Ahojte, ani tak nečakám rady, ale skôr či to niektorá z vás tiež tak máte? či sa dá na to zvyknúť, či ste s tým v pohode.. Som skôr introvert, ale kamarátok som mala vždy dosť a pár bližších. Keď som sa odsťahovala a narodilo sa mi dieťa vzťahy začali chladnúť, už nebol čas na stretnutia, iba príležitostne, keď sa dalo aspoň sme telefonovali a stále si písali, ale rokmi aj to chladne. Ja netvrdím, že to nie je aj mojou vinou, veď o každé priateľstvo je potrebné starať sa.. No chýba mi to veľmi, že sa nemám s kým poradiť, vyrozprávať.. Mám úžasného manžela, ale také tie ženské rečičky mi chýbajú 🙂 chodím na detské ihriská a tam sa dá porozprávať, ale sú to také reči skôr o deťoch a počasí.. nič hlbšie.. Keď mám čas a telefón v ruke už neostala ani jedna kamoška, ktorej môžem spontánne zavolať.
Obnov vzťahy z mladosti.da sa to.
Skus tuto temu nadhodit na ihrisku, mozno niektora z mamiciek ma rovnaky problem.
Chápem Ťa. Manžel je manžel. Kamoška je kamoška. Mať spriaznenú dušu je na nezaplatenie. Skúšala by som to cez dieťa. Ja som tak spoznala veľa známych, keď som sa presťahovala.
Plne ti rozumiem, mam to rovnako...rokmi sa to preriedilo a detmi este viac
Ja som na Tom podobne, no s tým rozdielom, že mne to dako nechýba 🤔. Občas s kamoškou popíšem, no každá máme svoj život...a popravde,mňa kavickovanie a behanie po restikach,baroch absolútne už nebaví. Radšej vybehnem s dcérkou,partnerom a psom na chatku a kľud
A tým, ktoré ti boli blízke v minulosti, zavolať nemôžeš? Možno sú na tom rovnako a boli by radi.
Nájsť si kamošku z ihriska, keď ti nejaká sedí.Ist cvičiť, občas von....
Vela ludi ma teraz tento problem. Vratane mna. Zial digitalna doba.
Ved, nikto ti nebrani na tom ihrisku zacat aj s hlbsimi temami. Aj s tymi predoslymi kamoskami to bolo rovnake, ci? Prisiel zrazu den, ked ste zacali rozoberat aj citlivejsie temy - a tak sa z vas stali lepsie kamosky.
Mne uplne stači môj muž, deti a kolegyne v praci. Tiež mam rada svoj kľud a nie vysedavanie po kavičkách. A citlive temy preberám len s mužom, ten je moja najkamoška.
@sevrin tema je ‘Zivot bez kamaratok’. Ale dakujeme za prispevok bratku. Strasne s tymi zubarmi.
Vies co sa mne stalo po tolkych rokoch s manzelom? Stal sa mojim super kamosom, ked sme sa brali tak ved laska nebeska, ale teraz mam k tomu naviac kamosa na kavicky, bary, dovolenky, pri vychove deti je uzitocny, spokojna som, mam samozrejme aj kamosky, ale uz nie tak blizke a gro toho casu mi je najlepsie s manzelom a detmi
Na toto by som si nezvykla
Ja som mala dve naj kamošky od škôlky. Prežili sme spolu ZS, strednú aj vysokú. Zážitkov a skvelých spomienok máme kopu. Sme spolu v kontakte na massengeri, máme skupinu. Ale už sa nestretávame, každá máme svoj život. Čo je škoda lebo s jednou máme aj rovnako staré dieťa. Dlho ma to mrzelo, ale už som si zvykla.
Ja to mam presne tak isto...mala som veľmi dobré kamarátky ale po odstahovani a deťoch už som si nejakú spriaznenu dusu nenašla a už všetko ostatné za tie roky ochladlo,životy mame každá úplne iné tak aj to k tomu prispelo určite...bolo obdobie kedy mi to veľmi chýbalo, aj som sa snažila aktívne si nejakú kamosku nájsť ale asi som divná ale nejako nič nevydržalo...potom som si vravela ze však aj tak ani nemám kedy sa nejakému priateľstvu venovať lebo ako vravíš, ten vzťah treba tiež nejako budovať a ani sa mi už nechcelo...a teraz mi to zas chyba a je mi fakt smutno ale uvedomujem si ze uz väčšina má svoje dlhoročné priateľky a väčšinou nikoho už ďalšieho ani nechce..tak už som rezignovala ale je mi to ľúto..takže len ze nie si v tom sama ❤️
Som na tom podobné..zvykla som si ale občas zamrzí že nikoho nemám 😒
Pridávam sa do klubu. Mám z mladosti zopár, čo si asi 4x za rok napíšeme.... Ale už nič také hlbšie. Trochu ma to mrzí, ale čo už? Každá si žijeme svoj život, niektoré v zahraničí....
Môj muž je môj najbližší človek a deti a rodina. Potom v práci....aj keď aj to je také s odstupom. Takze je nas viac, čo to takto máme ..
Keď začneš chodiť do prace urcite si nájdeš nejakú babu s ktorou si sadnete a budete klebetiť. 🥰
Vieš popri práci, deťoch atd by som skôr bola rada za čas, kedy by sa vôbec dalo s niekym tak spontánne vybehnúť. Ale to sa žiaľ nedá.
Každá kamarátka ma prácu, každá pracujeme ináč, deti majú inokedy školy poobede a zladiť sa je teda veru zázrak. Ja dokonca pracujem aj cez víkendy.
Teraz boli deti s manželom na Slovensku na prázdniny a veru, ani mne q ani kamoškam sa nechcelo bary vymetat, sedeli sme doma na gauči a kvakali 🙂 a boli radi ,že sme o 20.00 neposlali od únavy ;)
@amy2807 ako to zvládaš? už si si zvykla?
@janinah to nie je také ľahké a v mladosti bol človek trošku iný ako je teraz, niektoré vzťahy by som obnovovať ani nechcela.. a hlavne v mojom prípade nedá, bývam ďaleko od rodného mesta a žiadne priateľstvo sa nedá budovať a nevydrží iba na správach a telefonátoch..
@katarinaba dobrá rada ale nie pre introverta :D a s tými, s ktorými sa vídam pravidelne taký problém nemajú
Čo je ďaleko? Bráni niečo vzájomným návštevám? Keď sa chce....
Ja som obnovila v jednom prípade kontakt po 35 rokoch a je to super
Mam take kamosky cez deti. Myslim ze ked deti vyrastu tak aj tie vztahy ochladnu. Ale mne staci muz, deti, mamina, sestra, svagrine. A potom budu kolegyne ked nastupim do prace. Minule ma aj volala kamoska do kina ale ze idu aj nejake dve jej kamosky co nepoznam. Tak som sa vyhovorila ze nemozem 😀 To uz je moc na moju introvertnu povahu, dvaja cudzi ludia😀 Zato to aj pojde do haja si myslim lebo ona potrebuje mat 300 kamosiek a vzdy ked ma vola aj napr cvicit tak musi tahat dalsie kamosky a kolegyne a to mna odradza.
@janulka1802 ďakujem 🙂 áno cez dieťa som spoznala už dosť mamičiek, ale stále to nie je ono.. s jednou sa vídam pravidelne lebo naše deti sa radi spolu hrajú.. ale stále by som ju neoznačila za kamarátku.. nie každý si s každým úplne sadne :/
ja som na tom presne tak isto 🙂