Manzel, emočný tĺk. Dobrý človek, ale o EQ pri svojom vývoji asi ani nezavadil. Veľakrát nechce ublížiť, ale to ako ten chlap formuje vety je čisté urážlivé zúfalstvo niekedy. To čo chce vyjadriť dá zmysel, ale ta forma.
Čo ma najviac zaráža a potom ostatné záležitosti. Aktuálne som tehotná. Tehotenstvo bolo pre oboch chcené a plánované. Som vo vyššom štádiu. Včera pri telke ma o 23 šialene rozbolelo bruško. Išla som si dať sprchu, či to nepoľaví. Nerodila som ešte prirodzene. Boli to tak šialene bolesti, že som mala podozrenie na začiatok pôrodu. Vrátim sa zo sprchy do obývačky. Manzel spi na gauči, svetlo zhasnute. Zasvietim svetlo, predychavam bolesť. Vravím, prepáč že svietim, ale ta bolesť je neznesiteľná. Neviem čo je to. Manzel bez slova na mňa pozrel. Postavil sa a odišiel spať do spalne. Ja som do tretej rana na gauči predychavala šialene bolesti až kým som nezaspal z uplnej únavy. V spánku to prešlo. Bolo mi ťažko. Bolesti, strach a zúfalstvo, že si zasa takouto situáciou prechádzam sama. Manzel absolútne nevie byt moja opora pri podobnych veciach. Keď som chorá (som na materskej s 2 deťmi) mám zaťať zuby. Bavíme sa teda ako to bude po narodení. Po sekcii bude doma týždeň a potom, mám predsa zaťať zuby, lebo on by zaťal. Nemám sa sťažovať. Vecne mi niečo je podľa neho. Hlavne, že on pri 37,7 padá do kolien…
Vždy ma porovnáva s inými ženami, prečo nie som taká, alebo hentaká. Podľa neho som príliš náročná na zivot, čo sa zivotnej úrovne tyka. Neviem. Oblečenie pre detská nakupujem bez problémov v sekáčoch, sebe tiež. Za zimusnu obuv by som nikdy nevyhodila viac ako 50€. Nechodíme na ziadne drahé luxusne dovolenky, ani výlety. Taká klasika, Chorvátsko, kde jedlo varím na apartmáne. Som šťastná a spokojná, že ideme takto raz rocne k moru. Viac nepotrebujem. Manzel naopak nepotrebuje nič. Keď mu nekúpim raz za čas nejaký kus oblečenia nech vyzerá ako človek….
Je dobrý manzel v tom, že sa postará o deti naozaj bez problémov. Viem, že keď potrebujem reset, nemám problem odísť z domu a o deti bude postarané. Vie navarit. Keď pokricim, aj operie, povesia a poskladá prádlo. V domácnosti a s deťmi teda pomáha, ale rad to aj vykričí ako mi pomáha. Neviem teda. Deti chcel, možno viac ako ja. Nepríde mi, že keď sa s nimi hra, pomáha mne. Plní si snáď rodičovské povinnosti, alebo to u chlapov neexistuje? Finančne sa tiež postará. Teda peniaze mi nedáva ziadne. Zaplatí bývanie, hypo, poistky, telefóny, potraviny, benzín…všetko. Ale čo robím ja s rodicakom a pridavkami absolútne nerieši. Vníma to ako peniaze na moje potešenie. Kupujem z toho oblečenie aj detom, pripadne darčeky. Ale naozaj si nemyslím, že nejako rozhadzujem, keďže deti majú všetko čo potrebujú, aj viac. Nakúpim komplet vianočne darceky. Kúpim niečo sebe, niečo pekne do bytu a v pohode si viem aj odložiť.
Strašne ma ale mrzi, že nie je pre mňa opora. Že by som včera na gauči mohla asi aj vykrvácať keby sa niečo deje a on by spal. Lebo sak bol unavený. Sú chlapi takí? Mám dôvod sa sťažovať? Alebo je to štandard? Nemám kamarátky, ktoré sú v dlhodobých vzťahoch, aby som to s niekým prebrala a pýtam sa teda vás žien. Som na tom zle a takého chlapa mi netreba, alebo som na tom normálne a mám sa len zmierit s faktom, že chlapi sú takí?
Netreba mu to proste povedat? Je mi zle, neviem co sa deje, pod sem a urob toto alebo ideme k lekarovi, alebo ja neviem, proste povedat co konkretne od neho ocakavas. Lebo niektori chlapi su taki tlci, ze kym im nepovies, tak im nedocvakne…
Isto nie su vsetci muzi taki, moj muz v takej situacii by sa pytal ci ideme na pohotovost. Ale kedvravis, ze tvoj muz ma EQ 0, tak to tazko, to mu treba asi vysvetlit jak malemu dietatu 😀 asi si vedela, ked si sa s nim dala do kopy, ze je bez kusku empatie, tak sa to velmi neda od neho ocakavat, iba mu ozrejmovat, ze ini ludia potrebuju pochopenie
Pytas sa, ci potrebujes taketo chlapa, cize realne uvazujes, ze od neho odides s 3 detmi, z toho jedno novorodenec?
Povedala si mu nieco? Co on na to?
Tebe je príšerne zle, ale manželovi povieš "prepáč, že svietim"? Odkiaľ on vie, že ti je tak strašne zle? Ak si potrebovala, aby ťa odviezol na pohotovosť, bolo mu to treba povedať. On ti zrejme nemal ako inak pomôcť, preto neurobil nič. Chlapi nerozmýšľajú, ako ženy. Ak ti nemá ako pomôcť, nebude pri tebe sedieť a držať ťa za ruku, lebo v tom nevidí zmysel. Ak od neho niečo konkrétne potrebuješ, hoci aj to, aby len bol pri tebe, treba mu to povedať. (Ak by som ja bola tehotná a chytili by ma uprostred noci neznesiteľné bolesti brucha, určite by som to riešila, to nie je sranda, dúfam, že si v poriadku.)
A to ti vadi az teraz? Vedela si aky je, musis mu vsetko povedat narovinu, aj to od neho cakas. Je taka povaha.
@klementinka58 práve, zvykla som si, že riešiť len “pichnutie” sa neoplatí. Ale on vie, že ja sa teda sťažujem, keď už je naozaj zle. Ale on keď je unavený, to je koniec sveta….
asi len taký výkrik do tmy, že? keď s tým " neschopákom" čakáš už tretie dieťa.
@lelelienka ja s ním komunikujem. Práve si vravím, že toľko snahy kolko ja do toho chlapa dávam, neverím, že toľko žien s chlapmi toľko hovorí. On počúva. Ochotny počúvať je, ale jedným uchom dnu, druhým von. Včera to bo tak rýchly okamih ako sa postavil a odišiel, že som nestihla zareagovať.
@matkav21 Len proste ten môj muž je taký tlk… a po toľkých rokoch čo sme spolu, ma to už nebaví. Čakala by som, že aspoň v niektorých situáciách sa aspoň technicky bude vedieť zachovať, naucene…ale nie…
@beronsche mám veľkú oporu doma. Keby sa zbalím 3 deťmi, mám kam íst bez problémov. Rodičia by ma nenechali sa v žiadnom prípade trápiť. Vždy nám so súrodencami prízvukujú, že keď máme žiť v nešťastných manželstvách, doma sú dvere otvorené a pomôžu. Ja pracujem aj popri materskej. Finančne by to bolo istotne náročnejšie, ale s pomocou rodičov by som to utiahla, kým by som nezačala reálne pracovať.
@martinkatinka Vadilo mi to vždy. Ale z každej strany vždy každý, tvoj manzel je super. Toľko pomáha, zarobí… ty sa nemáš načo sťažovať. A minimálne fakt počúva, len s tým nic nerobí. Ja v konečnom dôsledku viem, že je dobrák. Len strašný tlk…možno sú to hormóny. Možno vek. Ale pýtam sa sama seba, či ma takto baví prežiť ďalších 50 rokov….
@h2 niektoré chvíle sú tak rýchle. Zasvietila som, aby som videla gauč. Videla som, že spi. Nechcela som ho budiť. Tiež je unavený z deciek. Viem to pochopiť. Sama som nevedela čo mi je. Ono sa to odohralo tak rýchlo, že som nestihla nic. Plánujem sa s ním o tom baviť dnes. Ešte ležím v posteli. On je už hore a robí deckám raňajky. Nie je to žiaden idiot. Len strašný tlk.
@h2 ale teda máš pravdu. Viem, že chlapi sú do veľkej miery takí. Čisté racio. Akoby len neviem zhodnotiť nieked, či sú až takí, alebo to čo mám doma je fakt extrém.
Máme dve deti. Nechcem plašiť uprostred noci celú rodinu, nech prídu na varovanie a letieť na pohotovost. Chcela som počkať, čo sa z toho vykľuje. Babo bolo cez deň dosť aktívne. Teraz rank s čistou mysľou si myslím, že sa včera muselo úplne pretočiť a šialene ma všade tlačilo. Bolesti prešli, babo sa hýbe. Takže ja som v poriadku. Ďakujem
Ale čo si konkrétne chcela, aby v noci urobil?
Nerozumiem prečo keď vieš že je emočný tlk, tak ty čo nie si emočný tlk mu nepovieš: Jožo zle mi je, neviem čo sa deje, prosím Tá sed tu pri mne keby dačo ?
Alebo mu povedz čo konkrétne potrebuješ: pomasiruj mi chrbát, dones mi piť, otvor okno, …..
V tomto vidím aj silného sociopata, mala som takého frajera a pokiaľ sa to aspoň trochu nenaučia, fakt nemajú empatiu, pochopenie, ľútosť pre druhých. Oni všetko ,,hrajú" na seba, nikdy nie na niekoho iného
Konkrétne slová,príkazy a 3x zopakovať,toto mame doma viaceré,je to diagnóza chlap..a nie je to o tom,že by bol chlap zlý,oni sú len iní ako ženy.
Nebrala by som to osobne. Ak po celom dni unavena zaspim na gauci a muz mi zasvieti velke svetlo, moja reakcia (okrem toho ze clovek je podrazdeny rozospaty a poloslepy) by bola tiez ze bez slova vstanem a v polospanku za minutu sa presuniem do postele. A kym by mi muz nepovedal "je mi hrozne zle, deje sa to a to ..." tak nemam sancu to odkial vediet ani sa dopytovat a vobec sa mi v noci zobudenej nechce robit vysluch.
Vies aky je Tvoj muz, vravis ze je dobrak, ale tlk. Biju s tebou hormony a vcerajsiu situaciu by som nechala tak, zbytocne na teba bude pozerat sposobom co riesis, ak si mu narovinu nepovedala ze sa nieco deje.
Nechcela si ho budiť,ani rodinu. Tak ako čo vlastne teraz riešiš? Že spal ďalej? To by robil aj keby si nezasvietila. Chcela si počkať,čo sa z toho vykľuje. Tak si čakala, však ostatní mohli spať, nemuseli čakať s tebou. Hádam keby bolo zle,tak by si ho zobudila.
V mojom okolí je dost takýchto chlapov ako mas ty. Nie je to len o 0 EQ, ale niektori su strašne pribrzdeni... Kamoška jedna Vravi, ze ona ma skvelého muža, je inteligentný, spraví vela veci, ale je desná trúba😄 a ze ked by rozviedla, co teda neplánuje, tak by si uz chlapa nehľadala, ale dala by sa dokopy s nejakou ženou. A tam by vsetko pekne klapalo, lebo zene dochadzaju veci na rozdiel od chlapa... Ale zase poznam aj par žien, kde žena je ta truba vo vztahu
Tak dostaneš tu na chlapa nálepku od narcisa, manipulátora a sociopata. Len ty vieš, čo máš doma. Čakáš s ním 3. dieťa, tak asi taká katastrofa to nebude. A áno, chlapom treba rozprávať čo chceš, ja nemám doma ani takého emočného tĺka ako opisuješ svojho, ale byť takáto situácia, tak mu musím povedať, čo potrebujem. Máš už tretie tehotenstvo, to už aj on vníma, však v pohode. Už vieš, čo treba. Takže môjho aj samého napadne, že berie deti preč,nech mám oddych, že má nechá ráno pospať. Ale niekedy, keď som hore v noci s deťmi a on spí, mu rovno ráno poviem (keď je doma), že potrebujem dospať a hotovo. Nepozerám s kruhmi pod očami na neho a neachkám aká bola ťažká noc (lebo však takých bolo). Zamýšľaj sa radšej nad jeho plusmi. A inak môj muž je taký mojkáč a ja studený odchov, tiež pochopil, že keď sa chce pritúliť, tak si ma zavolá..nečaká na gauči s preloženými nôžkami a psími očami.
Teraz si citlivejsia, vsetko vnimas inak. Tiez som toho nazoru, ze si mohla muzovi povedat, nech neide prec, nech je s tebou, ze nechces byt sama.
A čo si čakala, že bude s tebou do rána sedieť na gauči a držať ťa za ruku? Mne keby je takto zle, tak muža poprosím nech ide so mnou na pohotovosť. Asi to až také zlé nebolo, keďže si nikoho nechcela budiť. Po 20 rokoch manželstva viem, že je zbytočné muža budiť, keď mi je zle nechám ho spať s tým, že sa s ním dohodnem, že ak mi bude treba pomôcť zobudím ho. Pošlem ho spať, veď čo ak sa bude treba o mňa ráno starať alebo chodiť po lekároch. Aký má zmysel, že by ste obaja nespali? Ak si pomoc potrebovala, alebo sa bála mala si mu jasne povedať, prosím ťa, buď pri mne, je mi zle. Nemému ani vlastná mať nerozumie. A keď je taký tĺka emočný kripel potom nerozumiem, načo si si s ním robila ďalšie dieťa.
V podstate si šťastná žena.... vie vás uživiť, nepije, nepotrebuje rozhadzovať.... aj keď má nedostatky , váž si ho, čo by druhé za takého dali 👉
Dokonalého muža ťažko nájdeš. Nabudúce ho treba zobudiť ak sa necítiš dobre a jednoducho mu to povedať. Som 20 rokov s jedným a teda tiež by som ho za niektoré veci občas niečím "šľahla".☺️ No potom si spomeniem, čo všetko nemusím riešiť, na rozdiel od iných manželiek.
Keď čítam čo píšeš je mi z toho zle. Nabudúce keď bude on chorý ležať v posteli tak mu povedz šup daj si tabletku a musíš zaťať zuby. Je treba to to a to spraviť. Iný chlapi to takto robia.
To čo robí by mi môj manžel nikdy nespravil. Keď je mi zle tak chodí okolo mňa, pýta sa čo mi môže priniesť a aj ma poľutuje. Robí v domácnosti všetko a niky nič nekomentuje že čo musel spraviť.
Asi jedine čo by som ti poradila mu jednoducho nákazať čo potrebuješ - napr. po pôrode chcem aby si ostal so mnou mesiac doma a pomohol mi, zabezpečíme si jeden krát do týždňa upratovačku, mám bolesti, keď chceš choď si ľahnúť a príď ma raz za čas skontrolovať atď. A keď ťa bude porovnávať že iné to tak zvládajú tak mu povedz že si mal teda za ženu vziať ich.
Neviem,no....až taký zlý nebude.
Na druhej strane,čo keď si ho naučila,že si silná.....a zbytočne silná.
Treba rozhovory,....ja osobne by som normálne rozsvietia a povedala mu,že mi je strašne zle.
Ty si rozsvietila,ešte sa mu ospravedlnila,že ho budis.....no a cudujes sa.
Veď vydávajú jasné signály. Je mi fakt zle. Hotovo.
Nie,že je mi zle....ale ok,v pohodicke,to je priamo úmerne stavu,chod kľudne spať.
Nevravím teraz,že je chyba iba v tebe.....len ti dávam iný pohľad na zamyslenie sa.
Ja často počúvam kamošky nadávať na manzelov....no často im vravím,prečo sa nasilu tvária nad vecou,sebestačné,samostatne,dávajú mu najavo ako ho nepotrebujú....a potom plaču,keď to tí muži vzdajú a iba berú na vedomie ako fakt,že ich ich manželky nepotrebujú?
Veď manželstvo nie je o dokazovaní si kto z koho. Ale o vzájomnej láske,účte,rešpekte...a spolupráci.
Neviem, či sú chlapí takí, ale ja som s mojím mužom 17 rokov, máme tri deti a chlap mi pomôže, finančne sa postará a rozhodne sa nespráva ako ty opisuješ. Čo by mne na tvojom najviac vadilo, je tá nekonečná sebestrednosť. Len JA JA JA. Keby mi chlap akože pomáha a potom mi to vypapuľuje, tak ďakujem pekne za takú “pomoc”. Môj muž nie je žiadne ťuťu muťu, láska, zlatko typ, je to racionálny chlap, ale je to človek, s ktorým môžem vždy rátať.
A ešte dopisem.....ženy majú problém,či zdravotný,či s deťmi,či niečo nutne potrebujú....prvá voľba je,že zavolám máme,povolam rodiny,kamošky....zabezpečím si chod rodiny,stráženie.
Muž nie je na Tom zozname.
Ale,potom príde sťažnosť,že muži nepomôžu,nezapájajú sa,atď,atď.....samé si to robíte, ubližujete.
Teraz myslím vo všeobecnosti,nereagujem na autorku.
Tvoj muz je chladna a necitliva povaha.
Ja to furt napíšem tieto vaše očakávania,čakáš ,že bude niečo inak ,no nebude,on je proste aký je ,ty si prípadas ,že si v tom vzťahu niečo čo trpí a čo keď si on presne pri tebe tak isto pripadá.teraz sa stazujes po toľkých rokoch a deťoch trošku neskoro . Buď akceptuj alebo si začni viac riešiť seba,je chorý tak nech si robí čaj sám,boli ťa brucho,spí?boha správ krik ako on má z jeho pohľadu vedieť,že tebe niečo je .Baby skoro nik nevie čítať myšlienky,ústa vam nenarastli len na jedenie ,chlastanie a fajčenie vtákov ,treba to čo je v hlave vytlačiť von z úst.A po rokoch vzťahu, keď sa na nič neztazujes, je ťažko niečo meniť
neviem veru, moj zas az tolko nepomaha ale ked som bola tehotna a nemohla som spavat, prip som sa len otocila na posteli uz sa ma pytal co sa deje, niekedy mi s tym siel az na nervy
Ale tak bolo to prve tehotenstvo. Mozno ten tvoj je uz taky ostrielanejsi a niektore zeny ( nevravim ze ty) naozaj riesia vsetko mozne, kazde stuchnutie, pichnutie....