Vzťah - rozchod
Dobrý večer prajem. Chcem Vás poprosiť o radu drahé mamičky,ženičky. Existuje niečo,čo by ma opäť nakoplo a naštartovalo do života? Mám 2,5roka vzťah,ale neviem,či sa to dalo nazvať vzťah. Ide o to. Pred týmto chlapom (bude mať 50,ja budem mať 39),som mala vzťah, láska skoro od školy,no tragickou nehodu som oňho prišla. Dlho,veľmi dlho som bola sama a natrafila som na teraz tohto chlapa. Úprimne,ja ani neviem,ako som dokázala tak dlho s ním vydržať,je to typický sebecký, chladný manipulant. Vždy muselo byť tak,ako chcel,. Dúfala som stále ,že sa zmení,no ja som už naozaj ďalej nemohla. S ním som sa cítila osamelejsia,ako keď som bola sama. Určite si poviete ,že to čo je ozaj za úbohá žena,ktorá bude roky s idiotom. Dostávam ten pocit,že dôvod prečo som s ním bola je len ten,že bol prvý po tragédii, ktoréjo som k sebe pustila,verila, ľúbila. Bála som sa,že ostanem už sama a nik ma z tej temnoty nevyhrabe. A teraz mam pocit,že sa mi to zopakovalo,bojím sa ,že zasa veľmi dlho ostranem sama a nakoniec ostanem sama do smrti. Trápi ma,že opäť ,že som nevidela už skôr,že toto nebude dlhodoby6 , navždy vzťah. Chcem len poprosiť, poraďte mi,čo robiť,ako zamestnať hlavu,ako nemyslieť na zlé veci,ako žiť ďalej a s kľudom sama.
Ved mas najlepsie roky pred sebou😉.Ak sa necitis milovana,tak ho pusti k vode.Naco ti je taky vztah...
Drzim palce, k novym vyzvam, v zivote.
Vykasli sa na 50rocneho chrena. Nestoji ti za to. Si v najlepsich rokoch, este budes stastna.
Osobne si myslím, že tú tragédiu nemáš v sebe ešte vysporiadanú, uzavretú ... nájdi si kvalitného psychológa, pomôže Ti ... uzavrieť to, prijať, pozerať sa na svet inak, vážiť si samu seba.
poznas tu pesnicku, kde su slova "co ze je to 40tka" ... si ju obcas veselo zaspievaj 😉
Netreba sa vesat, este par aktivnych rokov mas pred sebou, tak hlavu vzhuru, napnut hrud a vzhuru do boje.
@dzulli1980 po psychologoch som chodila,skoro ako na klavír. Ale nie preto,že by som mala sklony k samovražde, ubližovať si. Toto nebol môj prípad. Keď som prišla z nemocnice ,po nehode,prestala som normálne hovoriť,za celý deň som povedala naozaj pár slov na jednej ruke. Úplne som odstrihla kamarátov, robotu. Ale vravím,neboli tam samovražedné sklony. No a po dlhej dobe,neviem presne 8-9 rokov,som spoznala tohoto "pána" a on asi tou svojou povaho.crtou-manipulovanim ma dostal ako tak do bežného života. Práca, záľuby, priatelia. Neobmedzoval ma v tomto. Len sa správa ku mne naozaj ako ku "dcére" ,alebo ako to povedať. Chce ma vychovávať. Môže sa stať,že možno aj pre tento typ povahovej črty-manipulacie dokáže niekto niekoho "zachrániť"? Lebo len vďaka nemu,nie som troska,ale zároveň ju zo mňa robí. Paradoxné.
"Dúfala som stále ,že sa zmení" 🙂 ... Kazdopadne, netreba chodit za psychologom s kazdym prdom. Povie ti presne to iste, co dobra empaticka kamoska.
1. Co je zle na tom byt sama? S takymto mindsetom je uplne jasne, ze si k sebe prilepis nejakeho trageda.
2. Psycholog by ti kvetnato vysvetlil, ze sa mas mat rada, mas sa obklopit pricetnymi ludmi, najst si nejake hobby, starat sa o seba - a novy vztah je len otazkou casu.
Vo vztahu Ta drzi strach z osamelosti. To je viac nez mizerny zaklad. Drzim palce
Ďakujem za prečítanie,možno pochopenie, možno radu...