Zlé medziľudské vzťahy na pracovisku

@1ivanka1 v myšlienkach som nad tým uvažovala, bojím sa ale toho, že skočím z kaluže do blata. 😏

Chapem..ja nakolko som bola dlho doma s dcerou tal moc pracovisk slusenych nemam.ale co som nastupila ako 19r do kancelarie tak moja sefka a moja kolegyna (jej dcera)no tak to boli…boze…nikdy som nevedela s akou naladou vstanu rano a nakolko si to odnesiem ja..sefka si prechadzala narocnym rozvodom kde boli bitku a muz nevera a jej dcera bola na strane otca…tak si to vies predstavit plus sefka bola zavistliva neprajna zivotoˇ utrapena..takzr ja som bola ich obet.bol to masaler..kazdu nedelu od rana mi bolo zle lebo som vedela ze pondelok idem do prace..postupne sa to lepsilo,nakoniec jedna dostala padaka druha odisla za nou a konecne to bola normalna praca kde som chodila s radostou.odtial som isla potom na matersku

Ak mate taku moznost tak bezte prec, z dlhodobeho hladiska by sa vam to podpisalo pod zdravotne problemy. A nikde neni napisane, ze v kazdej praci su zle vztahy. Zial v mensich mestach kde sa ludia drzia ako klieste lebo roboty je malo tak su zle vztahy castejsie

na akom oddeleni robis?Preco au tie kolegyne take odporne?Inak j som mal na Sk zly klektov,odporne kolegyne,hldali chyby a pod.V Rakusku zasa uzasny,tam ak si sa aj pomylila nik z toho tku dramu nerobil.

@1ivanka1 och bože, to si neviem ani len predstaviť zažívať niečo takéto. V kolektíve máme veľmi veľa žien s kadejakými náladami a je to des.
Samozrejme aj ja mám občas zlú náladu, ale ani by mi nenapadlo prenášať ju na ľudí v práci.

@janababana asi nad tým budem uvažovať aj keď nerada by som.. U nás sa bohužiaľ držia, ženy, ktoré sú v zamestnaní 30 rokov, nebudú meniť prácu a dupľom teraz, keď každá podpísala stabilizačný.

Uvedom si,ze ste len kolegyne a nemusíte byť aj kamarátky,treba sa správať profesionálne.Neviem si predstaviť co také by mohli kolegyne vykricat,ak ide o chybu v práci tak nech kritizujú ,ak ide o sukromie,tak toto ta nemusia zaujímať.

Len asi tazko najdes oddelenie kde bude super kolektiv. Poznam to robila som aj ja sestru v nemocnici a co som mala kamosky kade rakde po inych odd vsetky sa stazovali na kolektiv. Proste viac menej zdnske kolektivy su katastrofa mne vadila hlavne falos a neustale ohovaranie uz by som do nemocnice nesla. Teraz robim sama v terene a je to neporovnatelne 😊

Presne to mi napadlo ako prve - ze tam mate tetky co sa tam drzia ako klieste a robia zlu krv, lebo inak to nevedia. Oni sa uz nezmenia, nadriadeny ich asi neprepusti len preto ze robia zlu atmosferu a Vy sa jedine mozete voci tomu “obrnit” - ja by som to ale nedokazala…

@janinah nevies si to predstaviť, pretože si nieco také nenazila. Ten, kto zažil takýto kolektív, vie veľmi dobre ako sa cítim, pretože ony si prešli tým istým. 🙂

@luteam presne o Tom som písala vyššie, náhodou oddelenie zmením a skočím z kaluže do blata.. presne to iste máme v kolektíve aj my, neskutočná faloš, ohováranie.

Veru zmenou odd si asi nepomozes ale tak ak mas tu pracu naozaj rada tak skus byt nejak zo vsetkymi zadobre neohovarat a neriesit zbytocne kraviny proste nezapajat sa do zabomysich vojen ak sa ta to priamo netyka a sustredit sa na svoju robotu myslim ze takto to zvladnes 🙂 a nejaka dobre psychohygiena k tomu.

Za 41 rokov v špitali som toho zažila viac než dosť,môžeš mi veriť. Ide o to ako sa k tomu ty postaviš a akú pozíciu v kolektíve si vybuduješ.

@elmivelmi ze si ty byvaly nick z kona, najprv Alica, potom ffnieco, teraz novy nick. Z Rakuska , a absoluutne necitatelne slova, vety.. ved si to po sebe precitaj, predtym, ako to odosles, nedava to zmysel.

A koľko tam máte ľudí? Nedalo by sa vyhýbať primitivom a tráviť čo najviac času s tými normálnymi? Napr. cez obed, prestávku. S tými debilnymi iba absolútne nevyhnutná komunikácia, nič viac. Ja sa snažím rozptýliť, keď mám do činenia s idiotmi. Napríklad si opakujem nejaké slovíčka v cudzím jazyku. Ak ma čaká nejaké veľmi nepríjemne stretnutie, tak si na ten den neplánujem niečo, na co sa musím sústrediť, aby som nemala čas moc o tom rozmýšľať.
S niektorými nepríjemnými ľuďmi sa inak dá aj skamarátiť (ale nie so všetkými), keď vieš ako na nich. Ja mám kolegov s ktorými sa zasadne vyhýbam pracovným témam, lebo sa s nimi nedá, ale zistila som, že s niektorými (také lenivé typy, co malo robia, malo vedia) sa dá rozprávať dobre o tom, kam v okoli na dovolenku, tipy na výlet s deťmi. Z toho sme potom spravili taký neutrálny vzťah s tým, že pracovným témam sa vyhýbame.
Dalej zaberá, keď treba urobiť niečo s nepríjemnými ľuďmi to zobrať ako úplne manuálnu činnosť, do ktorej nevkladame absolútne nič a hlavne žiadne emócie. Mne pomáha si predstaviť vesanie pradla, to ma dá do správnej nálady. Keď nič z toho nezlepší situáciu, asi fakt len zmeniť prácu

@onedaynick nou bejby,dost sa mylis.

V praci sme vsetci predovsetkym kolegovia, nie kamarati. Mozu vzniknut na pracoviskach aj kamaratstva ale to skor treba brat ako prijemny bonus, nie ako samozrejmost.

Ja pristupujem k ludom v praci ako ku kolegom, nie kamaratom. Cize zdielam s nimi pracovne veci, sukromne nie. Videla som v praci aj velke place, ked si sukromne veci vykrikovali "kamarati a kamaratky". Ono to je tak, ze s niekym si rozumies lepsie, s niekym horsie. Ja sa nezapajam do ziadny klebiet, intrig, nerozpravam o sukromi. Iba pracovne temy a neutralne zo sukromia. Kamaratku v praci nemam ziadnu, dve byvale kolegyne, ze si parkrat napiseme alebo sa obcasne stretneme. Kedze o mne nic nevedia, nie som pre nich zaujimava, nepreberam s nimi svoje sukromie ani nic. Poucila som sa rokmi, ze takto je to lepsie. Lebo ked nevedia, nemozu zneuzit informacie.

Pracovala som v takom kolektive a aj ked pracu milujes,nevydrzis tam. Casom tvoja nechut z kolektivu prejde do nechute k praci,prejavi sa to aj na vykone. Ja som musela odist. Tiez to bol zensky kolektiv a nikdy viac. Teraz sme super kolektiv. Aj ked sme kazdy iny,drzime spoku,pomahame si,neohovarame sa a neitrigujeme. To je radost chodit do prace. Pre mna je kolektiv a vedenie velmi dolezite. Vzhladom k tomu,ze v praci clovek travi vacsinu dni,velmi ta ovplyvnuju vztahu na pracovisku aj v osobnom zivote. Lebo ak prides odtial znechutena,kazi ti to aj osobny zivot. Ja som sa uz v nedelu rano budila nervozna,nestastna,nedelu som si nikdy neuzila. Ked som zmenila pracu uplne sa vyjasnilo v mojom zivote

@marca12 každý kto to naozaj zažil, to vie pochopiť. Presne takto som to mala aj ja, už v nedeľu mi bolo zle od rána, strašne ma to vyčerpávalo. Ja som s tými ľuďmi sedela v jednej kancelárii, nebolo kam uniknúť, že idem za pacientmi, aj keď už aj to musí byť ťažké. Každú chvíľu niektorá šplechla sprostú poznámku, urážku, nepomáhalo ignorovať, rázne sa ohradiť, nič. Iba po čase odísť.

Obrniť sa, nevnímať, odpovedať na základ.... a tešiť sa z práce

Och, toto si pamätám. Moja prvá práca. Nastúpila som plná ideálov do čisto ženského kolektívu. Tak som sa tešila a bol to horor. Ako tu spomínanú niektoré ženy, už v nedeľu mi bolo zle že v pondelok tam idem. Jedna žena ohovárala druhu, ďalšia ďalšiu a ja som absolútne netušila na čom som…..akože Ja som nemala problém s nikým, ale atmosféra čo tam vládla bola otrasna.
Našťastie som po materskej šla inde a tu je kolektív absolútne mega a do prace sa vždy veľmi teším.
Autorka, drzim palce ale toto sa naozaj nedá dlho vydržať. Buď sa obrnis a nebudeš si to všímať, alebo odídeš.

Myslím, že v každom zenskom kolektíve je to rovnake. Ja som v jednom vyše 20 rokov. Občas mám chuť buchnut dverami. ALE....všade žijú ľudia a od týchto už viem, co čakať ci nečakat 😁 odpracujem si svoje a idem žiť 😊

Ja som pracovala v nemocničnom prostredí
..veľmi rýchlo som pochopila že je to na mňa veľmi "primitívne" prostredie čo sa týka kolegýň...nie všetkých...dala som výpoveď ... Toxické prostredie mi uberá zdravie ....nevyzrety človek to pochopí až po rokoch ...zvacša neskoro