Život bez priateľov

My mame spolocne grilovacky s bratmi, sestrami a ich rodinami. Zijeme v zahranici, ale ked prideme na Slovensko, tak sa nezastavíme. Inak mi to vobec nechyba. Vystacime si ako rodina. Parkrat sme skusili zavolat znamych s nami na vylet, ale bola to katastrofa. Tu sa im nechce, tam sa im nechce. Vedeli sa od nas odpojit v polovici vyletu a ist domov. 😅🤣 Mam kamosky, manzel kamosov, ale vzájomne sa nase rodiny nepoznaju.

My si vystacime v podstate sami aj keď teda párkrát do roka na návštevu ideme alebo príde niekto k nám...
Málokedy mame voľno cez víkend spolu a celkovo voľno cez víkend takže návštevy sa plánujú dosť ťažko. To ale neznamená ze ja nemám kamarátky a chlap nemá kamaratov
A ako píše @mamamasama niečo také ako spoločný výlet alebo víkend stačilo len raz a nikdy viac.... Aj keď kedysi pokusy známi h také boli

Mi sme sami, vobec mi to nechýba. Nepotrebujem kamarátou mám dcérku muža to mi stačí a ani by som nemala energiu na to niekam chodiť alebo aby u nás niekto furt bol je to vyčerpávajúce a dcérka mi bere dost energie

Ono ide hlavne o to že čo je pre teba priateľ. My mame “priateľov” ale ja by som im kľudne dala ceduľku známy. Takého že fest priateľa na ktoré sa môžeš spoľahnúť kedykoľvek som nestretla už roky. No ale nemáme potrebu sa nejak stretávať a pod. S rodinou si dohodneme kde tu stretko a so známymi možno 2 krát do roka nejaká akcia. Ale radšej by sme boli doma a robili si veci okolo domu chodíme tam len kvôli deťom aby sa im minulo.

Pridavam sa do klubu. Ja by som sa stretavala a pozyvala kazdu chvilu, muz nema potrebu. U nas to nie je tom, ze nemame priatelov. Ale muz ludi nepotrebuje, stretne sa s nimi velmi zriedkavo, doma ma najradsej sukromie a nechce si ho nikym narusat. Dost tym trpim. Rodinu na stretavania uz nemame.

my si tiez vystacime bohato len nasa mala rodinka. nie som typ na grilovacky, tancovacky, stretavacky. najradsej mam pokoj a sukromie. mam v zivote par ludi, na ktorych sa mozem spolahnut, to vsak neznamena striktne, ze sa musime povinne navstevovat 🙂

@lonely66 Ty by si sa presne hodila k mojmu muzovi 🙂

@78787878 ja mam to stastie, ze my s manzelom to vnimame rovnako. deti ak maju kamaratov, je to v poriadku a je to normalne a dobre. ale my sme take typy, ze si vystacime jeden druhemu 🙂

Tiež som donedávna bola len sama s dieťaťom (partnera nemám), našla som si pár kamarátok na ihrisku, bola to zmena, bolo to niečo nové pre mňa, bola som rada, že mám s kým pokecať. Ale pokazil to spoločný výlet s deťmi. Ja som večne pozitívne naladený človek, neriešim hlúposti, nevadí mi slnko ani dážď atď. Oni večne zahundrané, negatívne naladené, sťažovanie sa na úplne banality, ...je horúco, som spotená, hlava ma bolí, prší, je mi zima, mokrá som, ...načo to a to a vrieskanie po deťoch atď. NIKDY, NIKDY VIAC. Moje dieťa bolo z toho hrozne nervózne, museli sme sa im prispôsobovať. Tak som si povedala, že fajn, na ihrisku pokecáme, ale tým to končí. Žiadne spoločné výlety alebo akcie.

neviem si predstaviť život bez priateľov. Ale vy zjavne nemáte ani jeden priateľov ani spred manželstva, takže ste bez priateľov žili vždy, či? Takže to až taká zmena nie je... a, @lonely66, priateľstvo neznamená "povinné návštevy", ale oveľa hlbší vzťah

My sme kedysi mali aj takých "rodinných" priateľov, že moja bývalá spolužiačka bola moja výborná kamarátka, jej manžel a môj si výborne sadli a aj naše deti. Tak sme sa často stretávali, aj spoločná dovolenka. Oni sa však odsťahovali do zahraničia a kontakt už nebol tak aktívny.
Našťastie ja mám roky stabilné blízke priateľke. Naozaj blízke 3, plus ďalšie dobre. S nimi sa na babincoch stretávame pravidelne raz mesačne, plus narodeniny, koncerty a podobne. Manžel má svojho blízkeho kamaráta, dcéra svoje top kamarátky. Poznáme sa dobre všetci navzájom, považujeme sa za priateľov, ale takých ozaj blízkych máme každý svojich. A funguje nám to výborné už roky.
Život bez priateľov? Aj v tom najúžasnejšom manželstve priateľov asi každý potrebuje.

@danica2711 zvláštne, z čoho si usudila, že sme nemali priateľov ani pred manželstvom?nepišem či ja mám kamarátky, či manžel má, ale že nemáme takú rodinu, s ktorou by sme sa pravidelne navštevovali.

ja som asi tazky individualista a taketo veci nejak nemusim. som rada, ze mam partnera, s ktorym si fakt rozumieme a vieme sa dohodnut vzdy na nejakom vlastnom programe, ktory obidvom vyhovuje. parkrat v zivote som bola na dovolenke so sirsou partiou a to vecne prisposobovanie sa niecomu/niekomu, no to mi asi stacilo na cely zivot. vacsiu skupinu ludi si uzijem v rodine a to mi uplne staci. a tak nejak sa mi preto aj zda, ze niekto, kto potrebuje vyhladavat nejaku dalsiu spolocnost, musi byt bud fakt riadny extrovert (co je teda uplne ok) alebo je nespokojny s tym, koho vedla seba ma (neprijemna rodina, zly vyber partnera).

Nie,nemáme nikoho takého, ja mám svojich kamarátov, muž svojich,ak sa náhodou stretneme niekde,posedime, pokecame ale žiadne spoločné akcie neorganizujeme,ja som ťažký individualista a druhí ľudia by mi na výlete alebo nebodaj dovolenke vadili

Ostahovali sme sa pred 2 rokmi daleko od rodiny - cca 150 km. Nemame tu nikoho, no ani nam nikto nechyba. Priatelov nemame, ak neratam byvale kolegyne ktore zostali v povodnom regione. Nepozyvame si domov nikoho, vystacime si sami. Obcas s priatelom pogrilujeme a navstevy nam nechybaju. Skor si uzivame ten klud doma sami dvaja a nechce sa nam prisposobovat, glancovat dom a pripravovat obcesrtvenie pre navstevy. Ked mame chut sa socializovat, tak ideme spolu na navstevy k rodine, za 1 den ich obehame a zase mame svoj klud doma.

@danica2711 ja som nic take nepisala, neviem, odkial si to nabrala

Máme jednu partiu, s ktorou sa stretávame pravidelne 🙂 Aj každý druhý víkend a tí nám stačia, viac nepotrebujem. Chápem ťa, ja si neviem predstaviť, že by sme takto nemali nikoho, asi by mi bolo smutno.

@lonely66 aj mne pisala, ze sme nemali kamaratov pred manzelstvom a tiez som nic take nepisala...

my sme tak že si vystačíme sami.Sem tam k nám niekto príde.Ale mňa by porazilo keby mám furt niekoho hostiť a v dome mať.Ale ja som introvert mám rada svoj klud a pokoj🙂

Ja nemam rada take tie nastevy u niekho potom oni u nas skor niekde posediet alebo na vylet raz za cas ale ozaj malo
Doma som najradsej sama.

Áno my ako keby si opisovala nás na ulici sami stari ľudia a bohužiaľ tiež nemáme nikoho len ja manžel a dietatko niekedy mi je smutno lebo naozaj ten kontakt chyba keď to vidim na soc.sietach ale čo môžem urobiť

Áno máme, aj viac takých.. Grilovacky, dovolenky, výlety a je to super...

@lonely66 tvoj príspevok o 10:44: "mam v zivote par ludi, na ktorych sa mozem spolahnut, to vsak neznamena striktne, ze sa musime povinne navstevovat"

autorka, keď ste mali kamarátov pred manželstvom, prečo v tom priateľstve nepokračujete? Či bezpodmienečne potrebujete rodinu, najlepšie s rovnako starými deťmi ako máte vy, aby ste sa mohli navštevovať? Predsa priateľstvo je plnohodnotné, aj keď kamarát/kamarátka nemajú ešte rodinu

Nemame takych. Ja mam vlastny okruh znamych a kamosov, manzel tiez vlastny okruh. Velmi obcasne ideme aj spolu na nejaku grilovacku, vacsinou ale sa stretavame zvlast.

My sme s muzom spolu uz pomerne dlho. Ja som mala 15 a on 19 ked sme spolu zacali randit. Takze ja som dovtedy mala akurat spoluziacky zo zakladnej skoly, jednu taku blizsiu a jednu jedinu kamaratku, dceru maminej najlepsej kamaratky. Obidve ma v puberte nemilo sklamali, v 15tich clovek berie rozne situacie inak, vaznejsie alebo ako by som to nazvala a odvtedy nemam kamaratky. Mala som 2 a boli mi uplne na hov*o. Vsetok cas mimo intraku som travila s muzom, vtedy frajerom a jeho partiami. Mal 2, ktore boli take odlisne 🤔 jedni taki, slusnaci a druhi menej 😀 obe partie mali ale cosi do seba, s kazdou sme travili cas. Vacsinou to boli teda chlapci, chlapi a zavse ich priatelky. Tie sa ale casto menili takze ziadne hlboke priatelstvo z toho nevzniklo. My ako jedni z mala to tahame z mladosti uz 15ty rok. Potom sme zacali obaja pracovat, doat skoro prisli deti a ten kus casu co mame spolocneho travime spolu. Oslavy a vinsovacky vyslovene neznasame a zavse, vynimocne zvladneme nejaku navstevu. Skor ale ideme my niekam, nemusime velmi, ked chodi niekto k nam. A to sa tyka aj rodiny, aj najblizsej. Ja napriklad sa aj vlastnej mamy spytam, ci ide aj dnu, ked sa nahodou zastavi.. nie raz ma uz nazvala, ze som odlud, co nema rad ludi...aj mi to prislo blbe najskor, ale asi naozaj som 🤷🤷 ludia mi vacsinu casu vadia, a to robim v obchode 😂

My s manželom,nemáme pri sebe dokonca ani žiadnu rodinu ,deti,žiadnych kamarátov ,žijeme si len my sami dvaja pre seba

My mame tolko rodinnych akcii,ze nam grilovacky s kamosmi nechybaju. Nemame ani cas vysedavat na grilovackach,ledva si najdeme cas na tie rodinne. Proste to nie je nas zivotny styl. Su ludia,ktori ziju party zivotom,radi sa stretavaju s kamosmi,no mna to otravuje. Ja mam rada vylety iba s rodinou. Neviem sa prisposobovat cudzim ludom a hlavne nechcem. V tomto som velky sebec.