Uzmierenie
Baby ak sa pohadate s manželom/ partnerom cca koľko najdlhšie sa dokážete ignorovať a kto prvý sa väčšinou chce uzmierit a ešte otázka spite vtedy mimo seba?
Keď sa pohádame, tak ako to príde tak aj odíde, žiadna ignorácia, vyjasníme si problém, niekedy nahlas, medzi sebou a fungujeme v pohode ďalej...keď mám pocit, že napriek všetkému nie som spokojná s výsledkom, tak diskutujem s mierou ďalej tak, aby som nerozdúchala znova emócie...nikdy sme nemali tichú domácnosť ani oddelené spanie, hoci stávalo sa, že som išla spať "urazená", kým z jeho strany to už bolo vyriešené, ale ráno som vstala a už sa mi ten problém nezdal taký hrozný. Ale k tomuto sme dospeli po rokoch tréningu, hlavne ja som sa musela naučiť viac krotiť a on musel mať so mnou viac trpezlivosti.
neignorujeme sa, normálne sa ďalej bavíme len iným tonom. Ja som potom odmeranejšia. Väčšinou sa vadíme za tie isté veci. Ale ja sa chodím často prechádzať, alebo behať, tak tam si potom prečistím hlavu. Nespávame oddelene. Ja sa vždy otočím chrbtom, muž si ľahne na svoju stranu a tým je všetko povedané.
Väčšinou sa "hádame" lepšie povedané diskutujeme, kým sa to nevyrieši a neskočíme si v náručí 😅... Ale niekedy to je fakt blbosť alebo jednoducho potrebujeme ten čas na spracovanie pre seba, tak si každý robí svoje, ale sme dohodnutí, že spať nejdeme nikdy poškriepení, vždy sa pred tým udobríme... Klop klop, nemali sme zatiaľ nič také vážne, že by sa to nedalo hneď riešiť...
Ahoj,
my si obcas povymiename nazory ked pretecie pohar. Su rovnake "temy" nezhôd a ine. Bolo zopar blbych hadok koli stresu v praci. Ked sa pohadame, dame si potom chvilu pokoj - teda kazdy si robi svoje veci. Ale za chvilku sa bavime normalne. O chvilu s spytam ci dame kávu a podobne. Podla situacie vieme obaja urcit, kolko mame dat tomu druhemu pokoj a kedy sa stiahnut a v diskusii nepokracovat.
Napriklad take blbe obdobia boli - mm zacal chodnut a prestaval s fajcenim, tzn menej jedol aj sladkosti vybechal. Takze minimum cukru a nikotinu. To bolo na sfackanie 😵💫🤯
Ja zase s tehotenskymi hormonmi obcas des a hroza.
Povedala som mu v ramci polosrandy, ze sme boli obaja rovnako vadni, len kazdy za inych okolnosti - teda sme si 1:1 😁
To sme si tak nejak stolerovali a uznali. Na druhej strane mi viac vyhovuje, ked sa radsej pohadame ako byt ticho, hrat ze vsetko ok a zrazu sa to nakopi.
Ale ze by sme sa spolu nebavili alebo spali preto oddelene - tak to nie. Mna nebavi chodit zduta a nebavit sa. Muza bohubdik tiez nie.
Samozrejme nejde pri nasich vymenach nazorov o nasilie ci ozaj vazne problemy alebo psychozeror.
To by som riesila odchodom.