Ubližuje mi počúvať od kolegýň na svoje dieťa
Ahojte, deti chodia do skoly, v ktorej ucim. Starsia, vzdy chvalena, ziadne problemy. Ale mladsi, samy problem. A vsetko mi hned kolegyne zvestuju. Ma adhd, problemy s ucenim a vkuse na neho len nieco pocuvam. Nerobi mi to dobre. Ucime sa s nim, venujeme sa mu, sportuje. Proste jednotkar nikdy nebude. Ako to zastavit? Alebo ist ucit do vedlajsej dediny radsej? Unavuje ma to. Aj ked viem, ze on za to nemoze. Je vesely, zabavny. Lubime ho. Zle sa mi na neho pocuva stale nieco zle.
a to ti vravia v pracovnej dobe behom dňa ?
proste by som povedala že taketo veci nech vravia na triednej schodzke alebo ked je debata rodič a učitel a hotovo
ty si v práci a nemozes stale riešis svojho syna ked pracuješ
Ty s tym co robi na hodine nenarobis nic, od toho su tam ony aby si poradili. Bodka
Spytaj sa, ci takto podrobne informuju aj ostatnych rodicov kazdy den... ak nie, porozravate sa na ZRS
celkom nerozumiem - máš pocit že matkám iných detí s adhd alebo add je príjemné počúvať že ich deti sú nevychované a že sa im nedostatočne venujú? ja som bola na druhom stupni v škole ako na klavíri - pretože učiteľky nevedeli pochopiť že to nie je o mojej výchove... dokonca pani triedna učiteľka dávala synovi najavo, že je pre ňu záťažou a že vlastne ani nemá čo robiť v jej skvelej výberovej triede a rozhodne nepatrí ani na gympel kam chcel ísť ... aj keď má chlapec nadpriemerné iq a monitor urobil nad 90%... no, také sú naše pani učiteľky ... ty na rozdiel od ostatných matiek máš možnosť s kolegyňami o tom hovoriť ...
Joj, keď učila postaršia kolegyňa chemikárka moju dcéru (ktorá je skôr na jazyky ako na prírodné vedy), bola presvedčená, že ja sa mám pýtať, starať, snažiť. Dievča kvôli nej (a, priznám sa, aj mojej vtedajšej malej asertivite) potrebovalo psychológa. Neskôr, keď som ja učila jej syna autistu (a to ona vlastne popierala, že potrebuje pomoc, chcela len dobré známky), myslela si, že opäť ja sa mám snažiť, informovať ju, pomáhať... Svojím spôsobom som mala šťastie, že riaditeľka, jej kamarátka, cez ktorú to chcela riešiť, bola nad vecou. Takže - buď asertívnejšia, ako som bola ja. Dcére som sa za to neskôr aj ospravedlnila, ale dosiaľ ma to mrzí. Mne tej kolegyne nakoniec bolo aj ľúto, mala dosť nanič život.
Nie je nic lepsie, ako mat dieta na inej skole ako ucis. Konecne som na synovej skole len!! mama a nie kolegyna. Preloz jeho alebo seba 🙂
Poznám to, mám to rovnako
@tortelinka 😔
@sella38 len to bude komplikacia pre mna.dochadzat dalej🙁
@aniele ako byt asertivnejsia k dlhorocnej kolegyni, ktora adhd neuznava..podla nej su to nevychovane deti🙁
Ak by bol tvoj syn nevychovaný, asi by bola nevychovaná aj dcéra, či?
Pedagóg, ktorý neuznáva adhd? Ved už to samé o ňom vypovedá. Pedagóg ma byt vzdelaný a rozumný človek ak neuznáva oficiálnu diagnózu, tak je tam niekde v jeho inteligencii chyba. To si vždy povedz a nepresvedčaj ju a jej reči ta fakt nemusia trápiť.
poziadala by som ju, aby ti o tom nehovorila, lebo ta to ubija a unavuje, nech ma pre teba pochopenie. Nereagovala by som uz na nu, zdvihla sa z miestnosti a pod, ak by neprestala.
Ja by som jej povedala, že deti majú úplne inú povahu a syn je viac temperamentný a viac ho baví šport ako učenie, ale to si si už isto za tu dobu všimla...
je v inkluzii?
ak ano a ma podporne opatrenia z CPP,kolegynin nazor nikoho nezaujima...
pracujem s detmi adhd,ale zase aj tam sa musia urcit pravidla,ktore musi dieta dodrziavat..
chapem aj rodica aj dieta,ale je tam dalsich 20deti,ktore castokrat toto spravanie rusi a oni sa nemozu rozvijat..
ale zo skusenosti viem,ze sa vzdy da najst cesta,ktora vyhovuje vsetkym alebo aspon vacsine...
to,ze kolegyna vobec nic nerespektuje tvojmu synovi len skodi
Jedine tajomstvo šťastného života je... prestať riešiť, čo si myslia iní