Vzťah matka a dcéra

Ano prešla som si tým a prijala som to. Pochopiť nepochopím nikdy ale už viem, že s tým nič neurobím. Beriem to tak, že nemám rodičov. S mamou si občas volám ale nič osobné. Nestretávame sa.

V tvojom prípade by som zvolila terapiu u psychológa. Či budeš chcieť či nie tento vzorec vzťah mama a dcéra ťa bude ovplyvňovať celý život..Zvlášť pri výchove detí... možno si to sme nebudeš uvedomovať,ako a veľmi.

jasne ze hej, je nas viac, odporucam kvalitnu psychoterapiu, lebo toto sa zvykne tahat potom cely zivot

Napriek tomu si si dokázala nájsť priateľa. To je veľký pokrok lebo máš oporu. Máš niekoho kto ťa ľúbi. Nech toto je pre teba ten hnací motor. Veľmi ti prajem aby si našla silu k odpusteniu mame. A aby sa tvoje srdiečko a duša uzdravila.

@kaja0210 nemyslim si ze to bude ovplyvnovat. Ja napr sa budem snazit nebyt ku mojim detom taka ako bola moja mama ku mne/nam.. tiez si a nou nemam co povedat ale s mojimi detmi pracujem a bude dalej pracovat na vztahu ze som tu pre nich a kedykolvek s cimkolvek mozu prist za mnou.

@sapetka ja som to nemyslela v zlom.😉 Viem, že autorka bude milujúca mama a dá svojim deťom veľa lásky ale proste ju tento vzťah s mamou ovplyvní.... všetky naše budúce vzťahy sú práve ovplyvnené tými s detstva.

@sapetka ovplyvňovať to bude, už len to nastavenie “nebyť ako moja mama” je ovplyvnenie, lebo nebudeš sama sebou, ale opakom svojej matky, len aby si nebola ako ona. Mám toto nastavenie tiež a teraz už aj dospelé deti, tak mám spätnú väzbu od nich. Našťastie mám s nimi dobrý vzťah a vieme sa o tom porozprávať. Tiež si myslím, že dobrý psychológ na prelomenie vzorcov z detstva pomôže najviac.

@barbora01 úplne súhlasím. Ja som z milujúcej rodiny,ale aj tak si uvedomujem,ako niektoré situácie riešim presne ako moji rodičia.

mna len napada ze ten rocnik bol chladny odchov a aj deti tak vychovabali, najma dievcata. Poznam to aj ja a boli sme 3 sestry...

@galioska my s mamou uplne nekontaktny vztah, uvedomila som si, ze vela veci mi to v zivote ovplyvnilo

@zobaka jo a je to taky blok, sama bojujem a uvedomujem si to, tiez mam dceru a vzdy si poviem, ze mohlo to byt aj lepsie. U nas to zachranuje muz. Doplna ma kde treba. Ale aj o tom je zivot, vdaka zato....❤️

Ano, zazila som to, mam 49, matka 73, cely zivot viditelne uprednostnovala sestru, kt.bola pre nu stelesnenim boha...nie je dolezite, co vsetko mi robila...zacina to pri fyzickom a konci pri psychickom...vymazala som ju zo svojho zivota, uz 26 rokov je mi oporou manzel...su veci, kt.sa nedaju odpustit, ani zabudnut...na deti nic neprenasam, este pred tym ako sa narodili, cca.od mojich 15 robim vsetko pre to, aby som nemala nic z nej..nechcem mat s nou nic, nic na svete spolocne...ked ju vidim, je pre mna cudzou osobou a tak to aj ostane...doma sa snazim byt prirodzena...rozdiely medzi detmi nerobim...s manzelom sa doplname a robime vsetko pre stastny zivot nasich deti...moka matka ostala sama...sestra na nu kasle...ale moze si za to sama..taky zivot si vybrala...a v ziadnom pripade moj postoj nelutujem...nic nebudem odpustat...jednoducho pre mna neexistuje

Čoskoro budem mať 27 rokov a ja to stále prežívam. Tiež som bola neplánovane dieťa a mama sa ku mne nevedela spravat ako matka. Od detstva som to vnímala, nehrala sa so mnou, nerozprávala, nestala pri mne ako opora atd. Technicky mi dala najesť a oprala veci. Otec bol fajn ale zase až príliš prísny. Čiže z extrému do extrému. Mala som náročnú školu ktorá okrem toho čo bolo doma vo mne ešte viac zabila posledné zbytky zdravého sebavedomia. Mala som priateľa ktorý ma nemal rád ako osobu ale ako potenciálneho sex. partnera takže tam dom cit tiež nedostala. Na rozdiel od teba, ja som sama, muža nemám ani deti. Ty sa má aspoň o koho oprieť. Z môjho pohľadu neviem čo riešiš lebo máš pri sebe niekoho, kto pri tebe stojí a na zvyšok sveta sa môžeš vykašľať. Ja nie. Ja sa predieram sama. Ja to v sebe hľadám sama. A veľmi by mi padol muž ktorý by ma mal rád, to mi ver. Ale žiaľ, mám smolu. Navyše, stále bývam s rodičmi a musím ich podporovať a dennodenne nemám pokoja. Okrem psych. teroru na ktorý som si zvykla som si prednedávnom zažila aj fyzicky útok. Takže oproti mne si na tom dobre. Ty si dokázala že sa našiel niekto kto ta môže mať rád. Máš svoju rodinu. Tak sa zameraj na to, čo si dosiahla a nie na to, čo bolo. Držím palce.

Áno, prežili....nič iné ti nepomôže, len odpustiť, nie kvôli nej, ale kvôli sebe a ...spraviť hrubú čiaru, už v zárodkoch myšlienok si zakázať sa v tom vŕtať🤗

Zbytočne riesis niečo,čo nedokážeš ovplyvniť. Žiadna matka na svete nemá rovnaký meter a rovnaký cit pre svoje deti. Vždy je niekto viac,niekto menej,proste si dostala čierneho Petra a treba hrať s kartami,aké si dostala alebo aj karty vyhodiť a nehrať vôbec. Za mňa prerušiť kontakt je úplne základna vec a ostatok by ma nezaujímal vôbec.

@kaja0210 ja som ani nevnimala tvoj prispevok vzlom. Len som sa nadtym zamyslela. Vsetci si beriěe nieco zo svojho detstva ako vztahy tak aj vychovne metody a pod.. a sme tym ovplyvneni.. podla mna povedat si ze nebudem taka/nebudem tak vychovavag/nebudem taky prisny/nebude deti byt/ je len pozitivne nastavenie samej seba a vedome sa vyhnutie chybam ktore urobili nasi rodicia vo vychove s nami

@sapetka boze pisem ako hotenton.. samozrejme nebudem deti bit (nie byt)🤦‍♀️

To je preto, že tá mama niečo v živote prežila. Možno mala ťažké detstvo. Nesúvisí to s tebou. Je to jej odraz jej života. Keby zažila lásku, prijatie v detstve, vysokú starostlivosť svojich rodičov, nikdy by sa takto nesprávala ku tebe. Dobre je si to nevztahovat. Bolo by dobré pravidelne chodiť na terapie. Absolvovať ich aspoň 14 nasledujúcich po sebe. Ono sa to potom naozaj otočí. ( terapie sú ale veľmi drahé, treba si dopredu na to našetriť)

Prešla a prechádzam. Dokonca horšie ako opisujes ty. Plus moja matka je manipulator a snaží sa mi ničiť život aj napriek tomu že spolu nebyvame. Nikdy sa neospravedlnuje, nikdy si neprizná chybu. Urážky, podcenovanie, manipulacia. Ja som matku našla v inej žene, ju beriem ako mamu a dosť mi to pomáha, lebo by som sa inak cítila prázdno. Mrzí ma čím si si prešla a veľmi mi je ľúto detí, ktoré si tým prechádzajú a majú ešte málo rokov na to, aby sa osamostatnili. Netráp sa kvôli niekomu kto ti za to nestojí a hlavne sa netráp pre človeka, ktorý by ťa rád videl trápiť sa

Autorka možno má tu ostatné "ukrižuju" ale ja si myslím, že to máš ešte v pohode, lebo ty si iba myslíš, že si bola neplánovane dieťa a preto sa tvoja matka chová ako sa chová. Je to smutné, že sa takto dokážu niektorí rodičia chovať k vlastným. Ja som to mala trochu ťažšie mne moja matka stále opakovala, že som dieťa, ktoré ona nechcela a žijem, len preto, že mňa chcel otec. Tiež mi stále dávala súrodencov za vzor hlavne jej miláčika môjho brata.V detstve mi to dosť ubližovalo, ale odstupom času som sa stým naučila žiť. A to ako som neschopná a nič nedokážem otom škoda písať to bolo stále už som to ani nepočuvala.aMožno som necitlivá ale keď zomrela tak ja som nič necítila už to budú dva roky a ja si vždy, keď si na ňu spomeniem tak si sama v duchu poviem Nech je jej zem ľahká.A to nás je osem súrodencov.

Neblázni, nepremýšľaj takto negatívne. Ty sa trápiš a Tvoja mama o tom ani nevie. Moji rodičia žijú obidvaja a vôbec ich nezaujímam. Ani moje deti nemajú babku ani dedka. Bohužiaľ. Urob si pekný život pre seba. Teš sa z maličkostí, skús možno zvieratko, alebo niečo, čo Ti robí radosť (koníčky) a vykašli sa na tie čierne myšlienky. Pozeraj dopredu a netráp sa pre ľudí, ktorí si Tvoju lásku nezaslúžia. Váž si zdravie, že nemáš veľké bolesti a nehazarduj so životom. Pozri aj tu Ti odpisujú - nie si sama. Maj sa rada a život si užívaj - žiadne slzičky.

Toto ako cez kopirák aj u mňa, našťastie už sme bez kontaktu, syn bez babky..kedysi som sa preto trápila, dnes už len s humorom..
V tej ich dobe sa dával tuším ricínovy olej deťom🫗, asi preto tie "pani rodičky" majú všetko vrici 🍑 V tých chorých hlavách to je podľa nich všetko správne🫡, preto treba na to kašľať💩, žiť lepšie a krajšie❤️.. Ak nie tym olejom, asi dávali nejaké podprahovky do Vtákov v tŕní a oni si to skúšali nejak remixovať doma na nas.. Ja som to poňala ako mentálne postihnutie svojej matky s velkymi a tazkymi psychickymi bolestami a dozivotnymi nasledkami, ťažký prípad, iba Vilo ešte neprišiel, aby ju povzbudil😶‍🌫️😇

Dakujem vam za podporu ♥️ Nespomenula som vsetko v prispevku. posledne asi tri mesiace si sem tam vypijem..viem som hlupa vtedy mam fakt moc dobry pocit naladu nemam ziadne myslienky v minulosti ale na druhy den to lutujem. Priatel chodi na tyzdnovky len vtedy si to dovolim.

Máš svoje deti a tie sú tvoja terapia, keď im dáš lásku, ktorej sa teba nedostávalo a ktorú máš v sebe našetrenú🌝
Alkohol je pre ľudí, na uvoľnenie pri zábave, spoločenských udalostí atd avšak veľmi zlý pán pri tvojom rozpoložení…mám x kamarátok a známych, ktorým alkohol veľmi ublížil, snaž sa to obmedziť, problémy nevyrieši☝️

@pauli222 😀😅🤪 Ach, úžasný postreh🏅 tiež to tak cítim🫶

@pauli222 vtáky v trni 🤣🤣🤣 to aj u nás ficalo

Neprezila som to s mamou ale otcom. Tyrana cele detstvo psychicky aj fyzicky. Do skoly som chodila pasikava ako zebra, odmietal mi platit skolu, nenechaval mi priestor na ucenie, zakazoval jest potraviny z chladnicky atd. Dnes som mamou troch deti a robim presny opak ako robil moj otec. Tento rok nastupil moj syn do skoly a ja si zvazujem urobit dalsiu strednu skolu (pedagogiku, sekla som sa vo vy ere strednej) z domu som odisla ako 19rocna a od tej doby som sa "doma" neukazala. Za otcom som urobila hrubu ciaru a nikomu nic nevysvetlujem len poviem ze zomrel pri tragickej dopravnej nehode. Zivot ide dalej, jedna etapa skoncila a musi zacat nova, ta ktoru teraz mozem ovplyvnit. Prajem vela stastia aby si sa v zivote nasla🍀