Túžba nájsť odvahu
Neviem čo tu od toho očakávam. Možno sa len vypísať, nemám sa totiž s kým porozprávať, otvoriť si víno a vyliať zo srdca všetko čo ma ťaží. V podstate som úplne osamelá, okolo seba nejakých ľudí, ale vo vnútri sama, bez pochopenia, bez podpory, bez všetkého... 30 na krku, rodina (manžel, deti), po ktorej som vždy túžila nikde, kariéra žiadna... Za to muž, s ktorým to nemá budúcnosť a zabila som čakaním na zázrak 10 drahocenných rokov. Práca, ktorá mi nedáva zmysel a vlastne ani neprináša dostatočný príjem. A v hlave chaos a v srdci bolesť. Túžim sa postaviť a ísť. Niekam ďaleko. Niekam, kde by som sa mohla zhlboka konečne nadýchnuť a nájsť samú seba. Samú seba, ktorú som kdesi na ceste, ani neviem kde, stratila. Čítam mnohé inšpiratívne príbehy ako ľudia začali nanovo. Predstavujem si ako sa o 5 rokov obzriem a zistím aj ja, že som to dala. Že som to zvládla a žijem život, ktorý chcem. Konečne taký ktorý chcem ja, a nie všetci ostatní. Ale chýba odvaha, a vlastne aj životná energia. A ako to tak píšem, pripadám si ako pubertáčka, ktorá depkári pre blbosti.. A možno v konečnom dôsledku to tak aj je. Možno by som sa mala nadýchnuť a spraviť krok. Aj keď neviem aký krok. Ktorým smerom sa vydať...
V prvom rade sa zbav bremena,ktore ta najviac tazi a to je neperspektivny vztah. Az potom sa ti zacne darit aj v inom. Snivas o rodine,ale zbytocne snivas,ked mas pri sebe muza,ktory ta obera o energiu.
Nie možno, ale určite máš spraviť krok🙂máš ten najlepší vek pozor, aby si o x rokov nepísala to isté, lebo si nič nezmenila.
Medzi riadkami čítam, že najväčší problém je vzťah?Nespokojnosť ľudí posúva tak do toho.Lahke to nebude, ale čo je ľahké?
Co sa tyka veku si este stale v limite a stale mozes toho vela zmenit, predpokladam, ze vztah, ktory nema buducnost si ukoncila, tak teraz zacni najskor pracou, najdi si novu, ktora ta bude viac bavit.
Moze mi niekto konecne vysvetlit to "najst sam seba?" ... To si ty, toto co zijes a co si zila...nieco si sa naucila, urobila mozno nejake chyby...flasu vina zahod a racionalne sa zamysli nad tym, co realne mozes urobit...ake mas vzdelanie, aku mas prax, majetok, moznosti, atd a urob nejake rozhodnutie
@mabenn Tak ja to chapem tak, ze niektori ludia priradia taku prioritu ocakavaniam a potrebam okolia, ze si uplne prestanu vsimat vlastne pocity a priania. Najst sameho seba potom pre mna znamena zistit, co naozaj chcem ja, ake mam naozaj pocity ohladom roznych veci a co mi sedi a co nie.
30 nieje vela.. kopa ludi si v tom veku doraba vysku robi rekvalifikacie , rozvadza sa a zacina znova ... takze zbav sa chlapa .. zmen pracu na zaciatok a zvysok uz postupne pride ..
@kikaaa03 no, niekto sa nenajde vobec...to uz mi pride velmi abstraktne...ked sa nenasiel, tak co? nehladal dobre? ako...opakujem vyssie spomenute: aj toto je zivot a cast osobnosti, ked je niekto povedzme ostatnym prilis oddany...zistit svoje tuzby nie je nejaky konecny bod, kde cloveka "osvieti" a stane sa "sam sebou"...zivot je plynuly...treba si priznat lekcie a ist dalej...ked som si neurobil vhodnu skolu, ked som si nenasiel vhodnu pracu, ked som drzal zly vztah...toto nie je o inych, toto je o mne...preco som tie roky neurobil nieco inak? kvoli ostatnym?
Mne v takýchto situáciách pomáhalo neurobiť malý krok ale veľký ..a najlepšie taký ktorý bude mať následky až neskorej 😂 taprolad som sa prihlásila ako dobrovoľnícka do tábora ktorý mal byť až v lete a tak som začala robiť túto činnosť a spoznala veľa nových ľudí...nerozmýšľala si nad tým cestovať ? Resetnut hlavu...ako dobrovoľnícka do nejakého veku môžeš ísť v rámci eú na dobrovoľnícky projekt do zahraničia ...len neviem tu vekovú hranicu....niečo ako že sa sama hodia do vody a potom už musíš plávať ale to dáš...my ženy sme silné...
..spravila by som nejake zmeny nech sa ...rozišla by som sa s neperpektyvnym...aj ja som to urobila síce v 26 aale..povedala som si že radšej budem sama... A mne pomáhalo napríklad pre takéto veci sa ostrihať...úplne nový účes..nakopnes sa na zmenu ráno sa pozrieš do zrkadla a vidíš nového človeka.👌😉..držím palce ..
Ja som tu odvahu nasla az pred 40tkou, ale bolo to o to tazsie, ze som mala 2 deti. Poziadala o rozvod, isla do najmu, potom som este pracu zmenila, neskor stahovanie. Vsetko to pytalo odvahu a nic z toho nelutujem. Smelo do toho
kopni chlapa do prdele ak to nema zmysel ... vyries si byvanie ... zmen pracu... najdi si nove konicky - posilka, zviera, rucne prace, turistika a pod .. v tomto poradi
Vekom sa nestresuj. Ano, idealny vek na deti je myslim okolo 25-ky. Ale nie za cenu mat ich s prvym blbcom, ktory Ti skrizi cestu.
Co presne znamena "neperspektivny chlap"? 10 rokov mu trvalo, kym mu v bedni svitlo, ze nechce deti? Nie je schopny robit vazne rozhodnutia (sobas, byvanie...)? Ak nieco z toho, nevahaj ani sekundu a vztah ukonci. Nie, nebude to lepsie. Ak ste po 10 rokov stale len milenci a spolubyvajuci, je to nic. Za beznych podmienok musi byt clovekovi uz po roku, max dvoch (resp. 3 ak je kamionista a vidite sa ozaj sporadicky) jasne, ci ten vedla mna je clovek, s ktorym vidim svoju buducnost. Ak ano, posunme sa dalej, ak nie, arrivederci amico.
Dobre, trvalo Ti to dlhsie, ale netreba sa v tom zbytocne sparat. Minulost nezmenis, jedina istota je pritomnost a pocas nej si postupne tkas aj peknu minulost, na ktoru raz budes hrda.
Napr. Ja som introvert, ktoreho vela ludi pokladalo za tutmacika, co nic v zivote nedokaze... Na tu skolu sa ani nehlas, nemas sancu... Neskor, Ty si taka neambiciozna, nic v zivote nedokazes a neziskas... Naco sa ucis ten cudzi jazyk (ucila som sa ako samouk, naklady: jeden slovnik + ucebnica), aj tak Ti to nanic nebude... A vies co? Nikomu z nich som na ich predpovede nic nepovedala, ale robila som si po svojom...
Odchod do zahranicia som si vybavovala sama (v tom case sme este ani len v EU neboli, boli potrebne viza, internet bol u nas v plienkach, mobily mali len najvacsi machri...) bez toho, aby niekto vedel. Vedela len mama a naj kamoska. Ostatnym som to oznamila az ked som uz v ruke mala cestovny lístok a par dni pred odchodom. Nechcela som totiz pocuvat ako to nezvladnem a naco tam vobec idem.
A potom som si uvedomila, ze potrebujem najst samu seba, zistit, co chcem robit a ako chcem zit. A to mi velmi pomohlo.
Presne ako radi @oskvarka , zahranicie je top napad. Dorovolnictvo priam idealny. Ubytko a stravu mas zabezpecene a to na zaciatok staci (to iste som mala i ja ako aupairka). Postupne sa zlepsis v jazyku, spoznas inu krajinu a ktovie, mozno si tam vyskusas i viac prac, prenajmes izbu v zdielanom byte, spoznas ludi z roznych krajin... A budes rozhodovat sama za seba. A nemat za patami rodinu, exkolegov, kamaratov... Nikoho z povodneho zivota. Co je na jednej strane vacsia sloboda, na druhej aj tazke. Vybudujes si aj svoj image uplne od nuly a vedome.
Mne to velmi pomohlo a po navrate na SK sme sa (ja + manzel, Slovak, ktoreho som spoznala po dvoch rokoch pobytu prave v krajine, kde sa hovorilo tym jazykom, co som pocuvala, naco sa ucim 🤣) usadili v meste, kde manzel predtym bol raz v zivote a ja nikdy. Jednoducho sme si stanovili podmienky, co chceme, aby mesto splnalo, potom sme checkli obrazky na googli, ci sa nam aj paci a voila, uz tu zijeme 14 rokov a sme spokojni.
Takze ja by som sla na to takto:
- ukoncit vztah a nelutovat to. Boli aj pekne veci, iste, ale aj take, kvoli ktorym koncite. Si mudrejsia, vies, co je pre Teba uz neakceptovatelne a to je dolezite pre Tvoju vlastnu sebauctu.
- zmenit image (novy strih vlasov, mozno aj styl obliekania - na to netreba vyhrat v loterii, aj v sekacoch ci na swapoch sa vies "vynovit")
- vystartovat do zahranicia aspon na rok
- volny cas venovat uceniu sa niecoho noveho (cudzi jazyk, tanec, hackovanie, posunkova rec - kurz... Hocico, co by si chcela vediet)
...a potom uvidis. Neboj sa skusat nove veci
Keď nedokážeš zrazu zmeniť všetko, urob aspoň nejaký malý krok. A potom ďalší. Málokto zvládne úplne si prevrátiť život zo dňa na deň.