Zlé vzťahy v rodine

@domkakvet otázka nie je v podstate žiadna, len suché konštatovanie. Potrebovala som to napísať.

domov je dovtedy kým žijú rodičia...po ich smrti sa to väčšinou rozpadne, alebo výrazne zmení.

@deti95060810 škoda, že ani toho domova som si nejak neužila. Mám pocit, že mi ušiel vlak. Že ešte stále nemám odžité detstvo, a už je pomaly koniec, nič nestihnem. Akoby som podvedome doteraz snívala, že si to ešte niekedy vynahradím :D. Nič sa nezmenilo, ľudia sa žiaľ nemenia.

Je mi luto,ze mama medzi vami robila take rozdiely a rozbila rodinu a ze sa nespravala ako naozajstna mama :(

Držím ti palce, aby si si to vynahradila raz so svojimi deťmi. Cesta k peknej vlastnej rodine začne tým, že ukončíš súčasný nezdravý vzťah a začneš s terapiou u odborníka. Prajem veľa šťastia.

@deti95060810 velmi pekne a pravdivo si to napisala.
Autorka, ja mam skoro 70 a poviem ti, ze ja velmi tazke udrzat v rodine dobre vztahy a sudrznost. Kym deti nemaju vlastnych partnerov, sa to da. Ale ak pridu zatovia a nevesty, je to horsie, lebo kazdy je iny, vzisiel z ineho prostredia, vyznava ine hodnoty. Lahko je to vycitat matke, ale ty nebudes ina. Mozes sa snazit, ako chces, ak raz niekto bude bocit, nedonutis ho. A ze sa matka stazovala na pubertalnu dceru svojim surodencom? Co je na tom zle? Nebol internet a anonymne diskusie, aby sa mama vypisala, ako ty dnes. Dokonca nebolo vo zvyku chodit k psychologom a bolo ich ako safranu. Opytala si sa niekedy matky na jej zivotne starosti a problemy? Ci len si sa tu prisla na nu postazovat? Ved ste to uz davno mali mat vyjasnene. Uvidis, ako sa historia opakuje, ked sa sama do tej situacie dostanes. Nie preto, ze si dcerou svojej matky, ale preto, ze nie je v silach ziadneho cloveka mat idealne vztahy v rodine podla vlastnych predstav. Nie je to v silach ziadnej matky, nebude to ani v tvojich silach. Ak mas z toho traumu doteraz, pirozpravaj sa o tom s matkou, ak jej to este zdr stav dovoli. Ak nie, navstiv odbornika.

@oli18 nikdy som nebola problémové dieťa. Dokonca jediná som bola bezproblémová a veľmi skoro samostatná v skutočnosti. Celé dni som doma pratala a robila. Matka ma celý život ničila citovým chladom, nebolo to normálne posťažovanie sa, ale normálne hecovanie súrodencov voči mne. Nikdy sa už naše vzťahy neupravili. V puberte som musela navštevovať po vlastnej línii psychológa, žiaľ záver terapie bol- problém je vo čaše matke, nie vo vás. Nikdy som ju nezaťažovala “mojími” problémami, už ako dieťa na ZŠ som sa naučila, že ona mi nepomôže, nepodrží ma, nemohla som sa jej s ničím zveriť prísť za ňou. Dokonca išlo o zanedbávanie ma aj po hygienickej sttánke, nie len odmerané chovanie ku mne a psychické týranie. Traumy z detstva si nesiem v sebe a to som už v strednom veku, ale to zlo zistáva v rodine žiaľ.

Velmi zle sa to takto len cita a neviem si predstait to zazit. Je mi to luto, ze ste sa ako rodina rozpadli. Mame aj ked nebola asi uplne ukazkova, tak ju nemozes teraz opustit. Tazko povedat, mozno vas toto cele nejak aj so surodencami spoji a mozno nie. No potom to musis brat tak, ze to tak asi malo byt

Minulosť sa zmeniť nedá, ani sa nič neudeje po tom, čo budeš jatriť svoje rany spomienkami na nepríjemné detstvo. Uzavri to, nepitvaj sa v tom, matke v rámci možnosti odpusť, bola síce zlá matka, ale inak to nevedela.
Teraz ide o teba, kde sa teraz nachádzaš, kam smeruješ, aká chceš byť. Ak môžeš, racionálne sa o matku postaraj, nemusíš jej vracať jej zlo, ukáž jej, čo je to spolupatričnosť. Ak jej pomôcť nechceš, tak jej nepomôž, nikto ti nič vyčítať nemôže. Ide o tvoje svedomie, o tvoj pocit.

@harmona žiaľ plné domovy dôchodcov sú rodičov, ktrorí sa o deti nestarali a veľa z nich tam skončilo svojím pričinením. Pomôžem koľko sa dá, nakoľko mne nikdy nepomáhala aj to je veĺa, nezaslúži si to. Aj keby nemám svoju rodinu, na plný úväzok by som sa kvôli nej rozhodne neobetovala z princípu.

@0silvia0 vieš ostatným súrodencom pomohla. Mňa z rodiny vyslovene vyčleňovala. Nejatrím sa v tom vedome, ale žiaľ nesie sa to s nami celý život tie dôsledky.

Pozri sa, bola si pravdepodobne obeťou narcistického rodiča. Narcizmus je porucha osobnosti. V podstate za to tvoja matka nemôže. Aj moja matka má poruchu osobnosti, viem o čom to je. Nie je to ľahké s tým žiť, ale ty sa posuň ďalej. Tvoja matka sama mala nedosýtené emocionálne potreby, tiež bola obeťou nejakej debilnej výchovy. Tak nevedela dobro posúvať ďalej. Bola si jej obetným baránkom, ako to už býva u narcistického rodiča zvykom. Vypočuj si tento podcast, alebo si prečítaj kopec článkov na nete, je toho dosť
https://nm.sk/narcisticky-rodic-si-spravi-z-die...

presne tak, ako chapem, ze ta to tazi, n proste sa musis teraz pozerat dopredu. premysleat nad tym, ako ste ako roina dopadli, ta nikam neposunie a nebudes moct byt do buducna ani stastna. musis to nejak v sebe proste uzavriet

@gramtlika len vďaka výchove som sama ako prst. Uzavrieť to sa teda nedá. Celý život padám na hubu, lebo si do mňa každý kopne, nemá si na kto zastať, neviem sa v rodine o nikoho oprieť. Nemám rodinu.

@0silvia0 ďakujem za článok, posunul ma.

@0silvia0 ale toto je desivé 😳.
Máme niekoľko typov narcistov. Ten, ktorý príde na to, že je to zlé, ide k terapeutovi, ale keď zistí, koľko je s tým spojenej práce, tak to často vezme ako nemožné a pokračuje ďalej v živote, aký má. Potom sú takí, ktorí sa s tým rozhodnú aj niečo robiť, začnú terapie, kde sa vyzbroja ešte viac a vedia svoje obete týrať ešte dôkladnejšie, lebo sa naučia ešte lepšie predstierať normálno. Potom máme takých, ktorí začnú terapie a spáchajú samovraždu. A potom sú takí, ktorí pokračujú v terapiách, ale stále vidno, že ten jedinec nikdy nebude autentický a vždy na ňom ostane niečo, čo proste vadí.

Ano, je to desive, ale aspon vies, s kym mas tu cest a vies, ze ten clovek sam s tym nevie nic urobit. On je na tom horsie ako ty, on so sebou musi zit cely zivot. Ale ty to mozes uzavriet a zit normalny zivot. Ak to nevies uzavriet, navstiv psychoterapeuta. Velmi ti drzim palce.