Vzťah protikladov

Je to dobre na zaciatku, ale neskor cista katastrofa, ked nemate ziadne spolocne zaujmy ….ja to tak bohuzial mam doma, nejako som sa naucila s tym zit, uz mame privela rokov na zmenu, ale cloveku je luto, ked vidi okolo seba manzelstva, kde ich to spolu bavi….

Možno by to šlo v prípade, že on sa dokáže trochu viac zaujímať o tvoje záujmy a ty o jeho. Obaja by ste sa mnohému naučili. Ale tiež si myslím, že by to časom vadilo

Protiklady sa síce môžu priťahovať, ale asi ťažko dokážu žiť spolu, ak každý chce niečo iné. Ak sa teda bavíme o silných protikladoch.
Lebo myslím, že väčšinou sa to dá nejak vyvážiť. Ľudia nikdy nebudú rovnakí (potom by nás ani nepriťahovali, niečím nás ten druhý zaujať musí), ale musia sa zhodovať v tom najdôležitejšom. Inak by boli obaja nespokojní, lebo by si museli stále iba ustupovať.

Podľa mňa nie, z dlhodobého hľadiska to fungovať nebude

Príťažlivosť možno fajn, spolužitie problém 😅 nechcela by som byť s mužom, ktorý je moja presná kópia, ale su veci, v ktorých je pre mňa zhoda nesmierne dôležitá, napr. hodnotový rebríček, plány do budúcnosti, prístup k financiám, názor na trávenie voľného času 😊

Určite nie

Najlepší je taky správny mix protikladov ale aj rovnakosti podla mňa.
Priťahujú nás iné povahy než sme my sami, ved kto vy chcel žiť so svojou kópiou to by bola nuda, ale zas je super ked sa dvaja zhodnú ako budú tráviť víkend, kam pôjdu na dovolenku, či chcu moderný mestský byt alebo sa vidia skôr na statku v horách, či chcu veľa deti alebo skôr veľa psov. Kompromisy v životných otázkach sú ťažké pre obidve strany, ovela ľahší je život ked majú v takýchto otázkach jasno

Takže kľudne môžu byt spolu extrovert/introvert, športovec/umelec ak majú rovnaké hodnoty, životne ciele atd

Fungovať to môže, ako je spomenuté v predošlom príspevku, keď je ten základ spoločný - hodnoty, ciele.

Potom záleží od toho, čo partneri vo vzťahu potrebujú. Ľuďom s väčšou potrebou autonómie môžu vyhovovať aj protiklady, každý má priestor venovať sa vo vzťahu aj sebe, svojím záľubám.
A naopak ľuďom, ktorý potrebujú skôr symbioticky vzťah, by veľa protikladov po čase prinieslo odcudzenie.

Za nas mozem povedat, ze sme celkom protiklady, no za 17rokov sme v roznych veciach na spolocnej vlne, ide to cez kompromis alebo sa jeden z nas pomaly trocha zmenil k blizsie partnerovemu vnimaniu sveta. Su veci , ktore nikdy nebudem robit alebo hájiť ako moj muž , ale zase tiez jeho nebudem nikdy nútiť robit to co mam ja rada a viem , ze on to nemusí. Ja sa cudujem, ze on tolko so mnou vydrzal a ja sa cudujem sebe ze tiez ja s nim. U nas je laska silna a rodina zaklad ,na 1 mieste pre oboch, to prevlada nad vsetkymi protikladmi .

Aj protiklady mozu fungovat, ked je tam dost prienikov, kde sa stretnu a dost tolerancie na obidvoch stranach aby tu rozdielnost dokazali akceptovat. Proste vyzrete osobnosti mozu byt aj uplne protikladne, ale ani "rovnakost" nezaruci, ze to fungovat bude

"Protiklady sa priťahujú" je podľa mňa skôr vo význame výzorovom. Človeka podvedome nepriťahuje niekto, kto je mu výzorovo podobný a teda by mohol byť príbuzný. Ale čo sa vlastností, záujmov a osobnosti týka, myslím, že v tomto je lepšie, keď "vrana k vrane sadá".

Spolocne hodnoty.Miera tolerancie.Opora a odolnost v tazkych casoch.
To su pre mna chrakteristiky,ktore su nado vsetky ostatne a su takou nadskupinou,ktora dokaze krotit aj tie eventualne komplikovane protikladne vlastnosti do rozumnych medzi.

Protiklady sa priťahujú - to platí len vo význame sexuality. Odlišnosť od druhého pohlavia je to, čo v jadre robí človeka príťažlivého pre opačné pohlavie. Čím výraznejšie (mužnejší muž a ženskejšia žena) tým lepšie. Preto mužov nepriťahujú ženy mužatky (s mužskými črtami) a ženy nepriťahujú zženštilí chlapi. No a čo sa týka vzťahov, tam je to presne naopak - práve partneri s podobnou úrovňou inteligencie, humoru, vzdelania a svetonázoru majú vyššiu šancu na kompatibilné partnerské spolužitie.

Ja som mala raz vzťah s mužom uuuuuppne iným ako ja.. Áno fyzická prizlivost bola veľká ale nie je to všetko. Zo začiatku sme obaja robili kompromisy a snažili sa vidieť na tom niečo super no nedalo sa to z dlhodobého hľadiska.
A ešte závisí v com napr.. Napríklad vo viere politike, vyvhove, peniazoch atď by som nevedela mat partnera ktory je úplným opakom mňa

Coby nie. Spolocne najdete. A hl,ak mate zaujem travit cas spolu spolocnymi aktivitami inymi ako sex... Ak vam nevadi striedat aktivity a radi vyjdete z konfortnej zony.

Základné otázky na dlhodobé vzťahy:
Máte podobné hodnoty? Ak nie, ako budete riešiť zásadné životné udalosti? Kúpite si dom, či byt? Miniete viac na cestovanie, alebo budete neustále šetriť? Bude svadba v kostole, či na úrade? A s príchodom deti budete musieť každodenne riešiť výchovu- pokrstiť/nepokrstiť, do škôlky v 2. roku či v 5., striktná, či voľná výchova, dovoliť to a ono, či nedovoliť..

Máte spoločné záujmy? Ak nie, dokážete sa pravidelne venovať záľubám toho druhého? Alebo budete len žiť v tom istom byte? V piatok on pôjde na párty, ona bude doma čítať knihu. V sobotu on ide na túru, ona doma presádza kvety. V nedeľu on ide do kostola a potom na futbal, ona ide na výstavu do galérie. No a po narodení dieťaťa sa budú musieť dohodnúť, s kým a kam pôjde dieťa. Dá sa nazvať partnerským vzťahom to, keď ľudia spolu netrávia čas?

to je tazka otazka.
ja som po 19 rokoch zistila ze my sme s muzom vo vacsine veci uplne odlisni.
on je romantik ja vobec, na druhej strane je matematicky typ co vzdy hned vsade hlada logicke vysvetlenia a riesenia ja naopak umelecky typ s hlavou v oblakoch. jeho hudobny, knizny a filmovy vkus je uplne iny ako moj. On postavi cely dom a mne v hlave hrmi kde budu visiet ake obrazky 😝 on bude pozerat sport ja radsej koncert. a kopec inych veci, zasadnych aj menej zasadnych. ale vlastne nikdy mi to neprislo ako problem, pretoze aj on aj ja mame spolocnu vlastnost a to je ze sme strasne prisposobivy. takze v pohode si vypocujeme aj hudbu spolu a nepreladujeme na ine, alebo ideme spolu do kina alebo pozrieme vecer film. za tie roky sme sa ako spravni manzelia v mnohom zacali na seba podobat (nie fyzicky 😀 skor zaujmovo) a v niektorych veciach sme si role uplne vymenili. ked sme sa spoznali on bol sportovy typ a ja vobec teraz je to naopak ja sportujem a on vobec. mame sice malo spolocnych veci ale zase sa takmer vo vsetkom doplname. kde koncia limity jedneho nastupuje druhy.
u nas je to pravdepodobne tak ako tu niekto pisal ze mame asi dost prienikov a tolerancie navzajom. funguje nam to dobre. az sa sama tomu niekedy cudujem. takze mozne to je ale to fakt asi zalezi od ludi. poznam pary co su ako dvojcata a vecne im to skripe. nemyslim si ze na toto existuje jednoznacna odpoved. skratka zalezi od typu povah a osobnosti.

Tie zaluby spolocne nemame ale snazime sa nejak ich zladovat …. aj ked uprimne viac sa snažim ja a on ma svoje veci proste, a či mame rovnake hodnoty no neviem niektore ano niektore nie, nie sme ešte štadiu - deti , byvanie, a podobne ,

@lujza123 to veľmi pekne zhrnula.
My sme s manželom protiklady v mnoho veciach, napriek tomu predsa máme aj veľa spoločného.
On je totálny extrovert, ja introvert, ma silné stránky v tom v čom ja slabé, a naopak, takže sa navzájom dobre dopĺňame. Myslím si, že je dôležitá vzájomná tolerancia a záujem o toho druhého. Samozrejme, kompromisy sa ľahšie robia vo vzťahu kde ste si podobní, ale zase ja nemám pocit, že by sme museli robiť nasilu obrovské ústupky. Je nám spolu dobre ☺️
Možno aj to závaží, že ja som submusivnejsia povaha, a on je síce dominantný, ale za to tolerantný, mierumilovný, asertívny (vo vseobecnosti, nielen vo vzťahu) a záleží mu na mne, aby aj ja som sa cítila dobre.

On mi príjemne sprestril život, ktorý teraz žijem aktívnejší, ako bez neho, zase on sa pri mne skludnil v pozitívnom zmysle.

Zato zásadne veci mame spoločne, obaja sme chceli sobas v kostole, sme veriaci (nie prehnane), chceli sme deti, vieme spoločne tráviť čas.

A teraz keď tak rozmýšľam, tak mala som bývalého, s ktorým asi okrem fyzickej príťažlivosti sme nemali nič spoločného, a bolo by z toho hrozne manželstvo.... A zase s druhým sme sa celkom podobali, a aj tak to nefungovalo.... No a ten chlap, ktorý mi prišiel ako moja spriaznená duša, dokonalý a mali sme najviac spoločného, tak napriek tomu ze bol aj fešák aj sympatický v mojich očiach, tak iskra z mojej strany nepreskočila....

Není všetko čierno-biele, vo vzťahoch h už vôbec. Človek má tak zlozitu osobnosť a nehovoriac o tom, že každý človek z teba vyvolá niečo iné, možno aj nepoznané.

Keď ide zatiaľ len o tie koníčky a to je to čo ťa trápi, to nemusí byť nutne problém… problém to môže byt ak napr. on je domased, ktorý najradšej čas trávi doma, ona by aj išla niekam, ale jemu sa nepáči, keď ide bez neho, no nejde s ňou a podobne, tam potom vznikajú konflikty a ťažko sa robí kompromis…ale je okej, keď má každý svoje vlastné záľuby a čas vyhradený sám pre seba na ne 😊

Áno, dá sa. My s mužom sme totálne protiklady, takmer vo všetkom, čo sa len dá, či povaha, či záľuby, viera, spôsob výchovy, atď. No ale ľúbime sa a snažíme sa akceptovať jeden druhého. Vždy sa dokážeme nejako dohodnúť a prispôsobiť. Nie je to také strašné. Príklad on miluje autá, motorky, tak ide na dajake preteky alebo výstavu, zoberie syna so sebou, ja sa zatiaľ venujem tomu, čo baví mňa, alebo idem s nimi a odbehnem si do mesta po obchodoch a potom sa stretneme a ideme spolu na obed.

Z vlastnej skúsenosti, nie...

Mala som vzťah protikladov, nonstop som chcela na ňom niečo zmeniť, nestále hadky a kompromisy, bolo to totálne na nervy. Po 6 rokoch som sa na to vykašľala, mala som toho po krk.. akoby mi balvan z nohy spadol..

Potom som spoznala ešte jedného, brutálne sexy, rozumeli sme si vo viacero veciach dokonca
Ale on bol introvert a ja extrovert, nerad chodil medzi ľudí...
Ja som si robila rezervu a šetrila, on rozhajdakal všetky prachy tak že na konci mesiaca nemal a ja som musela platiť výlety...
Tiež je moj ex

Momentálne som šla do vzťahu len ak to bude tak že budeme mať spoločný pohľad na svet, a je to niečo úžasné neporovnateľne.
Nechoď do niečoho do čoho sa už teraz necitis

Za mňa nie ,taký vzťah stojí kopec nervov ,kompromisov ,odriekania,prispôsobovania .Jeden vždy bude ťahať za kratší koniec .Po určitom čase to človeka bude frustrovať,v takom vzťahu nebude šťastný a začne sa obzerať inde .Ono ženy sa snažia nasilu niečo udržať len aby mali nejakého muža ,tak sa držia aj takých vzťahov ,.pritom s iným mužom by mohol byt ten život jednoduchší .Moja osobná skúsenosť ,aj kamošky NIE.