Viete odpustiť a zabudnúť?

Pozri, dôvera je jedným z kľúčových pilierov každého vzťahu ... pokiaľ nie je, nemá to zmysel ... ja osobne pokiaľ ma niekto sklame, podrazí, neviem nájsť cestu späť, proste už to neviem dať vo svojej hlave na úroveň, ako bola predtým ... odpustiť sa dá, no zabudnúť nie ... možno časom sa človek na to inak bude pozerať, no v podvedomí to zostane navždy.

Ja som tiež môjmu mužovi jednu vec odpustila. Preniesli sme sa cez to, ale nedoverujem ako kedysi. Žiaľ

iné je manželovi s ktorým má žena deti a iné len frajerovi s ktorým ma ešte nič nespája - majetok, deti, rodina...
byť na tvojom mieste tak vzťah ukončím...
áno - nezabúdam a dávam to patrične vyžrať.

Zalezi aj co to bolo a po 7 mesiacoch sklamanie, nic moc.

a priatel fakt lutuje, co spravil? alebo je mu luto iba nasledkov, ktore to malo? (ze ti ublizil a mohol by o teba prist) .. tam je podla mna koren veci.. lebo ked vidis, ze niekto nieco fakt lutuje, poucil sa a uz by to nikdy neurobil - ani sam kvoli sebe, nie ze iba kvoli tebe, tak je lahke doverovat.. to vies, citis, ze uz to neurobi.. ak ale lutuje len nasledky a dusuje sa, ze to znova nespravi, tam citis, ze plne verit nemozes, lebo tam sa ani on sam nemoze plne spolahnut na seba, ze uz nieco nespravi..

@reanda viackrat mi povedal, ze mu je luto co spravil a nepaci sa mu to. Ale to ci to spravi zase niekedy v buducnosti neviem a nedala by som za to ruku do ohna preto lebo moja dovera je uz narusena. To len cas ukaze. Bolo aj vidno na nom, ze to lutuje, nemala som pocit, ze su to len herecke vykony v podobe dusovaciek a prosikaciek na kolenach, ze sa to uz nikdy nestane.

@domkakvet ako to myslis, ze nic moc?

@deti95060810 podla mna to neprekrocilo az take hranice, aby som sa s nim rozisla. Ine by bolo keby ma podviedol, zbil niekoho alebo ma tyral. Tam by to bolo jednoznacne na rozchod. Ja chcem nas vztah budovat ale momentalne som niekde zaseknuta.

to moze byt vidno, ze lutuje, naozaj to moze lutovat, ale ide o to, ze preco to lutuje.. mozno keby si napisala konkretnejsie, o co ide.. ale tak ak mas blby pocit a neveris mu uz, tak si myslim, ze to lepsie nebude..

Ak to nebola klasická fyzická nevera čo je také že nevieš odpustiť. Ak si vedela že nevieš odpustiť načo si pokračovala vo vzťahu. Mala si to ukončiť. Pripomínať si niečo pri každej príležitosti. Ja by som nikdy nebola s človekom ktorému neverím. Bez dôvery nie je láska.

Ak chces, tak to casom vybledne. Ak sa v tom budes vrtkat tak to nevybledne ani po 5 rokoch. Rozhodnutie, co s tym urobis je iba na tebe 🤷

podla mna zabudnut sa naozaj neda. to by clovek musel byt uplne mimo. ale to ani nema byt o zabudnuti. odpustit neznamena vymyzat harddisk. ak chces pokracovat tak to treba len spracovat. clovek robi chyby a niektore moze naozaj velmi lutovat poucit sa a viac neopakovat. tiez by som uz doverovala menej (ale ja nikdy nedoverujem uplne bezvyhradne nikomu)
ale ak je to vec cez ktoru sa vies preniest tak treba dat sancu. ale sanca ani odpustenie neznamena zabudnutie. mas od seba nerealne ocakavania.

Odpustiť sa dá, zabudnúť asi nie... Aspoň teda ja som odpustila ale nezabudla aj keď postupom času sa dá s tým zit.... Dôvera sa buduje späť veľmi veľmi pomaly.... A už zrejme. Nikdy. Nebude taka aká predtým

Ved nemas predsa ani alzhaimra ani demenciu. Ak nieco odpustis, treba to hodit za hlavu a viac neriesit. Pokial vsak ide o nejake zavislosti, nepostavenie sa na tvoju stranu ( v ramci tvojej obrany), ci zatajena diagnoza choroby - to by som zvazila rozchod.

Tazko radit ked nevieme o co ide. Zas si povedz ako ta tato "zrada" bude trapit o 5 rokov,ci je to az take zavazne,alebo skor blbost ktoru musis len vztrebat.

Ako je to dlho? Ešte si neodpustila a nezabudla. Odpustiť znamená zabudnúť. Treba na to čas a aby ťa ďalej nezraňoval. Postupne prekryjú nové zážitky a spomienky tu zlú. Mal by si u teba zbierať dobre body. Ale zas nevyzyvaj ho k tomu. Tebe sa vždy vráti myšlienka a pokazí i tie pekne myšlienky o ňom a aj momentálne prežívame situácie. Nehodnoť to. Žiješ pekne chvíle aj keď nie je všetko dokonale. Všímaj si to pekne čo spolu zažívať a keď príde chvíľa že na to myslíš a najradšej by si ho zbila tak ju jednoducho prečkaj a počkaj na peknú chvíľu. Určite príde. A tu zlu nerozoberaj a nepitvaj ju. Keď ale nemôžeš vydržať a musíš mu niečo povedať aby si uvedomil aby si mu to pripomenula čo urobil nie je to správne ale urob to. Úplne to v sebe dusiť nemôžeš. Bojuj s tým ale keď ťa to prevalcuje tak to musíte obaja pretrpieť. Keď ale budeš sa viac sústrediť na to dobré tak tých zlých chvil bude menej a menej a budú slabšie. Postupne to vymizne a ty úplne zabudnes. Viem o com hovorím odpustil som neveru a veru že to bolo trápenie niekoľko mesiacov. A potom zrazu to bolo nej a menej a kratšie trvalo tie záchvaty výčitiek. A potom odrazu nič. Ešte po pol roku prišla jedna situácia ako keby zdochynajuca kobyla kopla naposledy. Alebo skôr to bola skúška, či som ozaj silný. Od vtedy ani raz. A je to už veľa rokov.

Predstáv si blúzku , ktorú máš rada . Je pekná, biela … a jedného dňa , sa na nej objaví fľak, ktorý nejde vyprať . Bohužiaľ si musíš zvyknúť že buď tú blúzku vyhodíš, budeš ju nosit akoby nič , alebo sa ju naučíš nosiť tak , aby ten fľak nebolo vidieť . 🙂✊🏼je to o vás .. všetko sa dá .

Veď napis,o čo ide, píšeš anonymne

Nepodviedol ta, nezbil, netyral... tak potom su v tom peniaze alebo nejaka zavislost. Lebo asi ta na kolenach neodprosoval ze radsej na tajnasa hral na pc ako by isiel s tebou do kina.

Vzťah sa buduje aj takýmito prešľapmi. Keď nepíšeš konkrétne nevieme ti konkrétne ani poradiť ako by sme sa my v danej situacii zachovali. No určite vás stretnú aj horšie situácie o tom život je, tak možno časom sa nad týmto len zasmejes😉.

Vzťah je ako niť môže sa pretrhnúť a dať zas doklopy s uzlíkom, ktory na nej zostane.
Ak vidíš, že ťa má rád a ty jeho ten uzlík má silu keď to dokáže spojiť, no niť sa môže pretrhnúť aj na inom mieste...
Keďže do budúcnosti nevidí nik, máš ho rada on "to" ozaj ľutuje, je to na tebe...vieš že sú aj horšie veci...
Mám za to že vzťah treba pestovať, no nie zvádzať ustavičný boj.

Čo je to za odpustenie ak si nezabudla? To neútočim len píšem...
Odpustenie znamená zabudnúť,..
..ak si nezabudla neodpustila si a teda to v sebe nemáš spracované

Kto odpusta je slachetny, kto zabuda je hlupy. Odpustit znamena vyrovnat sa s minulostou, prijat vec tak ako sa stala, nemat potrebu sa v tom rypat, prediskutovavat to znova a znova, pripominat ci pripadne sa tomu cloveku mstit. To ale neznamena, ze na to clovek zabudne, ze si niekedy nespomenie co sa stalo a ako sa citil vtedy. Len to uz bude uzavreta kapitola.
Zabudnut podla mna vsak nie je dobre. Tento clovek ti ublizil a ty si sa s nim rozhodla zostat. Ak nieco spravi znova, budes vediet, ze sa mu neda verit, a ze to bude lepsie skoncit. Ak to tak ale nebude, budes vediet, ze tento clovek sice spravil chybu, ale poucil sa z nej a napravil to. Ludia robia chyby, ale dolezite je pamatat si, ako sa ten clovek v danych situaciach zachoval, lebo prave tieto situacie ukazuju, kym ten druhy vlastne je.

Ze vas vztah nezacal dobre a ked uz po siedmich mesiacoch riesite nejake sklamania, tak je to vztah nic moc, co budete potom robit za par rokov.

@viestta s týmto úplne súhlasím

@wanduska327 sa velmi mylis, odpustenie vobec neznamena, ze ma clovek zabudnut...

@taga Ok, tak som tam zabudla dopísať že z mojej strany je odpustenie zabudnutie.
Chápem že niekto to môže mať inak.

@taga ale ano, znamena.. nie ze mas zabudnut v zmysle, ako by si mala amneziu a nic si nepamatas, ale zabudnut v zmysle, ze uz to neriesim, nemam sebe tie pocity, co som vtedy prezivala, nestaviam na tejto skusenosti buducnost.. odpustenie je v skutocnosti 'pustenie' toho, co sa stalo.. nechas to cele odist.. neodpustas druhemu nejaku jeho vinu, pustas tu situaciu.. ak takto odpustis, nemaju preco v tebe pretrvavat nejake pocity nedovery..
preto na odpustenie musi clovek dozriet.. musi sa ozaj s tou situaciou vysporiadat a zistit, ze ju moze pustit.. ak som vo vztahu a partner ma sklame, tak sa najprv musim presvedcit, ze to ozaj uprimne olutoval a pochopil, ze takto nie.. prejavim ochotu k odpusteniu, dovolim tym veciam odchadzat, nedrzim ich nasilu a ony odidu.. odpustenie sa ti vlastne stane..
to, co vacsinou ludia povazuju za odpustenie, nim v skutocnosti nie je.. take rozhodnutie z hlavy, ze aj ked si mi ublizil a boli ma to, nebudem ti to vycitat - odpustam ti.. a pritom sa tym vnutri stale trapia, len to nedavaju najavo.. to vobec nie je odpustenim.. navyse je casto hlupe odpustat takto 'z hlavy', ked pocity ti hovoria nieco ine.. ony casto hovoria dobre - neodpustaj, stane sa ti to znova.. tam treba odist, aby clovek mohol 'odpustit' .. inak sa ocitne v situacii, ze dokola 'odpusta' nieco, co sa furt opakuje

@reanda a opat... pustit nejaku situaciu neznamena, ze na nu zabudnes... zabudnes mozno meno ucitelky zo zakladnej skoly, zabudnes nieco, co sa stalo daaavno pradavno... a na odpustenie nepotrebujes "zabudnut".. da sa realne vymazat z pamate nieco co sa stalo pred 2 mesiacmi? 🙂 a nie, nemusis mi to vysvetlovat, je to basnicka otazka