Veríte v osud?
Studujem prvy rok na vysokej skole, jednu z najtazsich odborov. Prvy semester mi to slo fakt ako od ruky, slo mi to, aj vztah som si nasla na skole, bola som stastna, aj zimne skuskove som dala lavou zadnou. V letnom semestri sa zacali problemy, aj zdravotne, zasadla si na mna jedna profesorka robila mi zo zivota peklo, vztah mi tiez nevysiel, a na skuskach a zapoctoch sa mi zacali diat take veci ze aj ked som sla naucena, uslo mi to o jeden bod, na skusku som vedela 99 otazok zo 100, vytiahla som si tu jednu ktoru som nevedela a to som sa noc pred skuskou uz upokojovala, ze sa to urcite nestane, a ak ano tak to uz budem fakt brat tak ze sa mi osud snazi naznacit, ze som na nespravnom mieste a moje miesto v zivote je niekde inde, proste nie ze na ten odbor nemam, len ma zivot pre mna pripravene ine plany a stastie ma caka niekde na inom mieste. Stale mam moznost skusky dorobit v auguste, no fakt mi to vsetko za posledne tri mesiace pride ako jeden velky zhluk blbych nahod, ale vlastne ani neviem, ci v osud verim alebo nie, proste niektore veci nevysli, stratila som lasku, prisla som o vela energie aj s tou profesorkou, proste nie som stastna momentalne…len teda neviem, co dalej a ci ma zmysel dalej studovat tento odbor ked to trochu vyzera ze sa mi nieco velmi snazi naznacit, ze tu nie je moje miesto. Co by ste robili na mojom mieste vy? Som zo vsetkeho frustrovana a zmatena.
@lindous ano bavi ma to. Ja ked som sla na vysku tak som premyslala nad dvoma totalne odlisnymi odbormi, jednou bola medicina a tam aj som. V prvom semestri som si bola uplne ista, no ked sa zacali veci kazit, zacala som presviedcat samu seba o tom, ze to svedci o tom ze mam byt niekde inde, pretoze sa stalo vela veci, za ktore nemozem, nevedela som ich ovplyvnit, proste sa to nakopilo.
Netreba to vzdávať, treba sa doučiť na skúšky v auguste a pokračovať ďalej.
To sa často nájdu aj problémy, aj profesori, ktorí nesadnú, o vzťahoch mladých ani nehovoriac. Keby nechal túto školu, na ďalšej tiež nebude všetko iba ideálne, to by stále iba začínal.
Nie, neverím na osud. V tvojom prípade ide skôr o zhodu náhod a nesustredenost kvôli rozchodu a profesorke.
Len k tým skúškam - nie je dôležité vedieť všetky otázky na 100 % ale ku každej aspoň niečo, potom vieš aj prepojiť s inou keby to na tej zadanej už nešlo. Oddýchni si, naber sily a začni sa učiť, keď ťa škola baví škoda končiť.
Ak ťa odbor baví, treba pokračovať, nič nie je jednoduché, treba prekonávať aj prekážky. O to viac budeš hrdá na seba, že si to zvládla. Držím ti palce 😊
skôr smola ako osud, držím ti palce, nech to v auguste dorobíš
Bol to jednoducho zlý deň pre teba, ktorý ti nevyšiel. Ver si, že to dáš na budúce, veď koľko ľudí neurobí bežný vodičák na prvý šup a nevzdajú to. Aj tá láska nemusí vždy vyjsť podľa predstáv, ale zrejme ten hore má pre teba niekoho iného, možno lepšieho, zábavnejšieho, zodpovednejšieho....Tak veľa šťastia zelam a výdrž, možno raz budeme niektorá aj pri tebe v ordinácii 😉
Bojuj dievča. Takých osudov by na výške bolo. Toto určite nie je žiadne znamenie. Zabojuj a ak to nezvládnes a dáš do toho všetko, vtedy to je osud. Ťažkých situácii je v živote kopec. V práci, vo vzťahoch, v manželstve...všade treba bojovať. Aj tí najnadanejsi by ti povedali ako museli niekedy v živote zabojovať či v škole, v práci pri riešení projektov....atď.
Ak odbor, ktorý študuješ, chceš robiť, tak si dorob skúšky a nepolemizuj nad nesmrteľnosťou chrústa. Alebo si dorob skúšky a do ďalšieho ročníka prestup na inú výšku s takým odborom, ak sa chceš vyhnúť tej učiteľke.
Ja by som to nevzdavala po prvom tazkom obdobi, ak ta to bavi. To je uplne normalne, ze niekedy sa nedari podla predstav. Takto by si mohla putovat z odboru do odboru, zo vztahu do vztahu, z prace do prace, lebo nikde to nie je stale len ruzove.
A s tymi 99% nauceneho zo 100...Ja ucim na VS a vies kolko studentov u mna tento semester vyletelo so slovami "zrovna tuto otazku som sa nenaucil, vsetko ostatne som vedel"? Stava sa to bezne, jednoducho sa treba aspon nejako naucit vsetko.
Pokiaľ ťa štúdium vrámci možností baví a študuješ to, čo chceš v budúcnosti robiť, tak by som zabojovala a nevzdávala to… mala si zdravotné problémy, rozchod, zasadnutá profesorka - to sú veci, ktoré sa stavajú, tebe sa to nakopilo a je logické, že si bola menej sústredená, menej sa ti darilo aj inde, proste sa to nabalovalo… skoro každý pozná také obdobie, že keď už sa to pototo, tak sa pototo všetko 😅…skúsila by som dorobiť skúšky a nivy akademický rok zobrala ako nový začiatok 😊 ja som takto po bakalárovi nemala chuť pokračovať, tretí ročník ma dorazil, vyčerpal, všetko sa mi zdalo celé zlé, bolo to veľmi podobné ako u teba a magister bol nakoniec super, až tak že aj na 3. stupeň som pokračovala…na zlom mieste som bola psychicky, to keby som si nedala doporiadku v sebe, nikde by som nebola šťastná