Trápi ma vzťah s otcom
Ahojte mám 21 rokov a veľmi ma trápi vzťah s mojím otcom.
Môj otec je narcista a taktiež psychopat. Je extrémne výbušný a nepozná čo znamená city druhých. Veľmi sa poslednú dobu trápim. Ubližuje mi , nie len mne ale aj mame a sestre. Psychicky nie fyzicky. Stále si niečo nájde aby mohol stále dookola útočiť. Nebol by deň keby nebolo niečo zle. No poslednou dobou je to až veľmi. Mám pocit že ma nenávidí a strašné ma to bolí. Nič zle som neurobila a chová sa ku mne ako ku nejakému psovi. Pamätám si na chvíle keď som bola dieťa a mala som ho veľmi rada a aj on mňa. Stále mi niečo kúpil chodil so mnou do mesta hral sa so mnou všetko bolo super. No keď som mala 9-10 rokov to skončilo a začala asi tá krutá realita. Nejde mi o nič len chcem sa vás na niečo opýtať. Je podľa vás normálne že má bolí srdce a že sa trápim keď je na mňa zlý a ľutujem jeho a nie seba ? Stále myslím na to že prečo sa tak ku mne chová prečo je taký a je mi ho strašné ľúto a trápim sa tým. Neviem sa s tým vysporiadať. Nedokážem pochopiť že ho moje city nezaujímajú. Mám pocit že pre neho nič neznamenám. Prejde to ? Bude to horšie ? Je to hrozné a už si neviem rady. Budem rada za všetky vaše odpoveď.
@lulinenka To, že ťa to trápi je úplne normálne. A zároveň máš mimoriadne láskavú povahu, keď ľutuješ jeho a nie seba. Nepotrebuješ hneď psychológa ako ti radila enmry, ale nájdi si blízku osobu, ktorej dôveruješ a môžeš sa jej vyrozprávať. Poznáš to, keď sa podelíš o smútok, tak je zrazu menší. A do budúcna? Ak to mama chce nejako riešiť, napríklad rozchodom, tak ju v tom môžete so sestrou podporiť. Mali by ste držať spolu. A keď to nepôjde, tak bohužiaľ snaž sa zariadiť čo najskôr tak aby si sa postavila na vlastné nohy a odišla z domu. Prenájom, internát? Takto sa to možno trochu časom urovná. Nehovorím tým, že máš prerušiť vzťahy s mamou a sestrou. To vôbec nie. Len sa snaž obmedziť čas strávený s otcom. Nesnaž sa ho prevychovať, to by bolo veľmi ťažké a nepravdepodobné, že by sa ti to podarilo. A útočisko u teba môžu nájsť aj mama a sestra, keď bude treba.
@subartic no začne to malou vecou napríklad že niečo nie je podľa neho a začne rozprávať že som sviňa že som odpad že sa neriadim ním, že si myslím že som niekto iný , že ak chcem sa stavať k veciam ako dospelá tak sa mám tak chovať že ja na to právo nemám že som len zasrane decko , že jeho nič nezaujíma. Som aj chorá s obličkami a absolútne mi nič neverí aj keď to mám zdokladované že mám časté bolesti. Jeho nezaujíma či má niečo bolí alebo mi niečo je. Útočí na mňa stačí že toho ráno kus zjem viac a už sa na mňa pozerá bokom, vyslovene mi dáva pohľad že by som sa radšej mala zabiť než jesť. Nechce ani počuť o tom aby som išla von , lebo začne hovoriť nezmysli typu vonku hej ale doma robiť ne , jak chces rob si čo chces , neviem o tom žeby si dačo robila ešte pre život aby si si chodila vonku užívať.
Popravde je to ťažké a nebudem tu písať aj nadávavky ktoré bežne od neho dostávam. Lebo to skrátka boli. No nerozpráva sa so mnou vôbec teraz lebo aj včera večer sa so mnou pohádal. V noci som nemohla spať pretože som myslela na to prečo nemôžeme byť v pohode prečo sa tak musí chovať... Mám pocit aj keby som urobila hocičo nikdy nebudem dobrá.....
Aktuálne idem ešte len študovať od septembra, začínam si vybavovať ubytko na internáte , už som podala žiadosť ....
@mojemenonikto
V septembri idem na vysokú školu , dala som si žiadosť na internát už. Mám strach ale aj sa hlavne teším lebo možno nájdem tam pokoj. Nebol deň kedy by som nepremýšľala čo sa dneska zase pokazí aby som bola zase ja terč.
Keď to nie som ja z nejakého asi Božieho dôvodu je to mama a sestra. Nebol deň kedy niekomu nejak slovné neublížil....
Mama sa s ním chcela rozviesť miliónkrát už. No stále mu odpustí lebo že ho miluje. Rozumiem. Ale pre mňa je to tragédia. Mama ma stále obranuje je mi po boku to je fakt. Ale mám pocit že ani ona to nezvláda a nechce sa s nikým o tom rozprávať...
@mojemenonikto Nepíš takéto hlúposti, že psychológa nepotrebuje. To nie je hanba. Vyrozprávať sa blízkej osobe a aktívne riešiť svoj problém je rozdiel. Podľa opisu je na tom autorka dosť zle psychicky a so svojou sebahodntou a žije v tomto už roky rokúce. A zatváranie očí pred týmto nepomôže, to sa bude len zhoršovať a prenášať do vzťahov s mužmi, všade. Je to empatka a musí sa s tým naučiť pracovať. Ja viem, že na Slovensku ste 100 rokov za opicami a toto je výmysel a zároveň je úroveň tak nízka, že si ľudia myslia, u psychológa sa len vykecám, môžem aj u kamarátky, ísť ku psychiatrovi je klinec do rakvy. A podobné skvosty, keď ide o psychické zdravie.Psychológ Ti hlavne aktívne pomôže spracovať škody, ktoré už tento chuj chlap na svojej ampatickej dcére urobil.
@enmery Nikde som nepísal, že ísť k psychológovi je hanba. Tu v diskusii však v každom druhom príspevku niekto niekomu odporúča hneď psychológa. To, že je niekomu tažko neznamená, že musí hneď utekať k psychológovi. Čudovala by si sa ako môže pomôcť vyrozprávať sa niekomu, komu veríš a kto ťa podporí. A psychológ tiež nemá čarovnú paličku, že by ti zrazu vyliečil všetky bolesti života. Psychológ by mal byť na rade až ked zlyhajú všetky ostatné možnosti. Mimochodom bola si niekedy v poslednej dobe u psychológa? Väčšina z nich to má tak, že sa nahlásiť a termín dostaneš tak o tri štvrte roka.
@lulinenka Internát ti určite trochu pomôže. Hlavne potrebuješ niekde nabrať sily, prísť trochu na iné myšlienky. Keď zostaneš pod takýmto neustálym tlakom, tak sa skôr či neskôr zložíš. Bude to mať aj veľký vplyv na tvoje sebavedomie, ktoré taktiež budeš potrebovať. Si určite krásna mladá žena, tak verím že sa to postupne bude meniť k lepšiemu. Častokrát aj malá zmena v živote dokáže veľké veci. Mrzí ma aj to, že tvoja mama už zostala takto v pasci. Bohužiaľ je stále veľa žien, ktoré volia radšej takéto trápenie namiesto toho aby sa takému blbovi postavili. Mimochodom takíto muži, ktorí sa podobným spôsobom vŕšia na slabších sú často sami veľkí slabosi. Pri prvom náznaku tvrdšieho odporu zvyknú veľmi rýchlo sklapnúť.
Pýtaš sa, či je to normálne, že sa trápiš a ľutuješ jeho. Áno je. Presne takto to majú ľudia s vysokým EQ. Si tzv empat. Na empatoch sa najčastejšie odbavujú práve ľudia emocionálne plochí, bez emócií. Nie je to Tvoja chyba. Nezmeníš ho. On proste tie emócie nemá, nechápe. Mala by si sa zamerať na seba a svoje psychické zdravie-začat psychológom, lebo Ťa to ako empata úplne zomelie a ešte si vyberieš partnera s naricistickou poruchou, bez emócií. A budeš sa to pýtať dookola. Aj keby si bola neviem čím, správal by sa takto. Ale nie kvôli Tebe, že si ty zlý človek. Tak ako ty máš veľa lásky a empatie v sebe, on nemá žiadnu-iba k sebe. To si musíš uvedomiť. Na svete je kopec ľudí, ktorí Tvoje veľké srdce ocenia. Nájdi si psychológa a začni na tom pracovať, pretože si zaslúžiš lásku, aj od seba samej.