Ahojte
chcem sa spýtať na jednu vec a prosím o úprimne odpovede. Nakoľko ste vo vzťahu úprimne k partnerovi? Hovoríte mu naozaj všetko a vždy pravdu? O všetkom?
Doteraz som vždy bola toho názoru, že keď sa raz vydám tak do konca života a bude to take úprimne.
Ako vzor mám svojich rodičov - taká ta stará romantická klasika, niečo si pred rokmi slubili, spolu žijú, žijú jeden pre druhého a spolu aj zomrú. Všetko o sebe vedia, nikto nemá bočné úmysly. Takto nejako som to vždy brala aj ja že to tak chcem.
Dnes som prišla manželovi na jedno menšie klamstvo. Nie je to vec nejako extrémne dôležitá, ale trochu ma to zamrzelo viete. Že mne tvrdil niečo, čo som dnes zistila že nie je pravda. On o tom nevie, nechcem to vyťahovať a zbytočne rýpať, ale aj tak. Zostala som rozmyslat, že keď v takejto blbosti nepovedal pravdu, tak bohvie čo ešte neviem?
No a ide aj o to, že rozmýšľam, či nehrám až príliš čistú hru na to aká je dnešná doba…..ja vždy o sebe poviem mužovi všetko, od pocitov, minulosti, prítomnosti, až po financie. Nič neskrývam. Nič si nenechavam len pre seba, že to je moja vec. Nemám tajnosti. Je to tak správne?? Nemyslím morálne, ale na dnešnú dobu - či by som to predsalen nemala zmeniť. Aj keď mi to je ľúto menit to aká som a ako som žila a mala svoje predstavy. Len nechcem dopadnúť zle do buducna
Píšeš veľmi všeobecne. Na aké klamstvo si mu prišla? Lebo je rozdiel, či klamal v tom, že bol s kolegom na káve alebo bol na káve s peknou novou susedkou. A niečo iné je ak ti klamal v tom, že povedal, že bol vo fitku hodinu a bol tam hodinu a štvrť. Ale áno, hovorím mužovi všetko, všetko dôležité. Či som mala stolicu raz alebo 2x denne mu nehovorím. Podstatné pre mňa je, že nemám vo svojom živote nič, čo by bolo lepšie, keby nevedel. Aká je doba neriešim. Mám svoju dobu a ako sa chovajú iní, to fakt nie je môj problém. A odporúčam sa tiež nezaťažovať tým, akú dobu majú iní, ži život podľa seba, nie podľa nejakej doby.
s týmto doba nemá nič, vždy to bolo tak, že každý mal svoje malé ,,klamstvá,,. Žena povedala nižšiu cenu topánok, alebo koľko zaplatila u kaderníčky, alebo tvrdí, že tie šaty má už druhú sezonu, muž neprizná doťahovanie sa s kolegyňou ale s inou ženou, príp. flirtovanie s ňou. Alebo že bol na pive, keď vie, že to žene bude vadiť. žena zase neprizná že na káve s kámoškou rozoberala pekného kolegu a pod. Toto sú také veci, ktorými si prejdu asi všetci. A potom sú také vedomé klamstvá a záleží na tom, aké to klamstvo je.
Byť uprimní vo vzťahu je podľa mňa vynikajúci základ. Podľa mňa by si mala manžela konfrontovať s tým klamstvom na ktoré si prišla. Nehovorím, že hneď urobiť scénu... My s manželom sme si už počas chodenia dohodli tzv. Hodiny pravdy. A keď niekto potreboval s tým druhým niečo prebrať, alebo sa nazbieralo viac veci, pozval toho druhého na hodinu pravdy a prebrali sme to, čo nás trápilo. Lebo vidíš, už teraz si domýšľaš- ktovie v čom ti ešte klame. To nerobí dobrotu. Povedz mu, že ťa to trápi, že ho nechceš kontrolovať ale nechceš si ani domýšľať hlúposti, že ty mu chceš veriť.
Ja napríklad musím manželovi všetko povedať čo ma trápi, inak by ma rozdrapilo. Hlavne teda čo sa týka nášho vzťahu.
A či sa máš zmeniť a prestať byť až taká uprimna- myslím, že to by si asi nedokázala, to by si už nebola Ty, bolo by ti to neprirodzene a nebola by si podľa mňa z toho šťastná. Radšej si to s manželom vykomunikujte.
@melanta lepsie by som to nenapisala 🙂 mam/e to velmi podobne, akurat mozno u nas este, kedze sme kolegovia, ja sa obcas na manazment porade dozviem nieco, co v konecnom dosledku moze byt pre neho dolezite (profesne) ale zial nemozem mu to povedat, akokolvek by som chcela ale nazvime to skupina: obchodne tajomsto a jeho neprezradenie zasa nevnimam ako klamstvo alebo neuprimnost, je to skratka nutnost
Tak úprimnosť a hovorenie si všetkého sú dve celkom rôzne veci. To prvé by malo byt samozrejmosťou vo fungujúcom vzťahu, to druhe ho podľa mňa spoľahlivo zničí. Sme s mužom spolu 20 rokov, obidvaja komunikatívni, rozprávame sa naozaj veľa a o čomkoľvek. Na nejaké skutočne klamstvá z jeho ci mojej strany som neprišla (teraz život môjho manžela v alternatívnom časovom pásme nerátam) Ale ze by som mala potrebu "hovoriť mu všetko" alebo on mne, to iste nie. O com som kecala s kamoškou alebo ze som skoro zabila policajta výstražným trojuholníkom, to fakt nemusí vedieť (môže, nie je to nič tajne, ale nie sú to žiadne svetaborne správy, ze by som mala potrebu ho informovať)
@vroni asi tak. Ani ja mužovi všetko nevešiam na nos.
Na aku dobu? Wtf?
Doba s tym nema nic spolocne.
Nenapisala si konkretnu situaciu, cize tazko radit. Zatajovanie je akasi predzvest klamstva.
My si hovorime vsetko, tak sme sa dohodli na zaciatku. Aj tie dobre veci, aj tie zle, hoci to nieje stale lahke. Neviem si ale predstavit, ze by ma nieco trapilo, este ak by som mala podozrenie na klamstvo a pokojne a bez vycitiek by som muza nekonfrontovala.
A takisto z opacnej strany. Srdce by mi pukalo keby som videla, ze ho nieco sere a nepovie Mi to.
Úplne mi hovoríš z duše...ja som velmi úprimná a priania.. neviem ani klamať v podstate ani zatajovať... Môj muž má tiež sklamal jedným klamstvom do očí, ktoré 100% viem potvrdiť ze je lož ale.on aj tak tvrdi,ze mne hrabe a on neklame.
Odvtedy sa moja dôvera k nemu pokazila a tiež si vravím,kto vie v com všetkom dokáže takto do oči klamať,lebo ak to urobil raz..
Podľa mna sa nauč nehovorit mu všetko... Nie klamať a zatajovať, jednoducho sa mu neotvaraj celá... Ja som sa to naučila a mam zo seba lepší pocit. Tak ako ja neviem všetko o ňom a veľa veci zistím až úplnou náhodou,tak uz ani on nevie o všetkom co robím ja... A sme si kvit,obaja spokojní
Mozno ho dusis a pre zachovanie vlastneho kludu, ti nieco nepovedal, alebo skreslil. S muzom si doverujeme, ale asi by ma piclo, keby chcel vdetko vediet a ani on mne nevesia vsetko na nos. Vo vztahu ma byt dovera, ale treba nechat partnera aj dychat. A mozno mas len o rodicoch skreslene romanticke predstavy. Nevies, co kedy v sukromi riesili.
@stanulienkat veru, nikto nevie o nikom všetko. Ani ten druhý nevešia partnerovi všetko na nos. Tým si môže byť autorka istá.
@mrva tak to s tým gaučom robím aj ja. Rýchlo vyletím do kuchyne, a predstieram únavu. Ale zase je pravda, že už je väčšinou všetko spravené, len ja sa tvárim, že to toľko trvalo, a ešte som si nestihla od rána sadnúť. 😂
No toto mi pripomenulo scenu zo serialu Krok za krokom z knihy 20 tipov ako zlepšit manželstvi - povedat tajomstvo partnerovi a skončilo to pruserom a skoro rozchodom...takže skusili, nevydalo
@karolinakr niekedy sa neoplatí riskovať. Hovorí sa , že risk je zisk, ale v tomto prípade je opak asi lepší 😉
@makakova toto by ma celkom zaujimalo, ze co konkretne muzovi napr nepovieš o sebe a mas potom z toho lepsi pocit?
Autorka premna je zdielanie, aj blbosti, prejav blizkosti. Nikdy som nerozumela tomu zatajovaniu ceny topanok a pod.. nehanbim sa priznať ze som sa dnes flakala a kukala serial, neskryvam obaly z cokolady.. lebo citim ze ma miluje co vsetkym
@janewithane lenže nie každý má takéto partnera. Ak má žena doma hundroša, ktorý jej stále vyhadzuje na oči že zase niečo kúpila a koľko to stálo, tak ,,pre pokoj v rodine,, si vymyslí milosrdnú lož.
@makakova presne ako hovoríš. tiez teraz keď na to tak pozerám s nadhľadom rozmýšľam či nie som až hlupo naivná a úprimná. že či sa mi to jedného nevypomstí, že zo mna roky čítal ako z otvorenej knihy.
pritom je fakt, že manzel až taký úprimný voči mne nie je. niektoré veci o ňom napríklad doteraz neviem, lebo keď som sa aj pytala, tak to zahovoril alebo povedal, že do toho ma nič a tým že nie som ten typ, že budem v tom vrtat a rýpať, tak to častokrát zostalo nezodpovedané.
Doba s tym nic nema. Vzdy boli ludia taki aj onaki.
Nie, nehovorim nikomu vsetko, ani manzelovi.
Ziadne moje pohnutia mysle, vnutorne pocity, ani sukromne veci s ktorymi sa mi zveruju znami alebo kamosky. Zila som dlho bez neho, kym som ho spoznala, som bola dlho dospela, zamestnana, nie sme laska zo ZŠ aby sme si sepkali tajomstva ci uz svoje alebo cudzie.
Tvoj postoj je pre mňa naivny a nezrely. Nic v zlom, len popis. Ak sa ty dobre citis, ok.
Samozrejme som mu verna, netajim mu nic ohladne dolezitych veci, ktore sa ho tykaju. Ale proste nie som pre nikoho uplne otvorena kniha. Nevidim na to dovod.
Len mojej spriaznenej dusi - kamaratke od detstva mozem povedat vsetko. Ale ani to som zatial nepotrebovala.
@kvetinka75 mozno ano. Smutne...
Toto je podla mna vec charakteru. Su ludia co maju radi pravdu a uprimnost vo vztahu k partnerovi a su ludia pre ktorych to nie je dolezite.
Pre mna to dolezite je. Potrebujem aby partner bol clovek pred ktorym sa na nic nehram a nepretvarujem. Dava mi to pocit slobody a paci sa mi ze ma ma rad taku aka som a nie taku ako sa pretvarujem.
@janewithane som na tom rovnako ako ty.
Skor by ma zaujimalo, ako mysli
@vroni ze hovorenie vsetkeho vztah spolahlivo znici. Ja mojmu zvyknem hovorit vsetko, a je pravda, ze ma obcas jeho realcie vytocia a poviem si, ze som si to mohla usetrit. Inak ale nemam momentalne blizsiu osobu, ako je moj muz a z toho prameni, ze mu poviem o kazdom prde.
@majlo1234, tak ako som to povedala 😉 Kľudne sa zverím mužovi aj s nejakými poryvmi duše, prediskutujeme kamoskinho muža ci cenu mojich topánok, ale proste nemám potrebu vykvakat mu vždy a všetko. Pochopiteľne, ze si hovoríme o podstatných veciach, financiách ci situáciách, ale jednoducho ho o veciach a situáciách, ktoré nepovažujem za relevantné a čakám, ze ho nebudú zaujímať, proste hovoriť nebudem. Co ja viem, necítim potrebu mu hovoriť, ze som bola so Zuzkou na obed či s Miškom na káve a nečakám, ze mi podobne report poskytne on. Z roboty mu spomeniem pikosky, ale nie cely priebeh dňa. Ale obidvaja mame svoje práce a kontakty, keby sme si mali referovat "o každom prde", tak po pracovnom dni potrebujeme doma ďalšie dva na podrobnú správu. Nebudem hovoriť, co som mala na obed (kým to nebolo niečím zvláštne) alebo ze som si kúpila knihu a akú... Nič z toho nie je tajomstvo a keď by sa na to pýtal, kľudne poviem. Ale načo? Pôjde za Zuzkou skontrolovať, ze jej značka vloziek fakt sedí a ci Miško chce zmeniť prácu? Nie, pre neho je to zbytočný a nezaujímavý balast. Mňa tiež nezaujíma, ze jeho Zuzku vytáča syn a Miškovi nejdu excelovske tabuľky. Ale preberieme do podrobnosti svoje názory, myšlienky, vnemy, situácie, názory na výchovu detí vlastných a cudzích, viem, ze mu môžem povedať všetko a nemusím sa pretvarovať, akurát to nerobím. Presne vedieť, kde, kedy, a prečo partner robi vedie akurát tak k ponorke a nude. Takže nie, netreba hovoriť všetko a nechať si nejaké drobnosti aj pre seba. Mat vlastný vnútorný svet. A nie byt len súčasť partnera. Aj keď pochopiteľne, zatajiť partnerovi dlžoby, deti, postoje, to nie je žiadna drobnosť ale sprosté klamstvo. Nepriznat sa, ze ma (napríklad) futbal nezaujíma kvôli hre ale pre pekne nôžky futbalistov, to sa mi tragické nezdá (neznášam futbal, nech majú futbalisti nohy aké chcú)
Ahoj, áno môže sa ti to vypomstiť, keď budeš o všetkom rozprávať. Ale to si uvedomis už keď bude neskoro. Nemusi manžel všetko vedieť. Tak isto tvoji rodičia nemusia všetko vedieť. Ani najlepšia kamoška nemusí všetko vedieť. Podľa mňa určité veci majú zostať súkromné. Navždy.
@vroni Nemyslím si, že týmto sa vzťah zničí. Každý človek je iný, niekoho nebaví počúvať dve hodiny, aký mal ten druhý deň, niekoho áno. My s mužom si povieme všetko, aj úplne nepodstatné blbosti typu, že kolegyňa si kúpila nového psa. My sa spolu radi rozprávame o všetkom. Samozrejme, keď ma kamoška požiada o to, aby som niečo nikomu nepovedala, niečo intímne napríklad, tak to nikomu nepoviem.
@vroni rozumiem, u mna je to mozno aj tym, ze som na rodicaku, a prestahovana do novej stvrte, kde nemam tolko socialneho kontaktu, takze si to kompenzujem aj muzom, a cez den sa mi nic poriadne nedeje, takze mu doslova poreferujem aj velkost vysraneho hovna😄
Ale suhlasim s tebou
@majlo1234, tak áno, to sú výnimočné situácie. My máme obaja povolania, kde celý deň melieme pusou, u nás je to skôr potreba rozhovoru s "niekym normálnym" (samozrejme, ze je to myslene nadnesene)
@janickacrazy, nejde o dĺžku ci obsah hovoru. Ale muž mi nebude celý večer slovne rozoberať ferrari na jednotlivé suciastky, lebo vie, ze ho síce budem počúvať, ale tiez sa pri tom budem nudiť ako stará tapeta. A ja mu nezreprodukujem presný dej stredovekej sudničky, na ktorých zase ulietavam ja, lebo viem ze by síce počúval ale je to proste mimo jeho záberu. Ale to neznamená, ze o svojich záujmoch nepoviem ani slova alebo ich budeme tajiť. To nie, len sa tematicky vyburime s podobne zameranými a nie doma. Ale zase kľudne muž spomenie, ze Ferrari slohlo kona z Porsche (tuším) a ja ze základy feminizmu vychádzajú aj zo zakoníkov z 11. storočia a navzájom sa prekvapujeme neocakavanymi znalosťami. Proste nikdy nenastane nuda. Je to ako prechádzka známym lesom, kde zakaždým objavís nejaké nové zákutie. Nie len také vybehnutie na známu lúku, kde presne vieš, kde co leží...
@vroni Myslim ze ty si to pochopila inac ako to autorka myslela.
Ty hovoris o tom ze nie je nutne zdielat vsetky inforamcie lebo to druhu stranu nemusi zaujimat, alebo na to jednoducho nie je cas medzi ludmi. To je bezne a logicke, ale autorka hovori vyslovene o klamstve, kedy jej partner povedal nieco ine co urobil.
Cize ak ty nepovies muzovi o tom ze si si kupila knihu lebo to nie je podstatne a nemala by si problem mu o otm povedat ak by sa opytal, tak to je normalka, ale ak mu povies ze si si knihu nekupila a pritom mas novu knihu akurat kupenu v taske, tak to uz je nieco uplne ine.
Niekedy to nie je klamstvo, ale iba nesprávne pochopenie či kombinácia slov... Občas si človek sám niektoré veci zapamätá inak a nevedomky to v tej svojej verzii posunie aj ďalej.
Pokiaľ nejde o úmyselnú lož, tak to nepovažujem za narušenie dôvery.