Ahojte, bude to asi trochu dlhšie ale potrebujem to zo seba dostať von aspoň takto. Ked som mala 15 stretla som chlapca, staršieho o 5 rokov a zalubila som sa. Viem, ze to možno vyznie naivne ale čakala som, ze s ním budem už do smrti.. Lenže ten vztah nebol ideálny, priam dokonca časom až toxický (klamstvá, manipulácia, nevera) všetko z jeho strany. Lenže ja ako naivne dievča som myslela, ze je to tak v poriadku, však všetci majú iste problémy. Až nastal zlom, kedy som spoznala môjho terajšieho partnera. Zrazu sa ku mne správal niekto pekne, zaujímalo ho ako cítim a vtedy som si povedala dosť a po 4 rokoch som sa s ním rozišla a začala sa stretávať s terajším partnerom. Bolo aj je to úplne iné, je naozaj úžasný a stojí pri mne pri akomkoľvek probléme. Sme spolu 5 rokov a mame malú dcérku, všetko je super, ľúbim ich oboch, dcérku najviac na svete. Lenže ja mám v poslednom čase v hlave stále ex. Mám pocit, že som si to neuzavrela, tým že som šla vlastne zo vzťahu do vzťahu. Neviem prečo ale stále sa vraciam do minulosti. Stále rozmýšľam aké by to bolo, keby sme sa nerozišli, či by sa zmenil, či by som s ním bola zas tak šťastná ako na začiatku., občas mam pocit že som úplne mimo. Neviem ako to napísať ale mam pocit, že tá láska bola v niečom iná, možno tým že bola prvá. Mám pocit, že už nedokážem cítiť, to čo som citila pri ňom, čo ma mrzí. Nemôžem povedať že ho stále milujem, lebo to pravda nie je ale stále ma k nemu niečo ťahá, stále ho mam v hlave a už som zúfalá z toho. Neviem čo mam robiť, ubíja ma to.
Nezmenil by sa, skôr by sa to len zhoršovalo…ono typické pre tento typ mužov je, že ti je s nimi najskôr najlepšie na svete, dopamin na vrchole a postupne ťa púšťajú ku dnu, ale ty vieš ako dobre ti s ním bolo a že ťa do takých výšin vie dostať len on a tak odpúšťaš a dávaš nové šance, je to svojim spôsobom závislosť…u teba to zrejme bolo znásobené ešte aj tým, že prvá láska, tú človek prežíva inak… ale som presvedčená, že by si s ním dnes nebola šťastná
asi ťa ozaj neposlal do zadku, ale tak poriadne žeby ťa to bolelo a mrzelo dlho predlho...
spamätaj sa, máš milujúceho muža, dieťa a ty rozmýšľaš nad nejakým somárom čo ti ublížil ????
@deti95060810 ja viem čo mám a som za to nesmierne vďačná. Zial, za to čo sa mi odohráva v hlave nemôžem, neviem to zmeniť. Nechcem sa k nemu vrátiť, to som ani nenapisala. Len poslednú dobu ho mám nonstop v hlave aj keď viem, že je to zle neviem s tým nič spraviť. Čiže ja ho chcem dostať von z hlavy aby som mohla spokojne naďalej žiť život, ktorý som si vybrala a som s ním spokojná
musis take myslienky vedome potlacat, nie sa v nich cyklit dookola. vzdy ked si nanho spomenies, vedome odklon svoje uvahy k niecomu inemu - k muzovi, dcere, filmu, knihe... skratka musis zapojit mozog 🙂
@lindous lepšie by som to nenapisala. Racionálne viem, že by to bolo len horšie. Len je tam presne taký ten maly kúsok, kedy si spomeniem presne na ten pocit, kedy pre mňa nič iné neexistovalo a citila som sa uzasne…
@deedol áno, presne o toto sa vždy snažím. Len občas mám pocit, že ten mozog nedokážem ovládať..
no inu metodu nepoznam 🙂 ak mas vela casu na take uvahy, tak len zamestnat hlavu 🙂
Venuj tomu vedome čo najmenej energie, ako aj píšeš, že to robíš a ako to prišlo, tak to aj odíde... vôbec nevadí, že nie vždy to ovládneš, to sa ani nedá... tiež som nedávno mala také obdobie, že mi v hlave stále naskakoval ex, pritom som šťastná so súčasným priateľom, bývalého by som nechcela späť ani za milión, ale proste som tak nejak bilancovala minulosť, prešlo to v podstate samé... 🙂
@lindous dúfam, že to tak bude aj u mňa. Tiež by som už nemenila len je to občas veľmi zvláštny pocit a vôbec sa mi to nepáči 🙂
chyba ti len ten adrenalin, to je casty jav ludi co vyjdu z toxickych vztahov. Neistotu, dramu si zamienaju za lasku