Včera som ho videla s inou. Nemôžem povedať, že mi to vytrhlo srdce z hrude ale stále to mám pred očami a myslím na neho. Viem, že čas mi pomôže to prekonať, zahojiť rany ale ja už nevládzem mať to "prečkávacie obdobie". Aj keď sa snažím niečim zamestnať myšlienky stále to nepomáha. Možno na to reagujem príliš citlivo ale neviem sa zmieriť s tým, že ja už do jeho života nepatrím.
včera si ho videla a už nevládzeš mať prečkávacie obdobie? Či to len nechápem a vy ste už dlhšie od seba a proste včera si ho videla? Lebo ja som to najprv pochopila, že svojho muža si videla s inou.
Uplne viem co prežívaš, tiez som mala takyto super zazitok..
Akurat ten moj sa so mnou zozisiel so slovami "ja chcem byt sam" a tyzden na to, ked som si na vinobrani chcela kupit trdelnik pre zlepsenie nalady som ho v tom rade videla s inou... Tolko k jeho dovodu rozchodu... Ten trdelnik som si samozrejme nekupila a sla sa domov vyplakat..
Teraz sa uz na tom len smejem a aj ty sa rad len pousmejes 🤣
Čo si máme predstaviť pod pojmom "prečkávacie obdobie"?
@h2 tak som nazvala obdobie, kedy sa z toho všetkého dostávam.
@spadnutaslivka už sa mi to stalo aj v minulosti pri iných mužoch a teraz som v tom zase. Zase obdobie dostávania sa z toho, ktoré v mojom prípade netrvá iba niekoľko dní ale bohužiaľ dlhšie.
Ako sa s takouto situáciou zvyknete vyrovnávať?
Ako dlho sa z toho (z coho?) dostavas a ako ste sa dlho stretavali?
No pridat sa k nim hadam nechces.
@kassandra25 radšej žiadny komentár ako takýto hlúpy 🙈🤦♀️
nejaký dôvod prečo ste sa rozišli predsa je - tak si ho pripomínaj
no ja chápem, čo je prečkávacie obdobie, ale že mi to časovo akosi nevychádza. Veď je jasné, že to trvá dlhšie, kým sa z toho človek spamätá, tak prečo sa na druhý deň čuduješ, že to ešte neprešlo?
Iba taky maly detail: žiadny chlap/človek Ti nemôže patriť. A k otázke. Chce to čas ❤️
Inak áno, najlepšia rada na spamätanie sa je - nechať si pár dní na normálny smútok, potom zhodnotiť to dobré a to zlé, čo vo vzťahu bolo a nakoniec prijať to a ísť ďalej. Každému jednotlivé fázy trvajú rôzny čas, ale v žiadnej sa netreba motať príliš dlho.
A preco hlupy. Povedz mi. Vo mne tvoje vyplakavanie nad rozliatym mliekom vyvolalo presne to. Ked niekto neplace za tebou, ako ty mozes za ním. To hlúpe nie je??
Si zranená. On ti urobil zranenie na dušičke. Ako dlho sa z toho budeš dostavať? Je to podobná otázka ako keby si sa lekára spýtala ako dlho ťa bude boliet zlomená noha alebo rana po operácii. Nejaký čas bude. Už to vieš už si to zažila a dopredu sa bojíš čo to zas bude. Skúsim ti poradiť analógiou s tou zlomenou nohou. Lekár ti ju dá do sadry aby sa nehýbala a aby si na ňu nenaslapovala. Aj tak ťa ale noha boli a ak na ňu naslapujes tak boli ešte viac a nefunguje. Musíš si pomáhať rukami pomocou barlí. Iné končatiny teda teraz používaš viac. Analógia s ublížením od milovanej osoby? Tvoja dušička teraz potrebuje pokoj od neho. Nemyslieť na neho sa nedá. Myšlienky na krivdu sa valia jedna za druhou. Ignorovať ich je ako ignorovať bolesť nohy. Nepomôže to. Preto tie myšlienky akceptuj ale ber ich ako nutnú bolesť počas liečenia. Doveruj že budú postupne prichádzať menej často až neprídu vôbec. Potrebuješ tu bolesť spracovať nesmieš sa tváriť že neexistuje. Prijmi sa a maj sa rada aj s tou bolesťou. Doveruj že je len dočasná veď už máš skúsenosti. Nevŕtaj sa v tých myslienkach nerozvijaj ich nelutuj sa. Je to ako keby si sa vŕtala v rane alebo v zlomenej nohe. Príde spomienka na to aký bol zlatý na nejakom výlete a hrozne to zabolí. Nerozvijaj ďalej tu spomienku. Ale ani od nej neutekaj. Povedz si: ach to je bolestná spomienka - a vzdychni si. Ale je to minulosť a teraz prežívam momentálnu bolesť po ktorej príde určite slniečko. Verím tomu. Neviem ešte čo príde ale určite príde krásny vzťah a lepsi človek. Hoci na neho na toho neznámeho teraz nemám ani len pomyslenie a určite by som ho poslala kade ľahšie, viem že o pár týždňov to budem vnímať úplne inak. A každým dnom to bude lepšie a lepšie. Prijmi samu seba s láskou aj s touto bolesťou. A dovol si ak to pôjde sa aj pousmiať nad svojou situáciou. Neber sa veľmi vážne: “som to ja ale trapka takto furt skončiť. “ bude dobre verím tomu. Mám sa rada a prijímam sa. To si nahlas opakuj.
Vsetko ma svoj cas... Ono to preboli, kludne si posmut. Bude lepšie.
@slovakboy ďakujem ❤ Vaše slová sú ako balzam na dušu
Hmm... Musíš to vydržať.A poďakuj životu, že si sa v tom vzťahu niečo naučila, o sebe, o vzťahoch... o živote...