Vaše názory na začiatky vzťahov a manželstvo
Zaujímalo by ma, prečo na tomto fóre veľakrát ženy napíšu, že na začiatku by mal byť vzťah taký, sex taký. Niekto dodá aj nejakú časovú predstavu. To vážne takto pristupujete k vzťahom, že rok to bude takéto, a potom čakáte, že sa niečo zmení k lepšiemu, niečo k horšiemu? A keď ten druhý to ma takto a povie si No musím vydržať aspoň rok takto, potom sa to môže zmeniť. Načo je toto dobré. Sú to nejaké romantické predstavy žien, čo majú radi sladké romány? A predstava, že v manželstve sa niečo zmení. A keď sa zmení k horšiemu, tak potom čo? Manželstvo je dôkaz nejakej väčšej lásky? Stability? Keď napíšete žene, že to preto a preto sa jej také stalo, že to nie je manžel, ale len priateľ. To keby bol manžel, tak mu na sobáši akože rozum nalejú? Fakt si toľko sľubujete od manželstva?
Skôr si myslím, že keď si ten chlap ženu naozaj váži a chce s ňou stráviť celý život, tak jej neurobí dve,tri deti bez sobáša. Aj keď nehovorím, že to vždy je tak. Napríklad, čo vidím vo vlastnej rodine, ak sa rozviedli rodičia, tak ani deti nechcú svadbu. Čiže to môže byť rôzne ovplyvnené. Čo sa týka začiatku vzťahu, napríklad u nás to bolo zo začiatku horšie. Chlap sa urážal za hociaké somariny, nemal predomnou žiadny vzťah. Teraz je on ten kto vie lepšie veci výkomunikovat ako ja, aj tá láska je silnejšia. Sme taki zohranejsi. Ak by som tu napísala tému na začiatku, či to má význam alebo nie, tak isto by mi tu radili, ako to má byť na začiatku úplne super a mám sa na neho vykašľať 😃
manželstvo nikdy nevyjde "z módy" 😉 to nie sú silné reči, to je fakt... prečo by sa oň potom gejovia a "všetky písmenká" tak veľmi usilovali? 😀
a to sú skúsenosti - zatiaľ sa mi vždy oplatilo chlapa trošku podusiť a nie sa mu podsunúť 🤭 (čo nevylučuje dlhotrvajúce vzťahy po sexe na prvom rande, len teda moje skúsenosti sú iné 🤷)
@zuzanka.zuzu Ooooo, Emotional damage experience :D
Všetko pramení z toho, že ľudia dnes nevedia, čo je láska, nikdy skutočne niekoho nemilovali, len sami seba (ak vôbec). Manželstvo nie je dôkaz najvyššej lásky, lebo manželstvom to nekončí, vtedy to len začína. Teda... malo by.
90% manželstiev, ktoré dnes vznikajú, sú medzi nezrelými ľuďmi, ľuďmi, ktorí nemajú zodpovednosť, "chlapmi", resp. sračkami, čo na seba nevedia zobrať žiadne jarmo, ktoré s manželstvom prichádza (nie len deti). Ale keď treba šermovať pindíkom, vtedy každý chlap je riadny hrdina... Kalap dolu.
A do toho vstupujú naivné ženské predstavy - po svadbe sa zmení. Teraz je alkač, gembler, kurevnik, ale keď sa vezmeme, všetko nechá a bude len môj manžel... to je maximálny stupeň naivity.
Jedno staré čínske príslovie vraví, že "Muži sa po svadbe nezmenia a ženy sa po svadbe zmenia. Dôvod, prečo sa manželstvá rozpadajú je ten, že muži čakajú, že po svadbe sa ženy nezmenia a ženy čakajú, že muži sa po svadbe zmenia". Raz som to niekde prečítal (nie je to staré čínske príslovie :D ). No a asi je na tom niečo pravdy.
A teraz otázka na telo - prečo si s niekým, koho chceš meniť? Prečo si s niekym, kto chce meniť teba? Taký vzťah nemá význam. Človek sa musí chcieť zmeniť sám od seba.
Podľa mňa píšu z vlastnej skúsenosti. Naozaj je mnohokrát na začiatku strašné iskrenie, nadržanosť, motýle v bruchu, zamilovanosť, ale iskrí to medzi nimi a fyzicky sa priťahujú, ale ako začnú spolu žiť, prídu deti, iskrenie prestane a zistia, že sú úplne rozdielny. A zase naopak sú niekedy vzťahy z "rozumu" kde to moc neiskrí, len si dvaja rozumejú a práve tým ako idú roky sa ten vzťah viac prehlbuje a skvalitňuje a je silnejší.
A manželstvo, pokým ide o slobodných ľudí čo nie sú rozvedený, nechápem, že ani po rokoch a ked majú deti nejdú do svadby (však svadba sa dá urobiť hocijako aj o dvoch svedkoch, netreba na to 50 000 eur, prípravy 2 roky) a žijú "nadivoko" . Ak už ide o pár čo má 50 a obaja rozvedený, chápem, že druhýkrát do sobáša ísť nechcú.
Je to o prioritach a moralnych zasadach, povahe, zodpovednosti, pracovani na vztahu atd. Ja takemu zmyslaniu veru nerozumiem...my sme s mojim boli spokojni, zalubeni a stale sme cakali, ze sa nieco ukaze take co nam da najavo, ze nebude dobre zit spolu do konca zivota. Nic take neprislo a tak ma poziadal po 1,5r o ruku. A za 14r manzelstva nelutujem a stale patrime k sebe ako pred tymi 14r. Jasne, ze veci sa menia, deti rastu, mame uz ine starosti, my starneme, ale laska a ucta jeden k druhemu tam stale je.
Urcite som nikdy necakala, ze sa zmeni...brala som si ho prave preto, aky je...jasne, ze su veci ktore ma na nom hnevaju, ale tie pozitiva su vacsie a pre mna dolezitejsie.
Ja vôbec nechápem autorke. Kde takéto otázky zobrala? Nikde som nepočula a ani niesom toho názoru, že sa máme riadiť nejakým vzorom, že manželstvo má byť také a onaké a takto sa to robí a takto to má byť a takto máš prejavovať lásku. Je to všetko o komunikácii a sú na to potrební OBAJA. Muž a žena. Samozrejme psychológovia majú štatistiky, že čo sa deje po prvom roku spoločného súžitia, čo sa deje po 7 rokoch, čo keď prídu deti atď..áno, ale nieje to pravidlo, podľa ktorého sa máme už dopredu báť, že: bože, veď rok vydržím a potom má byť lepšie!
Keď sa viete porozprávať, vysvetliť si, pochopiť sa, byť priama a jasná, robiť kompromisy, vyjastniť si vzájomné potreby...bude to fungovať...
vydať sa a teda urobiť si zábavu za neskutočné peniaze je jednoduché a je to iba kvôli psychickej pohode ženy v prvom rade:
LEBO KEĎ JE SPOKOJNÁ ŽENA, MÁ SEX, ALE MUŽ MUSÍ MAŤ NAJSKOR SEX ABY MAL SPOKOJNÝ ŽIVOT, stále sa všetky manželstvá či nemanželstvá okolo toho krútia, je to hra s citmi, vnímaním a postojoch k tomu, rozvojom celkovo páru ako takého, prečo musí muž žene kupovať kvety aby jej prejavil lásku? prečo musí kupovať zásnubný prsteň aby pochopila, že ju naozaj miluje? Sú iné podstatnejšie znamenia, že muž ťa miluje, ako napríklad to, že aj o pol noci príde po teba autom či peši, či na bicykli, aby si po nočnej nemusela peši domov keď prší napríklad, že na tvoje narodeniny ti navarí aj keď variť nevie a z duše to neznáša, umyje zakakanú riť vašemu dieťaťu aj keď sa ide pri tom pogrcať, naučí sa tri tóny na píšťalke aby ťa rozosmial keď si smutná, to je podľa mňa skutočné a to, že sa vezmete to je len taká čerešnička na torte, ale ak toto všetko máš, nepotrebuješ sa hrnúť pred oltár......ja som sa vydávala po 15stich rokoch spoločného súžitia a podstatné je, že napriek všetkému zlému, sme si našli cestu a už vieme, že budeme spolu a urobili sme to skôr pre rodičov a známych a nie pre našu potrebu.
každá si myslí, že keď sa vydá, je to šťastný koniec, ale šťastný koniec je keď za tie všetky strávené roky spolu s problémami sa spolu smejete na smrteľnej posteli...
Naš vzťah je po 12 rokoch v manželstve oveľa lepší ako na začiatku. Vo všetkých smeroch.
Fuha tiez moc nerozumiem.
Ale zaciatky vztahov aspon tie moje boli o vasni, motyloch, zamilovanosti. Ale chemicka reakcia nikomu nevydrzi vecne potom nastupuje to povestne spadnutie ruzovych okuliarov a partneri zistia ci naozaj patria k sebe.
Manzelstvo nie je zarukou stastia ani nalievaren rozumu. Je to pravna ochrana. A zaroven to moze byt slusna skuska vztahu.
@carrot_apple súhlasím, keď sa muž o ženu stará - o jej bezpečnosť, príde po ňu, rozosmeje ju, podrží v ťažkej chvíli to je skutočný vzťah
22 rokov v manželstve...veľa je to o kompromisoch..dnes ľudia nechcú robiť kompromisy
Pre mňa je manželstvo prirodzeným pokračovaním vzťahu.Ako tu uz niekto písal,všetky možné písmenká sa o to snažia a preto mi je smutno z toho,že tí čo títo vymoženosť majú ju znehodnocujú až dehonestujú,akoby to bolo niečo pod úroveň.Nuz ale každý by mal vedieť,prečo ide do vzťahu s konkrétnym človekom.Kazdeho vec.Ale nič nie je zárukou šťastia,iba sám človek.
Všetko to ma hlbšie pozadie ale veľa x sa hĺbka vytráca… z ľudí..
Aaale prosím ťa.To sú len silné kecy tých,ktoré sú v tom manželstve šťastné,alebo čiastočne šťastné alebo im to funguje iba na zotrvačnosť.
Manželstvo je inštitút,ktorý pomaly zaniká a stráca právne tú silu,ktorú malo niekedy.