Mala som v živote človeka, ktorý mi ublížil a snažili sme sa to napraviť. Už bola narušená dôvera medzi nami, ale bolo nám spolu super. Nikdy som nespoznala takého človeka ako on. No ako išiel čas, zas sa nabalovali veci a postupne som zistila, že stále niečo z čoho som plakala. Postupne sme boli od seba, spolu a všeličo, chvíľu super chvíľu zle. Až časom padla posledná kvapka, prerušila som kontakt na pár týždňov. (Zvykla som prerušiť kontakt aj predtým na pár dni) po pár týždňoch mi bolo tak smutno že som opäť Dala tomu šancu ale zas to išlo do starých koľaji a vadili mi už veci ktoré mi predtým nevadili. Až nakoniec som zas úplne prerušila kontakt na viac týždňov. Chcem sa spýtať. Túto počas tých týždňov som toho človeka pozerala na sociálnych sieťach a premýšľala stále nad ním, poplakala, myslela na neho. Bola som nastavená tak, že už s ním neprehovorím. Raz večer mi bolo tak smutno že som sa mu ozvala. Dva týždne sme sa bavili po dlhej dobe, bolo to pre mňa troska úľava a bolo mi fajn, keď zas dal prednosť niečomu inému ako mne alebo neviem čo ale zrušil načo sme sa dohodli. Na čo som na druhý den šla za ním sama a vytiahla ho z domu s tým že sme sa rozprávali. Prešlo pár dni a ja som ho z ničoho nič zablokovala a chvilkami sa mi uľavilo že konečne a chvíľkami som bola smutná. Teraz po dlhých týždňov, mesiacov. Som si uvedomila, že už nad ním tak nepremýšľam a aj keď vidím že občas zavolá, nezavolám späť. Je mi to nejak jedno čo robí aj keď predtým mi záležalo na tom čo robí ako sa cíti ako byt spolu.
Chcem sa spýtať čo to znamená ? Takto to chodí? Človek kvôli ktorému som toľko preplakala, toľko som s ním zažila, túžila byt pri nom a žiť spolu život a teraz už mi to nič nerobí keď si prejdem v hlave ako nám bolo zle aj dobre. Vyjde slza dve a nič idem ďalej. Troska ma to desí keď si spomeniem že ako ma to bolelo, psychická bolesť a duševná nie fyzická. A teraz? Predtým som sa musela držať aby som ho nechala ísť, aj keď mi písal volal videla som ho v meste vždy mi to bolo ľúto a šla som revat. Teraz keď volá už mi to nič nerobí. Čo sa stalo?
dostala si rozum... 😉
pomaly ale isto sa od neho vzdialuješ... ešte troška vydrž a už to bude Ok
o pár mesiacov si na neho už ani len nespomenieš...
Buď rada, vyzerá to, že už si pomaly "za vodou". Niekedy sa právom hovorí, že nevstúpiš 2x do tej istej rieky...Ty si to robila opakovane a nebolo to dobré...
áno, takto to chodí. Čas lieči. Rozum začína mať prevahu nad citmi, v tvojom prípade zančne zmätenými a rozporuplnými. Buď rada, už je dobre
emocne dospievas
A to si kvoli nemu chcela byt troska do konca zivota? Ved bud rada.
Zažila som niečo podobné a tiež to začínam mať pomaly tak ze mi to je jedno. Prešla som vsetkymi možnými fázami, ľútosť, zlosť, hnev, nenávisť, smútok. Ale teraz sa na veci začínam dívať inak, viac rozumom a skôr ma mrzí ze som to neuťala skôr.
Presne tak to má byť, si riadne samu seba vytrápila. Teraz ho vypustíš z hlavy a život ti dá nový zmysel.
Preco si s nim vobec v kontakte? A co ta motivovalo vystavovat sa takemu trapeniu?