Zlá komunikácia
Opat som ostala smutna, povedala som si, ze v Novom roku sa chcem vyhybat hadkam, zabomysim vojnam a ze sa chcem viac sustredit na dolezite veci. Neprikladat vacsiu vahu veciam, ktore su menej podstatne. V podstate len krasne zit.
Casto sme sa s partnerom hadali kvoli nepodstatnym veciam, velakrat som bola strojcom tychto hadok ja, ale aj on. Uz dlhsiu dobu pracujem na mojej vybusnosti a formulacii mojich slov. Ale jedina na tom pracujem iba ja. Partner ma nazýva narcisom alebo egoistom. Myslim si, ze kazdeho cast osobnosti ma ich crty v nejakom spektre. Tak isto aj moja. A aj jeho, ale on to popiera. Snazim sa kvoli nasmu dietatu, aby sme sa menej hadali a ja za seba mozem povedat, ze som uz odviedla kus dobrej prace v komunikacii. Dnes sme mali naplanovy splocny program vo vecernych hodinach. Od rana mal nejaky problem, nemal ho ani so mnou, to on si tak vnutorne navodi, ze ho mat chce, tak ho vytvori. No pred odchodom to už prehnal a ostala som doma. Je mi to tak strasne luto, ze ma sustavne z niecoho obvinuje. Potom to uz po celom dni vzdam a cuvnem. Vytvorí dramu a mna to tak dobehne, ze sa rozhodnem neist s nimi lebo by to bolo len horsie. Opakuje sa to pravidelne. Potom mi samozrejme splechne, ze ved aj tak sme nechceli, aby si isla s nami. Pritom vacsinu navrhov niekam ist su z jeho hlavy. Ja sa nikam nevnucujem, idem, ked ma oslovi. Alebo nejdem, zalezi podla toho ci nieco mam, ale to je jedno. Slovne mi velmi ublizuje… neviem ci je to slovo spravne, ze ublizuje, ale dostava ma do situacii, kedy sa citim zle, tak ma domota slovami, ze ostanem doma smutna a zlomena a on hrdo odchadza lebo ved ja sa akoze fucim. Ale ja sa nefucim, nie som urazena len uz nechodim za svoje hranice, vzdy ked som pred tym vsetkym mavla rukou, tak to este viac vyeskalovalo a bolo to hrosie.
@zmrzlinka2021 Vec sa ma tak, ze to vieme. Zijeme spolocne ako rodina, ale len ako clenovia jednej domacnosti. Mame v plane a sme s tym zmiereni, ze sa osamostatnime, ked sa niektore veci pohnu. Nie sme partneri v slova zmysle, ze milujuci par, ale sme partnermi vo vzťahu rodič.
Zijeme tak uz par rokov. Ale nevidim dovod sa dalej hadat. Hadat sa a vykrikovat si veci sme si mohli v case, ked sme boli pár, vtedy sme mali voci sebe zavazky. Tie uz nemame. Jedina dohoda bola taka, ze kym zijeme pod jednou strechou, ze sa budeme k sebe uctivo spravat. Netravime spolu prilis vela casu. Obcas sa rozhodneme ist niekde spolu lebo prečo nie, nie sme nepriatelia. Laska z jeho strany vyprchala prvá a na jeho navrh sme to ukoncili, kym som to spracovala, tak som konflikty vytvarala aj ja. Uz to nerobim. Som zmierena so situaciou a citim sa istejsie v tom kym som a co chcem, aby s mojim zivotom nasledovalo. Preto uz nevhodim vsade za kadu cenu lebo rodina ma byt pokope, idem uz len vtedy, ked sme v pohode. Cakame kym si prerobi byvanie, aby sme zili oddelene. Tychto par poslednych mesiacov som chcela prezit v pokoji. Nemame vazny dovod sa hadat, prestali sme sa lubit, nikto nikoho nepodviedol. Preto neviem preco takto nevrazivo mame fungovat. Nie sme nepriatelia.
Tie komflikty nastavaju hlavne vtedy, ked neurobim co on chce a kedy chce. Ked mu nieco nepodam, ked sa rozhodnem sediem miesto toho, aby som isla trebars skladat pradlo lebo uz je akoze dva dni suche, ved a keby bolo aj desat dni, ved a co? Nikomu to nezavadza. Kedysi mi sibalo a upratovala som nonstop, vsetko muselo byt tip top a na konci dna som bola tak akurat unavena a nervozna, ze za mnou nic nevidno a pritom som sa cely den nezastavila. Zvolnila som. Prestala som nahanat sa. Robim veci, ked je treba alebo ked chcem. A jemu sa to nepaci lebo som vraj zlenivela. Leniva by som bola keby to niekto za mna urobi, ale vsetko ma pocka a tempo si chcem davat uz len take ake mne vyhovuje. Ci som robila vsetko a ci nic, tak nikdy to nebolo dost.
ved ale jeho cielom je ta vytacat a ocividne sa mu dari. Mne keby povedal, ze som zlenivela s kludom poviem ano, asi to je vekom a neriesim. Nepotrebujem niekomu dokazovat svoju pravdu.
Neviem sice o aku situaciu presne islo ale podla mna vie co ta vytoci tak to robi schvalne
Asi to nevieš, ale: Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť!
Ty si mu dávno ukradnutá, trpí každým okamihom stráveným vedľa Teba a už nemá chuť ani sa k Tebe slušne správať kvôli tvojim neprestajným nátlakom o podvedomým očakávaniam.
A Ty to stále nechápeš. Keď sa skončí láska, treba ísť od seba. Toto ako žijete je choré.
Tak nech sa odsťahuje do neprerobeneho,keď potrebuje žiť v konfliktoch.S obkladackami a podlahou sa môže hádať donemoty a ani neceknu🤦Normálne mu povedz,že ťa nebavia tie jeho excesy,buď nech čaká so stisnutymi perami,alebo môže ísť hneď.Ak som správne pochopila,že býva v tvojom.
Pravdepodobne s tvojim priateľom k sebe proste nepasujete. Jednoducho zamilovanosť odišla a nastala realita, že si nerozumiete. Nie je tam vzájomná láska, to rozhodnutie konať pre toho druhého len dobre veci.