Vyzvedanie niektorých ľudí

Odpovedam len na tie otazky, ktore uznam vhodne na odpoved a neutralne. Na sukromne vobec nikomu.

@viestta chcela som byt mila, tak som sa s nou porozpravala, bola o dost starsia, ma len dceru, zije sama, ale ten rozhovor vo mne zanechal divny pocit...a potom, je tazke povedat, kedy uz ide o osobnu otazku, takmer vsetky su osobne

@januska12323 ano, to je dobry napad

Zaujimave bolo, ked sa opytala, kde sme sa spoznali, ostala som ticho a sama si odpovedala so smiechom, ze jasne, ze nie v praci, kedze sme obaja z ineho fachu

Možno sa oplatí skúsiť zrkadlenie, ona sa opýta otázku,kde ste sa spoznali? a namiesto odpovede skus "A vy?" Všetko proste otočiť, by ma samu zaujímalo,ci by bola taka zhovorciva.

Prepáčte, nechcem sa s Vami rozprávať. Toto je moja odpoveď pre vyzvedavých/príliš komunikativnych cudzích ľudí ...

mozno o tebe napise detektivku 🙂

@ja_bb ano, obcas som to urobila podobne, ale po sprske otazok ma presla chut sa pytat. Pani o sebe sama povedala, ze ona je slobodna s dcerou, ktora je uz dospela, tak uz velmi nemala o com. A co sa prace tyka, nedozvedela som sa, co konkretne robi, len zhruba kde robi v akej oblasti. Mala som pocit, ze nema velmi o com...vravela viac o druhych ako o sebe...ale nepacilo sa mi ako reagovala, ze ,,ved ste povedali, ze ste slobodna a teraz vravite, ze nie ste v tom meste sama?" Tak hovorim, slobodna-nevydata (zasnubena), nasledne otazka, potom ze kolko rokov tam zijem, videla som ako preratava kolko sme zo skoly, ja viac ako moj, preratavala mozno vek a nasledne prisli otazky preco sme nesli s priatelom k mojej rodine spolu a kedy pojdeme, tak vravim este pohodovo, sla som zo sluzobky rovno k nasim, pojdeme najskor o par tyzdnov. Ale uz mi to prislo take...aj tie otazky co robite a kde robi on....alebo poznamka, ze moje byvanie kym je pre mna je ok, take posudzovanie bez toho aby videla, ci viac pocula...nam obom je s partnerom nas byt ok...nezvyknem premyslat tak vela, ale toto ma dorazilo

Ja som človek co sa porozpráva s hocikym a rada. Ak by to bolo veľmi súkromné, odpoviem neutrálne, slušne a diplomaticky. Mne by srdce nedovolilo sa zachovať tak ako ti tu radia, ved sme preboha ľudia. Pripadne si mohla zmeniť tému, teraz snáď nemáš čudný pocit z toho, že pani o tebe niečo vie a príde ti ukradnúť kvety.

Niektorí ľudia sa pri cestovaní nudia a využívajú čas rozprávaním, niekto chce mať kľud. Pokiaľ vidím, že človek nemá chuť rozprávať sa, taksa ďalej nepýtam, ale niekedy cesta prejde v príjemnom rozhovore. Na citlivé otázky sa dá odpovedať neutrálne.

kladla otazky, aby ste sa spolu rozpravali... nemyslim, ze by s tymi informaciami mala iny zamer , a kedze o sebe nemala co, tak sa pytala teba ... a vlastne si sa jej nieco spytala ty ? .... otazka kde ste sa zoznamili je dobra tema na rozhovor 🙂 na mna to posobi len ako styl rozpravania, nic osobne by som v tom nehladala ...

Takéto vyzvedačky sa mi našťastie bežne nestávajú, ale ak áno, tak skôr u nás, v dedine. Ak človek napr. čakal u kaderníčky, či na pošte atď... Teraz už našťastie pomenej, ale ak sa mi to stalo, stočila som otázky na neutrálne témy , alebo odpovedala vyhýbavo.
(pokiaľ je to teda u nás na dedine, dá sa to stočiť, napr. "vy už ste sadili, už sa oteplilo..." )

Bežne vo vlaku našťastie nikto nevyzvedá. Témy sú skôr často neutrálne (napr. teraz sú výhybky, tak meškávajú vlaky), občas začujem niečo vtipné či zaujímavé (napr. minule, nejaká mladá učiteľka, čo učí 3.ročník, hovorila, ako jej decká doniesli do školy transparent s nápisom "Voľte Korčoka", a že idú do ulíc protestovať a že či sa pridá k ním. Tak spomenula, ako deti sledujú BastaFixa- nejaký youtuber, a podobné veci, a potom ani tomu nerozumejú, 9 ročné deti, a aby sa do niečoho nezaplietli)

Och no,tak to chápem,to by som stopla už na začiatku. Aj na ulici tie rozhovory starších babiek sú len kto,čo kde ako s kým,teraz je iná doba. Viem,že sa starší sťažovali,že kedysi sa tak pekne vedel človek porozprávať. Nuž,kedysi,teraz si viac stráži človek súkromie a iné je dedina, iné mesto,iné zvyky z rodiny.uz len prežiť tu dnešnú dobu...

@ja_bb Ja si myslím, že ľudia sa môžu porozprávať a mať z rozhovoru zážitok, aj keď je to cudzí človek, ale nemusia riešiť priveľké súkromie. Ono to aj závisí, čo z toho človeka cítiť. Niekomu možno človek povie aj niečo súkromné, lebo cítiš to prijatie, že ťa nebude súdiť, kritizovať... a možno ťa ešte aj povzbudí

Alebo to môže byť fakt neutrálny rozhovor, alebo len pár viet.

A potom sú ľudia, ktorí ťa vycicajú, že sa cítiš horšie, alebo z nich vyslovene možno cítiť tú zášť, tak istotne, že s takými sa človek až tak rozprávať nechce.
Minule vo vlaku som musela pol hodinu počúvať rozhovor dvoch babičiek, ako nadávali na zdravotníctvo. Že keby napr. sú na vozíčku, ako by sa dostali do vlaku atd atd... A hoci samozrejme, sú určite veci, ktoré sú zlé. Počúvať neustále sťažovanie sa je však únavné, kazí to náladu, človek pred tým nemá veľmi kam utiecť. Im sa možno na chvíľu uľaví, nič samozrejme nevyriešia, a nabudúce sa budú sťažovať a nadávať na život zase.

Vzdy sa takychto ludi,co sa prihovoria a potom sa hned vypytuju osobne otazky opytam,ci su z tajne sluzby. 😉 Niekedy si to uvedomia hned a prestanu.No su aj taky ktory su bez hanby a pokracuju v otazkach,tak im tiez bez hanby poviem ze teraz nemam zaujem o konverzaciu. Niekedy je mile sa porozpravat s cudzim clovekom,ale niektory su niekedy fakt netaktny a nechapu ze taketo otazky mozu byt inemu neprijemne a nechce sa o tom bavit s cudzim.