Uprednostňovanie súrodenca rodičmi

Prestali by sme tam chodiť a celkovo sa od nich odstrihli, však keď len chyby hľadajú, tak to nemá význam.

A nevolali ťa náhodou Popoluška? V každom prípade... My sme sa tiež navzájom obviňovali, že koho rodičia protežujú, a moje deti to robia ,,divsasvete" tiež. Asi to tak proste je, aj keď nie je

Boj s veternymi mlynmi. Treba akceptovat fakt, ze rodicia uprednostnuju surodenca a to sa nikdy nezmeni. Je to bolave, no cim skor pochopis, tym lepsie pre teba a tvoju rodinu. Venuj radsej tu energiu sebe, nez im stale nieco dokazovat. Vyzera to, ze ta vlastne ani nepoznaju, kto si a ako fungujes.

Minimalizovať čas strávený s tými ľuďmi. Takto sa rodina nechová

Ak je to tak ako píšeš tak sa čudujem, že nechránia svoje deti pred takýmto systémom
Proste obmedz navstevy a kontakt na absolútne minimum

Ty sama zlyhávas ak ako matka nechránis svoje deti a dobrovoľne ich vystavujes ponižovaniu

No raz budú aj starí.

Prečo by si im mala stále niečo dokazovať, keď oni majú svoju "pravdu" už od tvojho malička? Teraz sa zameraj na svoju rodinu. Skús tam menej chodiť. Bude to pre tvoje dobro a hlavne dobro tvojich detí, aby nepočúvali presne to isté, čo ty celý život.

zaklad je pochopit ze to nie je o tebe ale o nich , ich pokryvenom vnimani a nepriznaju ze je to tak oni vo svojich ociach konaju spravne
ale ich pohlad neurcuje tvoju hodnotu

A tusis pricinu? Si napriklad jedine dievca alebo je tvoj otec na 100% tvoj bio otec? Alebo je nejaky iny rozdiel medzi tebou a surodencami?
Bohuzial rodicov len tak lahko nezmenis, tam nema zmysel im neustale nieco dokazovat. Jedine, co mozes, je zacat sa mat rada ty. Cize zacat redukovat nasledky ich vychovy. Si dospela. Ako dieta si uznanie a lasku rodicov potrebovala k prezitiu, preto deti o to tak velmi stoja, lebo ide vyslovene o zivot. Ale ako dospela to uz nepotrebujes, takze nemusis sa uz o to tak urputne snazit. Skor asi len odsmutit, ze si prisla o nieco dolezite.

Vonku z toho budeš, keď ti to začne byť jedno. V prvom rade im prestaň dokazovať, že sa mýlia a prestaň sa snažiť aby ťa mali radi. Prijmi to celé aj s tými negatívnymi vecami. Ja viem že je to ťažké, ale vidíš, že tvoja snaha nemá význam. Začni si užívať, aká si podľa nich hnusná, nič nevieš, si neschopná. Ok, som neschopná, tak som neschopná, ešte niečo? Pokoj v rodine nemusí byť, môžeš osrať ich pokoj v rodine. Byť v rodine za darebáka je veľká životná skúška, keď ju zvládneš, nájdeš svoj duševný pokoj a pohneš sa v živote ďalej.

Nechoď tam,nic im nedokazuj a hlavne ak to robia aj tvojim detom,tak len raz za rok k nim chod.Je mi to inak luto,ze si to tak mala v detstve,nepýtala si da otca preco sa tak správal k tebe od mala?

Keby sa takto ku mne rodicia chovali stopla by som s nimi kontakt uplne.

Keď som na chvíľu prerušila kontakty, tak začali mať reči aká som, že si nevážim rodičov. Priznávam ale, že vtedy sa mi žilo lepšie, slobodnejšie. No v srdci to stále boli, že aj napriek tomu ze rodicia žijú, bývajú neďaleko, akoby ani neboli. Chodiť tam s kŕčom v bruchu, že čo sa zasa bude diať. Deti samozrejme tomu vystavovať nechcem a chcem ich chrániť. Neviem si ani len predstaviť toto robiť svojim deťom a vnucatam co robia moji rodicia.

Zruš s nimi všetky kontakty. Nerozumiem prečo sa dobrovoľne týraš.

Ked uz nie na seba, tak mysli na svoje deti. Nie je v poriadku ani vhodne, aby vyrastali v takom prostredi, kde ich niekto sudi a porovnava. Co si odnesu do zivota?

Nedokazuj. Prestaň ich navštevovať. Niektorí chcú počuť a hovoria len to, čo im vyhovuje. Nenič si život takým ľuďmi, ktorí si ťa nevážia. Máš svoju rodinu-muža, deti. Ži pre nich a skús navštevovať mužovu rodinu.
....na chvíľu prerušila kontakty, tak začali mať reči aká som, že si nevážim rodičov..... toto "rodičia" nerobia. Rodičia chránia svoje deti. Porozprávaj sa o tom s kňazom. Ak by si aj bola neveriaca. Nech za nich odslúži omšu. Posielaj im lásku. Pros Ježiša aby ich žehnal. Láska nerobí zle.

"Cítim potrebu im neustále dokazovať ze sa mýlia, stále mam snahu robiť niečo aby ma začali mať rady." V tomto máš ukrytú odpoveď. Zameraj sa s terapeutom na primárne zranenie z neprijatia, a na to, že "nie som dosť dobrá"

Nenavštevovať

Ja by som ich úplne odstrihla. Nekontaktovala ich ak Ti toto robili v detstve. TY si dospela máš svoju rodinu a dalej pretrvava ten problém.Nie každý rodičia sú rodičia v pravom slova zmysle.Nechod tam ani netelefonuj.Raz budu aj starý a budeš im potrebna ich opatrovať.A vieš čo aj keby si ich opatrovala vždy budeš zlá.Odstríhni ich a prečitaj si o narcistických rodičoch.Máš súrodencov na starobu sami neostanu.A ver mi nie si tu na MK ojedinelý prípad určite TI nejaka žienka a mamina napíše že to majú tak isto že sa aj roky nenavštevuju s rodičmi.Niektore ani rodičom neboli na pohreb.Sú aj taký ver mi.Trpiš zbytočne ak vyriešenie problemu je úplne jednoduche.Vydieraju ťa aj citovo nesmieš sa dať.

Sama si si odpovedala ak si sa nejaký čas neozyvala bolo TI lepšie a mala si kľud.Máš syndrom týranej osoby že sa necháš sama seba týrať vykašli sa na nich existuju tvoji súrodenci že sú lepši tak ten lepši na starobu nech ich opatrí.Nič sa neozvaj podľa mna si slaba povahovo niečo TI povedia výčitku a či by si konala dobro vždy si zla vždy im budeš málo.Pochop to.Manipuluju s tebou ako s handrovou bábikou a TY máš výčitky máš syndrom týranej osoby.Deti by nevideli moje určite nepotrebbovala by som vyciciavačov energie aby moje deti boli psychický na tom zlé pre dvoch zakerných ľudi.

a čo ťa po ich rečiach, že si nevážiš rodičov? Ok, tak si ich nevážiš, a čo? Akceptuj, že keď stopneš kontakty, budú o tebe šíriť takéto toxické reči. Buď na to pripravená a akceptuj to. Čo iné chceš robiť? Nechápeš, že oni tie toxické reči majú či sa im pcháš do prdele alebo ich ignoruješ? Uvedom si, že ich nijako nezmeníš, ani tvojim dokazovaním ani úsilím o to, aby ťa mali radi. Kašli na to, dokážeš to? Ak nie, rieš to s odborníkom

Psychologa potrebuju tvoji rodicia. Ja by som s takymito toxickymi ludmi uplne prerusila kontakt. Sama si dobre pamatas ten pocit ako dieta, ked si bola vzdy horsia a teraz to iste nacvicuju na tvojich detoch. Naozaj im takych starych rodicov netreba.
A ano povedala by som im, ze si ich nevazim, tak ako si oni nevazia mna uz odmalicka 🤷🏼‍♀️ nechapem ako niekto moze takto ublizivat vlastnemu dietatu a to ze tam este boli aj fyzicke tresty voci tebe, tak to uz je iba ceresnicka na tejto nechutnej torte ich rodicovstva.

Ponizujes sa len ty sama len tym,ze si s nimi nepretrhla styky a ze sa s nimi stykas.Co chces riesit?Pories seba,svojubrodinu,so psychologom svoje krivdy z detstva a rodicov odstrihni.Ked sa budu pytat preco,tak im povedz pravdu a viac ich neries.

Keď začneš mat rada samu seba, a zistiť, ze ty nepotrebuješ ich schvalenie bude ti lepšie.
Je čas sa odstrihnúť. Ked by ublizovali mne ne h, ale deťom mojim rázne nie..
Inak musí to byť ťažké.

Ja by som sa snimi nestretávala a keby sa pýtajú prečo k nim nechodíme tak by som im povedala to co ste tu napísali.. ma aj iné vnúčatá a deti tak nech sa stara tam keď sú oni taky dokonalý nedovolte aby to co ste zažili vy zažili aj vaše deti len oni to nezaziju u rodičov ale u starkých kaslite na nich mate milujucu rodinua to je nadovšetko

Ja som mala niečo podobné, keď nie horšie, jednoducho sa treba od nich odstrihnúť. Bolí to, ale s tým nič neurobíte, ja to ľutujem, že som to neurobila a mne nevadilo, že moja vlastná matka mi robila aj so svojím priateľom peklo na zemi, ale keď som videla, že sa robí zle aj mojej dcére, to má dorazilo. Mimochodom sme tam prestali chodiť a tesne pred Štefanom na Vianoce, musela odísť moja mama do nemocnice, lebo jej došlo zle, upadla do kómy a už sa z nej neprebudila a kto za ňou chodil do nemocnice, iba ja, ostatní čakali na jej smrť. Všetko si privlastnil nevlastný otec aj jedna z jeho dcér, čo mal s mojou mamou, my s bratom sme obišli naprázdno a vôbec to neľutujem, že som nedostala nič, len ľutujem to, že som vystavila svoje dieťa tým netvorom a zato sa na seba hnevám. Chráňte svoje deti, nebojte sa odstrihnúť, budete určite spokojnejší aj šťastnejší.

Presne viem,ako sa cítiš..nie si ani nebudeš nikdy pre nich tá prvá a už vôbec nikdy nie tá dobrá.. mám to rovnako, mám štyridsať rokov, mladšieho brata.. vždy, vždy bol uprednostovany, šikovný, najlepšiu ženu má, deti ukážkové..u mňa je vždy čo vyhodiť na oči, vždy čo vytknúť.. teraz som v moode, že ja tam jednoducho nechodím..a skončili aj bežné telefonáty, všetko,ako keby neboli a vieš čo?zasa som len nevďačná, nezaujíma sa a vrak dom uprednostnila svoju rodinu pred nimi 🙈🙈a konečne majú pravdu, presne to som urobila,svoju rodinu a môj pokoj na duši som si dala na prvú priečku.. to že zasa je to zlé,ma neprekvapuje, vždy a čokoľvek by som urobila dobré nebude.. to jednoducho musíš uťať.. bolí to,ja viem, niekedy dňa kedy by som na to nemyslela,ale ja som musela niečo zmeniť jednoducho...........

Ahoj, zlatíčko moje . V tomto ti bude musieť pomôcť psychológ. Ako sa naučiť mať reči podobného typu v P-éčku (v prdeli). Skús za sedenie nič nedáš.
Mne niekedy dávno pomohla kniha od Baričáka Šlabikár šťastia 😉. Mala som síce kúsok iný problém, ale kniha má naučila nebrať si reči určitých ľudí až tak k srdcu.
Prajem ti aby sa tvoje vnútro a myslel, zamerala len na šťastie tvojej rodiny ( deti, partner) 🍀🍀🍀

@jani255 múdre rozhodnutie.