Trauma z detsva, osamelosť
Dobrý deň.
Potreboval by som vážne poradiť. Neviem na koho sa obrátiť.
Nejde o mňa ale moju priateľku s ktorou som 3 roky. Vedel som, že mala problemove detsvo, otec ich opustil ked si našiel milenku. Viem, že sa snažili mať striedavu starostlivost a aj ked priatelka mala rada otca, huckali ju proti nemu z maminej strany, az sa tie vztahy s otcom pretrhli.
Asi pred týždňom sa mi psychicky zrútila ked som nebol doma, že nemá v meste kde žijeme žiadnu kamaratku, že je osamela a nema nikoho. Každa kamoška s ňou pomaly stratila kontakt. Ked sa jej raz za čas ozvu tak nasledne jej prestanu odpisovať po par spravach odpisovať.
Cele to zhodnotila, že ju vždy v živote každý opustil. S mamou nema tiez dobre vztahy. Musela si prechadzat rozchodom prakticky sama, pretoze mama sa venovala bratovi, ktory vystrájal. Ked raz na nej mama videla, že ma uzkost a pod tak jej vravela nech sa preberie lebo ju da na psychiatriu. Odvtedy ma blok podla mna vraviet o svojich pocitoch. Nikdy ju vraj doma nenaučili rozpravať o tom ako sa cíti. Že to má všetko v sebe radšej pochovane, ako keby mame povedala, čim si prechádzala v destve. Citujem "mám z toho strach".
Ja sa obávam, aby to zo stavov úzkosti časom neprešlo do depresii. Navrhol som jej psychologa ale sama si nevie predstaviť, že by mu o takomto niečom rozprávala. Keď jej navrhnem, že pôjdeme spolu aj tak nemám pocit, že to chce riešiť. Prosím Vás čo robiť v takomto prípade?
Ďakujem
gratulujem jej k priatelovi....chod s nou, drz ju zaruku...jedna z metod je aj hypnoza
To , že od nej každý uteká je znak, že má vážny problém. Už podľa popisu je psychicky labilná, ľutuje sa, je úzkostlivá a vysáva z ľudí energiu. Daj jej na výber: Buď sa začne liečiť na psychiatrii a chodiť k psychológovi, spracuje svoje traumy a bude fungovať ako normálny človek, alebo by som volila rozchod ešte kým nie sú deti a záväzky.
Takýto ľudia nie sú dobrí partneri do života - vždy za všetko, či sa im stane, vinia ostatných, stále sa psychicky rúcajú, vŕtajú v minulosti, nezvládajú stres, tlak, časom ani bežné životné problémy, prácu, výchovu detí a napokon u nich prepuknú neliečené psychické choroby. Aj tu nájdeš príspevky od takýchto trosiek a stále nechápu, čo je v nich zlé. Samozrejme, odbornú pomoc zásadne a vždy odmietajú. Časom zničia všetkých okolo seba, najmä takých ako si ty, čo im chcú nezištne pomáhať.
@pavol984 súhlasím s @heleninamama
Tiez som za ultimátum. Pomôcť jej je skvelý a chvályhodny krok, minca má ale dve strany a ty musíš ochrániť aj seba. Investovať, čas, srdce a časom ak by ste mali perspektívne rodinu aj viac do vzťahu s niekým kto nieje ochotný urobiť svoj diel preto aby vzťah fungoval je veľmi zlý nápad.
Aby som to ešte upresnil je introvertka. Vie ju vyviesť z miery ak by mala isť čo i len po donášku alebo neplanovany baliček od kuriera. Tieto jej psychicke vykyvy nie su prvy prípad. Ked som to naposledy zažil, tak som sa sám seba pýtal, či má zmysel v tom pokračovať. Už vtedy som jej napalnoval sedenie, lebo som vedel, že sa k tomu sama nedohodla. Nakoniec tam nešla lebo som to s nou neprebral a povedala mi, že to začne riešiť ak to bude predstavovať problem.
Ďalší bod: od začiatku roka sme spolu mali sex 2 x. A to tiez nepovažujem za dobre znamenie.
@pavol984 tak jej povedz, ze už to "predstavuje problém". Takto sa nedá žiť. Teda, dá, ale je to trápenie. Predstav si mat s nou časom rodinu, to sa všetky jej strachy a neistoty len znasobia. Určite som za ultimátum. S tým, ze potrebuješ veľmi konkrétny plán co, ako a kedy ide ohľadom toho podniknúť a musíš vidieť ako ten plán napĺňa - chodí na terapie ale pod. Pomôcť je fajn, neohroz však zároveň aj seba, budúcnosť svojej rodiny. Neinvestuj do vzťahu ak zistíš že je neperspektivny dúfajúc, ze sa to časom zlepší, alebo len preto, ze ti je ľúto odstrihnúť ju preto, ze máte spoločnú minulost a je ti ľúto vzdať sa toho co si už do vzťahu investoval. Časom, rokmi by si odstrihaval akurát viac a čas ti nikto nevráti.
@pavol984 prosim ta, toto nerob, utrapi aj teba. Daj jej ultimatum, @heleninamama to dobre napisala. Tato zena je traumatizovana a nie je to vhodny partner na kazdodenny zivot, pokial si nevylieci svoj stav. Predstav si, ze by ste mali deti, to mas dalsie decko na krku, vsetko budes riesit za nu, ona zalezena vo svojej ulite, obcas vylezie, aby si ju upokojil a zalezie naspat. Zostane doma na invalidnom dochodku a vsetko budes tahat sam. Zivot je na to, aby sa zil, nie prezival. Prekazky v nom su na to, aby sa prekonavali, nie aby sme sa v nich rochnili.
Kým sa nebude liečiť môžete byť maximálne kamaráti.
Oceňujem Vaše rady. Plne su to uvedomujem. Môj problém nastaviť jej ultimátum je v tom, že nechcem aby to znelo, že ju do toho nútim a tlačim na nu. Chcem, aby to chcela predovšetkým ona sama. Ďalšia vec, keď viem, že má takéto problémy obávam sa aj toho, aby si po rozchode niečo nespravila, žeby som ju opustil aj ja, ako všetci ostatní....
@pavol984 Zdravý partnerský vzťah by podľa mňa mal vyzerať štýlom, že ste ako najlepší kamaráti, čokoľvek si povedať, to dobré aj to zlé + to všetko ostatné v posteli. Z tohto mi vyplýva, že spolu veľmi ani nekomunikujete a minimálne ona nie je úprimná. Má vážne problémy a nechce ich riešiť. Jediné riešenie je dať jej ultimátum a keď nebude chcieť spolupracovať zo vzťahu odísť. V opačnom prípade to zostane tak ako to je, alebo sa to zhorší a raz stratíš trpezlivosť. Potom si povieš že si premárnil xy rokov. Osobne by som sa bál aj možného dieťaťa s niekým kto má psychické problémy. Bude učiť potom to dieťa spôsobom aké má ona? Treba si všetko poriadne premyslieť a naplánovať a zvážiť pre a proti.
Nebolo by lepsie keby isla psychologovi online? Predsa nie je face to face. Alebo keby ste si spolu doma natrenovali cvične sedenie u psychologa? Ja som na tom rovnako ako tvoja priateľka.