Vzťahy a mentálne zdravie mužov
Ahojte chlapi (ale aj ženy)!
Zaujímala by ma jedna vec. Tí, ktorí ste vo vzťahu a zároveň máte mentálne ťažkosti- prekáža vám to nejak vo vzťahu? Aký postoj má k tomu vaša partnerka/ váš partner? Stretli ste sa už s odmietnutím kvôli tomu, že ste sa otvorili ohľadom týchto ťažkostí?
Tak trošku sa obávam randenia, lebo trpím úzkosťami a depresiami a mám pocit, že by to potenciálnej partnerke mohlo prekážať. A teda otázka aj na ženy- prekážalo by vám to?
Predtym ako zacnes "randit" si daj svoj zivot do poriadku, usetris tym vela problemov sebe a aj inym. Vztah nie je na to, aby ti napraval zivot a ani to vacsinou nedopadne dobre ked v takomto rozpolozeni do neho vstupujes. A nemyslim si, ze otvarat sa niekomu zo svojimi problemami v rannych fazach chodenia spolu je spravne, posobi to totizto odpudzujuco. Nikto nechce chodit s clovekom, ktory ma mentalne problemy este ste sa len spoznali.. Ine je zverit sa niekomu s tym, ze toto ma "trochu trapi" ale zivot mam v pohodke a tomuto problemu venujem tak 5 minut rozhovoru a ine je niekomu popisat svoje mentalne tazkosti a ocakavat ze ten druhy Ta napravi..
* so svojimi som chcel napisat
A ak si tuto otazku myslel ako chlap tak to uz voobec sa nemusime bavit o tom, ze by si mal mat svoj zivot v poriadku predtym ako sa zacnes pokusat o vztah. Vsetky problemy na teba posobia a ovlyvnuju neverbalnu komunikaciu, sebavedomie, tvoj postoj. Specialne zeny maju extra citlive senzory na tieto veci a uvidis, ze ked mas zivot v pohode, zacne sa ti darit po kazdej stranke budes aj pre zeny pritazlivejsi, lebo to z teba prirodzene vychadza (aj) neverbalne.
@em22222 liecis sa? riesis to? ja som raz takeho frajera mala. on sa ale neliecil a za mna teda uz nie. bolo to davno dnes je ina doba vela moznosti riesenia ked sa chce. zalezi aj z coho to mas. ci su to nejake traumy nevyriesene, alebo pretlak... niektore psych. poruchy su dedicne.
ak si najdes zenu ktora tiez nieco ma, depku, hormonalne vykyvy, tetaniu..... hocico tak to bude tazky zivot pre oboch. ono od muza sa tak trochu viac ocakava ze bude stabilny, ze ochrani rodinu, zenu deti ze je na neho spolah .... pretoze tieto diagnozy zasahuju do zivota v celom spektre. v partnerskom vztahu, pripadne v rodicovskom je vela tlaku, vela starosti, problemov je dost take ked sa vo vyhrotenych situaciach napriklad obaja rodicia opustaju.
nechcem ta odradit. skor mozno inspirovat aby si vyhladal pomoc, poriesil svoj problem a urcite by sanca bola.
ja mam bohuzial velmi zlu skusenost.
@tttbb Do istej miery súhlasím. Ja si myslím, že vzťah je aj o vzájomnej podpore, čiže ak má muž akékoľvek problémy, žena ho svojim spôsobom podrží, podporí, a naopak. Teda podľa mňa nemusíme do vzťahu vstupovať až kedy budeme ´´hotovými produktami´´ (mať plne usporiadaný život po každej jednej stránke), no je určite dôležité pracovať na oblastiach, ktoré by mohli vzťahu prekážať.
@pralinka25 Jednoznačne riešim. A chápem, muselo to byť náročné, hlavne keď to partner nijak neriešil.
Ja som randila so schizofrenikom 1,5 roka. Povedal mi to po par mesiacoch, ze berie udrziavaciu davku liekov, chodil k psychiatrovi, liecil sa. Keby mi to nepovedal, ani o tom neviem. Nastudovala som si nieco o tom a randili sme dalej. Vsetko bolo v poriadku rok az kym nemal regres aj to preto, ze vysadil lieky sam od seba, o com som ja nevedela a potom mal stres a narocne obdobie a to mu spustilo stavy. To co som zazila vtedy neprajem nikomu. Este pol roka som bola s nim, aby som mu pomohla dostat sa z toho najhorsieho. Kebyze nemam deti, zvladli by sme to a pokracovali dalej po nasadeni liecby, ale zial ja som uz nevladala bojovat na vsetkych frontoch a on potreboval klud pri liecbe, tak som to musela ukoncit.
Takze zalezi ake problemy, ci sa lieci, ako to vplyva na neho a jeho osobnost ...
@em22222 ono to neskor sklzlo az neuspesnym pokusom o sebevrazdu, k hospitalizaciam n psychiatrii ale zacalo to vcelku nevinne a nenapadne.
no vacsina zien potrebuje od muza naozaj tu pevnost a stabilitu. su aj vynimky ale vo vseobecnosti je to takto.
@canany toto je ten problem ze vacsina si vysadi lieky lebo sa citi dobre. to je to obrovske riziko a takmer kazdy do neho sklzne bohuzial.
@em22222 A to je ta chyba, realne sa zamysli nad tym akym sposobom ta moze zena v zivote podrzat... Pojde murovat garaz, vyberie motor z auta a opravi ho? Maximalne sa obcas postara o deti a mozno niecim prispeje do spolocnej kasy ale vacsinou aj tak nic moc. Cim skor pochopis ze vsetko v zivote bude aj tak len na tebe ako na chlapovi, tym skor si najdes aj vztah. Tiez som bol taky "delusional" mozno este v 30tke, potom som pochopil ako sa veci maju ;) Bullshit, ziadna zena ta nepodrzi, nie su na to od prirody stavane. Narodil si sa ako chlap, tak prijmi realitu. Tvojou ulohou je zabezpecit vsetko a chranit celu rodinu od stresu a drzat ich budes ty.
@tttbb Určite by som nechcel od svojej ženy, aby murovala garáž. Myslel som inú formu podpory. Každopádne, bol by si prekvapený, koľko mužov trpí mentálnym ochorením a denne makajú a živia rodiny, pritom to nie je na nich absolútne vidno. Tým chcem povedať, že to nutne neznamená byť neschopný. Ale asi sa teda úplne nezhodneme. Ale ďakujem ti za názor.
@tttbb aj chlap má city a môže mať zle obdobie úzkosť, depresiu vyhorenie z práce, úmrtie rodičov čokoľvek.Kolko žien má peklo doma pri cholerickych mužoch, alkoholikoch a pod ...zlý chlap určite úzkosť, depresiu nedostane skôr sa rozhodi citlivý, empatický muž ja som si myslela, že táto stigma z psychiatrickej liečby je už preč.
Nikto nevie čo ho v živote postretne.
Ale, určite by som nebola s človekom, ktorý trpí bludmi, schizofeniou a pod...každý človek aspon raz za život zažije miernu depresívnu prihodu veď aj depresia má rôzne stupne
Prekážalo v tom prípade, ak by si s tým nič nechcel robiť.
Mala som priateľa so soc.fobiou, mal možnosť to riešiť, za.moje financie dokonca, ale odmietol. Tak sa to skončilo.
@luccija depresia sa casto zamiena za ine stavy. depresia ako taka je vazne psychycke ochorenie ktore moze neliecene koncit smrtou- samovazdou a nevznika z toho ze ma nekto tazsie obdobie (aj ked to moze byt spustacom. je to diagnoza. ale ludia radi hovoria mam depku v pripadoch ze su smutni, sklamani, nestastni, vyhoreti, vycerpani ....
to nie je skutocna depresia. ano kazdy zazijeme obdobie kedy si musime odzit smutok, stratu, bolest.... to je bezne ale nie je to depresia ako taka. ano moze mat rozne stupne ale depresia je psychiatricka diagnoza. to nie je len prihoda v tazkom obdobi a to je rozdiel, pretoze zdravy clovek sa so smutkom, nestastim, sklamanim, bolestou vyrovna skor ci neskor ale clovek s depresiou si vacsinou siahne na zivot.
zila som s clovekom co mal depresie realne a ozajstne ako diagnozu a teda bolo to neskutocne tazke. ale ano su rozne stupne tak mozno ma autor slabsiu. ja nehovorim ze taky clovek nema narok na lasku a vztah. pokial je odhodlany zit pnohodnotny zivot a bude sa liecit, nebude svojvolne vysadzovat lieky tak ma sancu.
@em22222 Ak máš psychické ochorenie najprv sa daj do poriadku a až potom hľadaj vzťah. Úlohou partnera či je to muž alebo žena nie je robiť druhého šťastným. Vzťah hocijako harmonický nikoho z psychickeho ochorenia nedostal.
Psychické ochorenie je prekážkou partnerského spolužitia vtedy keď narúša normálne fungovanie aj keď by človek žil sám.
Povedzme mesiac v kuse sa cítiš mizerne, nič ta neteší, svetlo na konci tunela v nedohľadne, všetko čierne. Ale normálne chodis do práce, spravíš čo po tebe chcú lebo účty platiť treba, venuješ sa deťom síce by ťa nikto nenominoval na rodiča roka ale nie sú hladné, majú čisté oblečenie a spravené domáce úlohy. Iné je keď celé dni lezis v posteli, šéfovi do práce nezavoláš lebo nevládzes, na rodinu s*eries, pod posteľou sa kopia fľašky od alkoholu. Po mesiaci príde penále za omeskane platby, výpoveď z práce a vtedy sa priznás, rozplačes "som chúďatko s depresiou, neviem čo sa stalo, vyriešte to za mňa". Iný príklad zo života mi nenapadol. Nevravím ze je to tvoj prípad, sam najlepšie vieš ako na tom si. Je to len príklad ako sa dá (ne) fungovať vo vzťahu. Ak prevezmes zodpovednosť za svoje ochorenie, dáš si správne nastaviť liečbu (ak treba) dokážes fungovať vo vzťahu a partner s tým najskôr bude ok. Ak máš nerealisticke očakávania, slová "bude mi oporou" si vysvetlujes ako "všetko sa točí okolo mojej diagnózy, čakám oporu a ospravedlnenie nevhodného správania 24/7 a že ma bude ťahať zo slamastiky a žehliť moje prusery" tak to partner skôr či neskôr vzdá lebo tak sebaobetujuci, trpezlivý a dobrý nie je nikto.
@em22222 Ja mam uzkostno-panicku poruchu uz cca 25 rokov a tak dlho to aj riesim, roky terapie porobila som vela zmien a pokrokov vo svojom vnutri, zmenila spravanie, nestresujem tolko, samozrejme aj liekom som dala vela sanci. Ale je to uz v podstate asi navzdy, takze som si partnera hladala aj s tym. Nieco sa neda najprv vyriesit a potom hladat. Muzovi som to povedala pomerne rychlo a on s tym nejaky problem nema. Mal raz, ked som po velmi zlom obdobi mala strasny vykyv. Nic mi chudak nevytykal, ale videla som, ze ho to dava tiez dole. Snazila som sa to vtedy co najrychlejsie zacat riesit, isla som aj na liecenie. Bolo tam vela ludi s partnermi, muzov aj zien. Niektorym vztah kvoli tomu haproval, inym vobec.
Ja som sa za tie roky uz dost naucila s tym fungovat, aby mi to co najmenej komplikovalo zivot. Som inak normalne pricetna a vacsinu casu normalne fungujem, hoci nejake obmedzenia mam. Potrebujem viac pomoci s dietatom ako ine zeny, ale to prave manzelovi nevadi, je s malym rad. No a tie roky terapie sa dost odrazaju na nasom vztahu aj v materstve, tam vyslovene znem ovocie. Celkovo si myslim, ze nie som zla partnerka. Sice mam problemy, ale mam to aj cim vyvazit a viem sa z nich aj nieco naucit.
S muzom s problemami by som do vztahu sla, moj manzel mal zase otca alkoholika, co do nasho zivota dost vyrazne zasahovalo, kym nezomrel. Ale musel by byt ako ja, ochotny to riesit, skusat dalsie moznosti, mat to uz spoznane, aby sa dalo zhruba vediet, co od toho cakat.
@em22222 nie, nesla by som do vztahu. Zazila som vztah s bipolarnym a nikdy viac.
A moj nazor k tomu, ze nehovorit od zaciatku, co si zac (vzhladom na psych.diagnozy), je, ze ide o vztah zalozeny na klamstve, kt. aj tak nevydrzi. Ten bipolarny tiez zamlcal toho hodne a postupne, som sa utvrdzovala, ze je to len obycajny lenivy klamar a teraz ho nedokazem ani strpiet. Keby bol od zaciatku uprimny, tak zrejme by z toho vztah nevznikol, ale mal by kamosku, kt.by ho v tazkej chvili podporila. Takto o tu moznost svojim rozhodnutim prisiel.
A tiez si myslim, ze pri zene s psych.diagnozou to mozno silny chlap skor ustoji ako opacne. Ked sa z chlapa stane napr. psych.troska, tak bud zenu stiahne so sebou, kedze zena skor vnima vsetko cez emocie, alebo ak ma vsetkych 5 po hromade, tak vztah s takym chlapom ukonci - vsetka cest typom zien s tzv.syndromom Matky Terezy.
@marianarem Tak to som rád, že máš takého partnera, a že si taká silná, odhodlaná! 🙂
@em22222 tebe to veľmi ovplyvňuje každodenný život? Podľa mňa sa to nehovorí na začiatku. Kvôli predsudkom. Najskôr sa treba spoznať. Pred veľa rokmi som nenápadne zisťovala,čo si otec myslí o depresii. Vraj je to z nudy a treba dať ľuďom viac roboty. Takže som nikomu nehovorila. Iné informácie pri konfliktoch používali, aby zranili, túto zbraň som nikomu nedala. Keď ma vyplo na dva dni, tak som vraj lenivá. Treba si dobre vyberať, komu čo povieš, ako si silný čeliť útokom.
Neviem,aké je mať vzťah s depresivnym človekom, chcela by som vedieť, ako to vidia ľudia z druhej strany.
@korylan Áno, to je častý argument :/. Úprimne, ak by som taký komentár dostal od blízkeho (že je to z nudy a treba mi dať viac roboty), tak by mi to teda nepomohlo. A dosť by ma mrzelo, že ma tak vníma niekto, od koho som čakal aspoň slovnú podporu. Ja mám tendenciu dusiť problémy v sebe s presvedčením, že to nikoho nezaujíma a každý má svoje problémy (robím to od puberty, nevedia o tom ani rodičia). Uvažujem ale, že o tom poviem najlepšiemu kamarátovi.
@em22222 ak to tak cítiš, určite to urob. Ja som teda na druhej strane, plus som žena, ale moja naj naj kamarátka z detstva má tiež nejaké psychické diagnózy, aj sme to časom nedávali a nebavili sa, keď sa to prevalilo (najprv z jej strany, neskôr z mojej), ale vždy sme si k sebe nakoniec našli cestu, keďže je mi ako sestra. Aj teraz som prišla z vonka, sme si boli spolu posedieť. Ľudia, ktorí majú byť v tvojom živote, ťa neodsúdia ani neopustia. Ale rataj s tým, že môžu potrebovať čas to spracovať a "pochopiť". Aj keď vžiť sa do tvojej hlavy nedokážu, aj keď by akokoľvek chceli..
@em22222 ta ktora ta bude naozaj lubit, tu nezastavi nic.
@vojtovicka ❤
@em22222 každý sme svojím spôsobom šibnutý 😆, ale popravde by mi to vadilo ak by to bolo vo veľkej miere. Ak by to bol psychicky fakt že chorý človek ktorý sa liečil na psychiatrii tak asi by som si vztah nezačala. Ak ma niekto depku , uzkosti.. a nevie spat a musi si občas dat Neurol, tak to by som možno ustala.