Veľa ľudí si myslí, že som arogantná a namyslená
Veľa ľudí si o mne myslí, že som arogantná, namyslena a nikoho nemám rada. Je to pre to (teda aspoň ja si myslím), že som introvert. A teda moj normálny výraz je taky “nič ma nezaujíma”. Nemá potrebu viesť nejaké small talky o tom ako sa niekto ma keď ma to reálne nezaujíma. Ale aj keď sa snažím byť milá, snažím sa tváriť tak aby bolo dobre tak vraj vyzerám ako by ma nebavil život. Ďalšia vec je, že aj keby som chcela tak neviem len tak rozprávať s každým a vždy, keď sa to odomna očakáva. Musim sa naozaj odviazať aby som ukázala svoju pravú tvar. Ďalší dôvod prečo si to ľudia myslia je to, že dávam dosť najavo čo si myslím výrazmi v tvári. Síce si kusnem do jazyka, ale moj výraz nepotrebuje žiadny komentár a nedokážem to úplne ovplyvniť. Ešte aj keď sa tvarim nadšene, tak to vraj vyzerá arogantne.
A mňa to reálne mrzí. Je mi jedno čo si kto o mne mysli, ale keď to su ľudia, ktorí su mi blízki? Napríklad moja svokra. Prišla s tým, že s ňou mám problém a odjebávam ju, lebo jej odpovedam krátkymi odpoveďami. V práci si kolegyňa polroka myslela, že ju nemám rada. Keď som bola naposledy na stretnutí s nadriadeným, tak ma dodrbal, že mne je vlastne úplne jedno čo so mnou bude a som arogantná, lebo som mu úprimne povedala niečo typu, že chápem jeho obavy a pokiaľ si mysli, že ja nedokážem splniť jeho požiadavky na výkon, pochopím keď si nájde niekoho iného, ale nedokážem mu zaručiť zlepšenie. Tak to pochopil ako keby som povedala “mám ťa pi*i rob si čo chceš”. A takych situacii je milión v živote a ja neviem čo s tým mám robiť.
Je mi jedno keď si o mne cudzí ľudia myslia. Keď mi svokra povie, že ju mám za pi*u, tak ma to logicky mrzí, keď to nie je pravda.
Chybou je, že nejaká si, čo je fajn, že sme všelijaký, no ty taká nechceš byť lebo lebo .... Musíš sa vo svojej koži cítiť doma, taká ako si, s takým správaním ako máš. A buď si zvyknú a budú ťa mať radi, ale nie. Bolo by dobré, aby ťa rozpitval niekto kto ťa má rád a povedal ti ako ťa vníma. Nie tvoje dohady, A nakoniec možno stačí popracovať na tých tvojich výrazoch. A toto sa šéfovi nehovorí, to nevieš ako to naozaj pôsobilo?
Mne vadia napr tvoje vulgarizmy vo vyjadrovaní
@gribka1 no nepríde mi, že by som šéfovi povedala neviem čo. Povedala som tak ako to je. Je to moje maximum a s niektorými praktikami mám eticky problém, čo vedeli keď ma zobrali. Popravde fakt neviem čo iné by som mala povedať.
A práveže mi taky feedback dali aj ľudia čo ma poznajú. Samozrejme, že po čase to tak nie je a vedia, že to som proste ja a že ten môj resting bitch face mám bez ohľadu na naladu. Na tých výrazoch samozrejme pracujem, ale nejde to tak ako si niekto predstavuje, že si poviem prestanem sa tváriť a reálne sa prestanem. Keby to takto funguje nemusím zakladať temu. Minule mi aj policajt povedal, že som arogantná keď som platila pokutu. A pritom som sa vnútorne celá triasla. A len som povedala, že si nie som vedomá mojej chyby, ale samozrejme nespochybňujem to, že som nejakú urobila. A nepovedala som to nijak drzo alebo povýšenecky.
@sante81 a vo formálnej sfére by si si to ako vysvetlila?
Stačilo šéfovi povedať, že urobíš čo sa dá. Ak tam máš etický problém s nejakými vecami a nedá sa to vyriešiť, asi by si tam nemala pracovať. Ak nevieš ten face upraviť, aby si nevyzerala arogantne, tak sa radšej usmievaj.
S tou prácou to je tak, že pri prijímacom pohovore som to normálne povedala a oni že v pohode, že sa to mierne odrazí na mojich prémiách, ale že im to úplne nevadí, keď sa budem snažiť v iných aspektoch. Tak som to brala tak, že su s tým v pohode. A usmievať sa? Ja sa snažím, ale nie je to vždy na mieste
A čo vlastne očakáva od diskusie?
mozno nemas uplne pod kontrolou verbalnu a neverbalnu komunikaciu. ze tvoje slova hovoria jedno, ale vyrazy a telo nieco ine.
aj moj muz je taky. vela ludi ho ma za arogantneho. alebo sa nejako vyjadri a urazi niekoho, aj ked vobec nechce. slabsie povahy sa ho dokonca boja.
vo vsetkom co chces, sa da zlepsit. zapracuj na tom hlavne pri ludoch na ktorych ti fakt zalezi,
skus pridat nieco ako,” chapeme sa ze myslim to dobre”, obcas pretrp nejaky small talk… ja sa svokry pytam ako sa ma, aj ked ma to tiez velmi nezaujima 😅 ale ak by mala ozaj problem, som napomocna.
voci cudzim je fajn byt jemne arogantna, aspon si nedovoluju
ja som zas prilis priatelska, daj mi prosim z tvojej arogancie 😅😅
Mne neprídeš arogantná, neviem mne sa z tvojho prejavu zdá, že si len úprimná. Ze ak nemáš náladu na niečo nesnažiš sa tváriť, že máš a ak niečo nechceš a nevieš, tak to priamo povieš. Podľa mňa je to fajn vlastnosť. Len teda skôr mi prídeš ako taký robot v medziľudských vzťahoch. Ono sa to asi trosku da cvičiť, ale neviem ci to úplne ovplyvniš.
Podstatne je co si o tebe mysli tvoj manzel a ze ste stastny. Ostatnich ludi maj v pi**🤣
Si taká ,,mechanická,, vo vzťahoch tak mi to príde. V podstate nerobia nič zle ale to teplo, to ľudské čo ľudí priťahuje odraduje neovládas. Ale dá sa to naučiť. Ja som tiež introvert. Tiež mi testina vraví že čo sa stalo, že nerozprávam a pritom sa nestalo nič ...len nerozprávam omáčky keď nemám čo, vystacim si sama so sebou, v mojej hlave je bohatý svet a ini ho nevidia ale stále sa mi tam točia myšlienky.
Ale sme všetci vzťahovy či viac či menej človek potrebuje vzťah.
Naučila som sa trochu sebazapriet, aj keď sa mi nechce. Jedna dve otázky co nové, prejaviť záujem o druhú osobu a lady sa zas pohnú. Tiez treba pochváliť, povzbudiť, usmiať sa jemne nie ako zubata...všetko s mierou a postupne..a ľudia uvidia že predsa sa nič nestalo a nie si ľadová kráľovná. Empatia a sociálne cítenie precvičiť a pôjde to.
@bethharmon88 snažím sa samozrejme, len ešte moja svokra je taky ten typ podľa mňa falošný a ja to neviem odhadnúť. Ja keď jej poviem, že som to myslela dobre, tak mi povie, že sa z toto už nevykrútim. A napríklad minule pozvala na obed moju kamarátku a po týždni mi povedala, že nechápe načo tam k ním chodila, že to ona povedala len tak zo slušnosti - a kamarátka zo slušnosti prišla 🤣 takže s ňou je ťažko my sme úplne že opačne.
@777januska777 toto je asi pravda, ja som raz bola na terapii a povedala mi aj psychologička, že som v tomto ako nejaký asperger. Ale nijak ďalej sme to nerozvíjali
heh presne to mas ako ja, aj ja som tak so svokrou… sme velmi rozdielne. no nic, ina ona asi nebude, ale ty sa tiez nesnaz teda za kazdu cenu sa jej zapacit, ty bud sama sebou.
ked si mi opisala viac teda typ tvojej svokry, staci slusne… neprehanat, tento typ
charakteru neuspokojis nijako.
ale k ludom co fakt stoja za zo, skus trosku citlivejsie 🙂 kto ta ma naozaj rad si to zasluzi.
Je mi jedno, čo si o mne iný myslia a napíšem slohovú prácu o tom, že si ľudia o mne myslia to a hento.