Dievčata mala by som zopar otazok, že ako to vidite vy, alebo ako to máte vy:
1. AKý máte vztah po rokoch - 5, 10, 15 so svojim partnerom? Ste stále zamilovanejší, máte sa radi, rešpektujete sa... alebo je ten vztah po rokoch už stereotyp, hadate sa, rokmi sa vám zmenili názory... no jednoducho už to nie je ako na začiatku... ako by ste proste opisali váš vztah po dlhých rokoch?
2. nadávky vo vztahu - tolerovali by ste ich? Keby vám muž pri hádke, výmene názorov povedal, že si pi*a, je*nuta, chod do pi*e.. správaš sa ako tela, nerozmyšlaš, atd, nechcem ani menovat dalšie... ja viem, pre mnohych neospravedlnitelne.. ale predstavte si to, či by ste to dokázali odpustit,
3. aký máte názor na rozvod? Myslite, že by ludia v manželstve mali napriek problemom spolu zostavat a snazit sa ich vyriešit? Odpustili by ste roky psychického ponižovania, keby ste videli, že daný človek, čo sa k vám roky správal neuctivo, urazal vas, nevážil si vás, nadával vám, sa zrazu zmenil a je k vám dobry, mily, pozorný?
Alebo život je krátky a netreba stracat čas s idiotom, ale ist hladat dalej???
Dakujem za všetky názory.
1. u mňa čím ďalej - dlhšie od zoznámenia, tým pevnejší a úprimnejší vzťah. čo nebolo doladené, dolaďuje sa, čo nefungovalo na 100%, začína akosi fungovať, čím dlhšie sme spolu, tým je puto pevnejšie.
2. opýtala by som sa aj sama seba, či tie nadávky zo strany muža sú úplne subjektívne, alebo má na to nejaký podnet? vžila by som sa do jeho situácie, kože v konkrétnej situácii. je ťažko odpovedať, keď nedáš príklad. jednoducho, občas to vykypí aj v mužovi, ak žena stále v niečom vŕta a vŕta.... tu môžem odpovedať jedine to, že by nasledovala sebareflexia a ak by som usúdila (všetkými možnými objektívnymi metódami), že ja som v tom nevinne, tak by som ho poslala do riti. doslova.
ak by som však prišla na to (po totálnom sa vžití do jeho kože), že som mu dala na tieto výstupy podnet, tak by som sa snažila zmeniť tak, aby som nevyvolávala stresy a hádky.
3. v mojom prípade (nemáme spoločné deti), ak by veškeré (pardon za čechizmus) snaženie z mojej strany padlo do lajna, rozviedla by som sa. ak by sme mali deti, majetky, atď... navrhla by som iste manželskú poradňu či psychológa (v závislosti od miery problému). otázka znie, prečo si ťa neváži? prečo ti nadáva? prečo sa správa neúctivo?
buď je hajzel, grobian, gauner, hulvát, atď...... v tom prípade ruky od neho preč.
alebo - ho niečím sústavne provokuješ a on v zúfalstve už zašiel až tak ďaleko....
čiže opäť - niet tu dostatok informácií na to, aby som ja osobne mohla odpovedať.
Po šiestich, nepovedala by som že sme stále zamilovanejsi. Sme zamilovaní, repsektujeme sa, máme sa radi, radi spolu trávime čas, chýbame si, neviem si predstaviť byť než neho..
Nadávky takéto by som určite netolerovala.
Na to tretie...asi by som dala šancu...ale nie milión, hlavne ak by boli deti. Myslím, že vzťah by sa mali ľudia snažiť zachrániť, ale len do určitej hranice.
Ukončiť, a potom začneš žiť
1. sme spolu 15 rokov, z toho 13 ako manzelia a je to super
2. to hadam nemyslis vazne, ze tolerovat? v zivote!! ale to vidis uz na zaciatku vztahu a ak si to tolerovala, je to len horsie a horsie
3. so psychickym tyranom by som urcite nebola, Boh ma nestvoril preto, aby niekto po mne sliapal
Za mňa je vzťah o dôvere, o kompromisoch, o úcte jedného voči druhému ... pokiaľ toto nefunguje, nefunguje nič ... ženy po pôrodoch priberú, muži oplešatejú, prídu choroby atď. ... ja už teda po tých x-rokoch vzťahu motýle v bruchu nemám, aj sa s mužom pohádame, no viem, že keby sme boli "v sračkách", robí všetko pre rodinu ... nič nie je čiernobiele ... a každá akcia vyvolá reakciu ...
Mame aj po rokoch pekny vztah. Boli aj horsie obdobia,ale uz roky sme vo faze takej zohratosti,tolerancie a respekte jeden voci druhemu. A dalsim dvom otazkam neviem odpovedat. Nemala som taky vztah,ale nadavky by som netolerovala. Urcite by som muzovi dala sancu na napravi,ale to musi clovek vycitit,ci to ma zmysel alebo nie. V zivote pridu rozne okolnosti a zmeny nalad,povah,ale nikdy sa nesmieme tak opustit,aby sme vylgarne castovali kohokolvek a hlavne nie manzela,manzelku.
@viestta súhlasím v prípade, ak už ide o dlhodobý vzťah a nadávky a hádky prišli tak "zrazu a nečakane". vtedy by som zo vzťahu vycúvala jednoznačne.
ale autorka nepíše, ako dlho má ona samotná vzťah? rok? mesiac? pol roka? 20 rokov? ja som si prešla všeličím vo svojom živote a musím poznamenať, že aj to, čo vyzeralo v počiatku ako čierne, je napokon žiarivé a úžasné. jednoducho nie je možné objektívne odpovedať autorke, ak neudá konkrétne údaje.
to máš ako v právnickej poradni.
človek neudá fakty zo zmluvy, ale chce vedieť, či je zmluva platná? nuž..... 🙂
@viestta ech, toto som prehliadla, beriem späť.... bol to taký dlhý príspevok, že som ho len prebehla 🙂 v tom prípade je môj názor asi taký, ako aj tvoj 🙂
Boli sme spolu krasnych 7 rokov manzelia.
Manzel aj napriek tomu, ze posledne tyzdne svojho zivota bol dezorientovany, mal halucinacie a verbalne utocil na zdravotnicky personal (boli sme v nemocnici na 2 dni a starali sa o neho sestricky so satkami na hlavach - moslimky - muz si myslel, ze je v saudskej arabii).
Tak ku mne sa vzdy spraval s laskou a uctou. Ja som sa k nemu s takouto laskou a uctou tiez spravala.
Manzel mi nikdy nepovedal skaredo, ani nasmu synovi. Vzdy sme boli na prvom mieste.
Nezostavala by som vo vztahu, kde som nestastna, pretoze ta to poznaci na cely tvoj zivot.
1. Sme spolu skoro 14 rokov. Samozrejme zamilovanosť je iná ako v začiatkoch ale ľúbim ho, hovorí že aj on mňa tak hádam hej 😁 Teraz je to lepšie ako v začiatkoch
2. Za tie roky mi nikdy vulgárne nenadaval (ja jemu v nervoch áno)
3. Nebola by som s takým človekom. Mám sebaúctu a nedovolila by som nikomu ponižovať ma. Nemá zmysel aby ľudia boli v takom vzťahu v ktorom trpia
@mimikarol prakticky si napísala, že tvoj muž sebaúctu nemá a dovolil ti ponižovať ho...
@panelacikova 😁 to určite...🤦
@mimikarol veď píšeš toto: Nebola by som s takým človekom. Mám sebaúctu a nedovolila by som nikomu ponižovať ma. Nemá zmysel aby ľudia boli v takom vzťahu v ktorom trpia.....
a zároveň píšeš, že ty si jemu v nervoch vulgárne nadala.
Na prvu a tretiu otazku sa da polemizovat a nazory budu rozne. Druha otazka je pre mna jasna. Nikdy sa mi to nestalo a moj muz nema taku uroven aby si toto dovolil. Raz pri hadke som mu ja povedala ze je ko... Neskutocne sa urazil a neskor mi aj povedal.ze toto uz bolo cez ciaru.