich riesit spolocne. Kriza prichadza v kazdom vztahu a hovori sa, ze siedmy rok je kriticky. Z nejakeho dovodu si s partnerom vydrzala 6 rokov, skus si spomenut na pekne okamihy, ktore ste spolu prezili. A spolocne sa ich pokuste zopakovat. Namiesto rojcenia o niekom, s kym si ani neokusila partnersky zivot.

Si si istá, že v momentálnom stave by si si vedela užiť tie opisované endorfíny, ktoré si niekedy zažila? Mohla by si si s dieťaťom toto všetko užívať a napĺňalo by ťa to šťastím? Myslím, že nie. Situácia sa zmenila a tvoj život si razí vlastnú cestu. Je pekné si zaspomínať ale keď si tie spomienky rozmeníš na drobné, aplikovať ( zopakovať ) ich v súčasnosti, alebo budúcnosti s očakávaním rovnakých emócií, ktoré si zažívala vtedy je naivné.

Ja som mala taký život s manželom pred pôrodom nášho dieťatka, chodili sme po svete a akciách, teraz keď je dieťa, tak je to značne obmedzené, ale neľutujem, malý je zmyslom nášho života a nemenili by sme, možno keď bude väčší, tak zas budeme viac behať, ale teraz sa uspokojíme aj s málom, lebo to má zmysel..mala by si možno trochu prehodnotiť svoje nároky a začať pracovať na svojom terajšom vzťahu a nie pri prvom ochladnutí utekať, ale znovu rozdúchať oheň...my s manželom občas malého dáme postrážiť rodičom a ideme spolu na rande (kino, divadlo, koncert, večera) a vždy si to užijeme, ale potom sa tešíme za naším malým zázrakom a zas radi zapadneme do toho kľudného stereotypu 😉

Ste spolu 6 rokov a až teraz vidíš, že to nie je to, čo chceš. A 6 rokov to bolo fajn? Lebo to sa mi zdá pomerne dlhá doba na to, aby som vedela, čo ďalej.
Často a teda by som povedala ze vždy príchodom dieťata nastávajú, dochádza vo vzťahoch k veľkým zmenám.
Nikto z nás už potom nežije život, ako predtým. Lego predtým je už dávno za nami, posúvame sa ďalej.

Máte len krízu. Najskôr by som sa snažila popracovať na nej a potom sa rozhodovala, čo ďalej.
Čo nieje ako predtým, čo ti chýba?

Ja ti neviem ale tvoje dovody pre odchod od sucasneho partnera mi pridu strasne vagne.Ved ani ziadny konkretny problem nemate,proste mate len normalnu krizu.Navyse ty si na materskej,mas zbytocne kopu casu dumat nad takymito vecami evidentne.Neviete si najst k sebe cestu,ale to mne nepride dovod na rozchod.Urcite by som skor ako by som robila rozhodnutia na zaklade spomienkoveho optimizmu investovala poriadne vela energie do sucasneho vztahu a trvala na partnerskej poradni.Ak nebude chciet tak to dat v stave nudze otvorene ako podmienku pre dalsie spoluzitie.Ak aj tak odmietne,potom mas pravo zvazovat odchod od partnera.

Prepac, ale mne to vyznieva tak, ze si skratka zacitila prilezitost na romanik s kamaratom, a tak to, co 6 rokov nebolo dovodom na rozvod, prislo teraz vhod ako vyhovorka, preco zo vztahu vycuvat. Snad sa mylim.

Nerozumiem naco si si s nim robila dieta. To rodite deti do rozvratenych vztahov bez rozumu. Uz vtedy si chodila radsej s cudzim chlapom po vyletoch ako si dat svoj vztah doporiadku. Ak nie si stastna vo vztahu,tak konaj. Ale necakaj,ze ta cudzi chlap spravi stastnou.

@vilma7
@maminkadeticiek
@maxalla
@marca12
Aby som to uviedla na správnu mieru ešte raz , netúžim po romániku so známym z dôb dávno minulých, ba dokonca netúžim po žiadnom romaniku.
Po dieťatku som túžila, svoje dieťa ľúbim najviac na svete, to je samozrejmosťou. Medzi mnou a partnerom je celkom veľký vekový rozdiel a príde mi že od narodenia dieťaťa ostal veľmi "lenivý, bez záujmu o vzťah" . Zvykol si ze je doma uvarené, upečené, upratané a všetko to okolo. Ja viem že s malým dieťaťom sa cestovať nedá, ani nejaké dlhé výlety, ale partner nieje ochotný ísť s nami ani na obyčajnú prechádzku. Za 10 mesiacov bol kocikovat jediný raz, keď ma seklo tak ze som sa nedokázala ani pohnúť a malý nechcel cez deň zaspávať inak ako v kočíku. Nemá záujem o žiadnu konverzáciu, keď mu poviem kde je problém, po čom by som túžila a co by som si priala, v podstate len mykne plecom a nič mi na to neodpovie, debata žiadna. Nemá prácu fyzicky náročnú, neťahá dvanástky, víkendy má voľné, no ani do obchodu nieje ochotný ma odviezť (po vážnej autonehode som dostala strach sama šoférovať) a tak ak potrebujem ísť kúpiť niečo čo nezoženiem v malých dedinských potravinách musím zobrať kočík, hodinu kráčať tam a hodinu nazad, opäť sama. On zatiaľ sedí doma pred telkou. Kedysi nebol až taký domased, aj keď sporadicky ale aspoň sme niekam išli.
Zato sám ide. 2 týždne dozadu bol v Martine, v pondelok ide do zahraničia s kamarátom kvôli čomu si zobral dovolenku. Keď potrebujem ja niečo vybaviť (gynekológ/zubár etc.) Povie mi nech si zavolám starú mamu, že on si na také kraviny voľno brat nebude.
Proste ma toto jeho správanie veľmi ubíja, odrádza ma od neho a aj od spoločného života.

No podla toho co pises teraz, mate hlbsi problem. Zial je tu aj moznost, ze ma milenku a teba uz nelubi. Vies isto, ze chodi na vylety sam, ci s kamaratom? Mas pristup do jeho mobilu alebo ho schovava?

@kp7333 nemám prístup, má ho zablokovaný a nosí ho so sebou.

Bože, tu polovica nečíta, piše o tom, že by chcela toho muža ? Alebo , že zaživala s nim niečo platonicke ? Nie, len pisala, že zrejme robila iné veci, ktoré jej teraz vo vzťahu chýba, priroda, prechádzky, zážitky. Nie nejaký stereotyp. 🤐

s malým dieťaťom sa dá cestovať, aj výlety, kúpanie, priroda, dá sa to, a nevzdávaj sa toho, nie je nič horšie ako chlap, čo sedi doma. Hrôza. Ja na materskej, a my sme v týždni boli aj 5 krát mimo mesto.

V tom pripade to zial bude asi pravda. To by vysvetlovalo aj jeho neochotu komunikovat a travit s tebou cas. Skus ho konfrontovat, klad neprijemne otazky, navrhni, ze s nim picestujes, mozno mu rupnu nervy a prizna sa.

Tak to je fakt debil na zivot.

Je tu dieťa za ktoré máte obaja zodpovednosť. Takže určite by som riešila všetky možnosti ako si partnera udržať.
Čo si všetko skúšala?