To vážne ste všetky také šťastné a darí sa vám v živote?

Ako si prišla na to, že všetky sú stále šťastné. Z fotiek na Facebooku?

Kazdy clovek zaziva situacie radostne aj bolestne, stastie i smutok. Mozno v roznej intenzite. ale kazdy...

Ja verim se stastie je volba. Vzdy su lepsie a horsie obdobia. Ale vsetky nas posilnia.

Samozrejme, že nie. Ako si vôbec prišla na to, že sú všetci šťastní?

Neviem v čom máš smolu. Možno niekto v tvojej situácii by sa považoval za šťastného. Ja som šťastná, vždy som nejako mala predstavu ako by mal môj život vyzerať a zatiaľ sa mi darí. Klop klop. Ale zase sú situácie, ktoré neovplyvnis, tak sa im treba prispôsobiť.

@kabinka11 aj ja som mala predstavu o zivote, a dostavam len same facky

Tiež si myslím, že každý má lepšie aj horšie obdobia a aj keď nemám rada potláčanie negatívnych emócií a až toxický optimizmus, veľa z toho je o nastavení a o tom ako sa na situáciu pozeráš... nemôžem povedať, že vždy sa mi všetko podarí ako si predstavujem, občas spravím chybu ja, občas je to niečo čo neviem ovplyvniť, ale celkovo som napriek tomu spokojná v živote... a veľa podľa mňa robia očakávania a to ako sa človek vysporiada s tým, keď nevýjdu... ja napríklad nepotrebujem byť neustále super šťastná, to je pre mňa excitovaný stav, úplne mi stačí mať kľud 😅

Nejak sa nepýtam otázky, či mám "šťastie", alebo nemám 🤷. Príde mi to také divné, akoby niekto iný rozhodoval za mňa. Proste občas je blbé obdobie, občas dobré, potom obvykle také neutrálne, ani ani 😄, nejak nad tým nefilozofujem... Keď mám sebaľútostnú náladu, skôr sa snažím z toho vykopať a neľutovať sa, ale snažím si nájsť lepšie myšlienky v hlave, nekrútiť sa v tých sebaľútostivých.

Nie, pre mna su posledne roky nestastie za nestastim. Sem chodim zabudat na realitu a obcas ma "potesi", ked vidim, ze nie som jedina, co trpi, alebo ze deju sa aj horsie veci.

@anonym0001 presne aj ja posledne roky...:(
cim som starsia tym viac zleho sa deje..

@lindous presne tak

Ano, ja mam stastie. Naozaj. A nemyslim si ze je to tym, ze je vzdy vsetko uzasne a dokonale. Velakrat nie je, zivot ide hore aj dole, skusa nas... Ale mam stastie v tom, ze si viem stale ponechat nadej, zabojovat, snazit sa pokracovat a vzdy sa mi to oplati ♡ Beriem to tak, ze zivot je jednoducho niekedy hore, inokedy dole.

Ak si zdrava a zdrava je aj tvoje rodina, uz len to je obrovske stastie a otvara to kopec moznosti. Zdravotne znevyhodneni ludia to maju tazke a casto s tym nemozu nic robit a je to ich celozivotny kriz.

šťastie je relatívne.....niekto si myslí,že má šťastie,keď vyhrá na stieracom žrebe 100 a druhý si myslí,že má šťastie,keď ráno vstane z postele....

Lebo byť šťastný je voľba,nie nasledok

Nejako sa vlastne nezamyslam nad tym, ci som stastna alebo nestastna, su uzasne dni, lepsie dni, horsie dni, rozne zivotne obdobia a fazy mam za sebou a este aj pred sebou a momentalne ano vlastne som stastna a vdacna alebo minimalne spokojna so svojim zivotom aj ked je ten zivot ako na hojdacke. Neporovnavam sa s inymi, takze netusim, mozno iny by v mojich topankach stastny nebol.

😃😃😃😃😃😃
Ja som tutovka na stastie
V 17tke som mala na krku psychopata kt. Ma chcel zabit ked sa k nemu nevratim. Tahalo sa to 2roky na sude,dostal podmienku.Potom som 2x potratila, z toho jedno dieta v 5 mesiaci.
V 22ke som porodila syna takym stylom ze som 8 mesiacov mala vsetky choroby sveta po kadejakych nemocniciach, pri porode sa mi zapalil pankreas, dalej sa mi zapal o 3 mesiace zas takze som sa 2x jak keby znova narodila a mam este chorobu na celi zivot, zatial mi nepomaha nic a caka ma tazsia liecba onedlho. Ale poviem Ti , ja som strasna bojovnicka
Hej vsetky sme tu stastne jak blchy .
Ale k veci, ja som spokojna aj tak , moj syn je zdravy, ja robim vsetko co mozem aby som bola tiez hoci napr. Teraz mi velmi uskodilo nieco co mi malo pomoct, byvame tak ako som si predstavovala, dost cestujeme.. az na to zdravie som spokojna. A samozrejme mam velmi pekny vztah s rodicmi 🩷.
Mam aj par velmi ,priam najlepsich kamosiek ktore su zdrave a niektore ziju zivot ako pises ze maju vela stastia ale nikdy som im nezavidela, dopriala. A sme kamosky, take skutocne uz roky.
Az na to zdravie na ktore sa niekedy postazujem, podla situacie, sa inak nemam na co stazovat.
Ja uz viem to,ze zdravie je naozaj, naozaj najdolezitejsie lebo bez neho nemas naozaj nic.

Aj u mna je to tak, raz hore raz dole, aj u drvivej vacsiny ludi v mojom okoli. Stretla som za zivot mozno dvoch-troch ludi, ktorym naozaj vsetko vzdy vyslo a nemali zatial tazke obdobia. Narodili sa ako chcene deti do dobrych rodin, su pozitivne naladeni, atraktivni, inteligentni, oblubeni, uspesni, zdravi, vysli im prve lasky, aj deti sa hned podarili. Je mozne aj to. Na druhej strane stretla som aj takych, ktorym nevyslo viac-menej nikdy nic, pocnuc tym, ze ani neboli chcene deti. Ak teda mas dobre obdobia, tak bud rada, ak sa ti to aspon strieda, tak spadas do vacsiny.

Ja sa napriklad citim stastna, ale povazujem to za svoje vnutorne nastavenie, rozhodnutie. Som zdrava - aj ked mam nejake zdravotne problemy, ale nie je to ziadna smrtelna dg, mozem normalne fungovat, sportovat, obmedzenia mam minimalne. Takze v porovnani napr s onkopacientami som uplne zdrava, ale iny clovek by sa mozno lutoval. Mam slusnu pracu a slusne zaplatenu - ja som spokojna, bavi ma, aj ked obcas su samozrejme dni, kedy sa mi nechce tam ist… ja to povazujem za stastie, iny clovek by povazoval za katastrofu chodit do prace 5 dni v tyzdni 9-17, alebo by bol nespokojny s platom… a takto by som mohla pokracovat so vsetkym - vztah, rodina, byvanie… niekto by mi mozno zavidel, iny by ma vysmial, ze “len toto”, ale ja som spokojna a citim sa stastna.

Život je ako počasie.... slnečno, oblačno, búrka, víchrica, dážď.....každý jeden človek to má tak. Na svete neexistuje jediný človek, ktorý je len šťastný....to ani nejde

v podstate si vela veci sami vyberame co chceme do svojho zivota, jedine vrodene choroby nie, pokial si zdrava, vies si vybudovat pekny zivot

Áno, som šťastná. Vďaka veciam ktoré ovplyvniť neviem a kvôli rozhodnutiam ktoré som ovplyvniť vedela. Napríklad to že sme zdraví som ovplyvniť nevedela ale som za to veľmi vďačná. Ale to koho som si zobrala, akú mám prácu, aký byt a za akých podmienok sme si kúpili, aký máme postoj k peniazom, som už ovplyvniť vedela.. a to prispieva k môjmu šťastiu

Ale to samozrejme neznamená že som vždy iba 100% usmievavé slniečko a niekedy nie som nervózna, nahnevaná alebo vyčerpaná.

Šťastná zďaleka nie som, ale aj tak som vďačná za to čo mám a vážim si svoj život aj keď nie je vôbec ľahký.

nechapem tejto otazke, staci si precitat toto forum a myslim, ze mas odpoved.

Určite nie nikdy nieje živiť dokonalý a treba zo tak brať a naučiť sa žiť aj s pádmi a vzostupmi. No je pravda, že veľa vecí si robíme aj sami ja u seba musím popracovať nad sebadôverou a vedieť povedať nie, v práci hlavne nenechať si po sebe chodiť. No je teba byť vďačný aj za dobré a aj zlé veci každá nás posunie. V podstate aj toto fórum je o tom.

Netreba ist na fcbk ani instagram, od rana na ploche same stromceky a ako su vsetci stastni, nastylovane fotecky rodieniek, stoly, upratane. Ja mam doma po vybuchu, bordel vsade a to od piatku upratujem, periem a varim mam pocit, ze v kuse, uz som neskutocne unavena, nevyspata. Stromcek nemame, miesto toho mam v obyvacke susak. Syn je chory, Vianoce u babiek zrusene.
A o nestasti by som vedela napisat romany. Od detstva sa to so mnou vlecie a ked niekto povie, ze to je nastavenie mysle, tak ako moze mat dieta nastavemu mysel na nestastie? Dieta si to nevie privolat. Stale cakam, kedy sa to obrati a stale nic. Vsetko sa to len zhorsuje

Velmi záleží od tvojho vnutorneho nastvanenia. Já ti opisem svoju situaciu - mám po 40, 2 šikovné zdravé deti na 1.stupni ZŠ. Striedavu starostlivost - s ex sa striedame doma pri detoch po týzdni. Takže nemám domov, resp.stale ho zdielam s ex. A to sa už asi nezmeni. Som vs, mám prácu, ale na VŠ velmi málo platenu. Ale mám ju rada, naplna ma a poskytuje dost volného času. Nemala som to lahke v puberte skrz to, čo sa dialo v mojej povodnej rodine.
Ale nestazujem sa. Som zdravá, mám skveleho partnera. Nie som vyslovene šťastná, ale som spokojna. Nie som náročná. Nemám na dovolenku 2x ročne. Nechodím na umele nehty a ku kadernicke len 2x rocne.
Som vyrovnaná, viem, čo som dokázala, co nie, ale už to neriesim.
A velké plus - nesledujem falosne vystajlovane životy inych zien. Pretoze im to aj tak neverim.

Mam dobre obdobia, mam horsie obdobia, obcas aj velmi zle, ale to nie je dovod na to aby som sa citila nestastna v zivote. Aj v tych najhorsich chvilach su pekne okamziky a pekne udalosti, ktore ma "drzia nad vodou" a v konecnom dosledku daju silu prezit aj to zle aby som sa dockala toho dobreho. Netreba vidiet pohar poloprazdny ale poloplny. To ako sa clovek citi, ako svet vnima je jeho rozhodnutie. A hlavne netreba sa utapat zavistou a plytvat energiou na porovnavanie, treba sa sustredit na seba, svojich blizkych a hladiet do buducnosti s nadejou, aj ked sa zda, ze nic dobre ta necaka.

Ja som sa donedávna vnímala tak, že som šťastný človek, že všetko čo ozaj veľmi chcem sa mi splní, všetko zlé ma obchádza. A fakt to tak bolo. Potom som mala také myšlienky že toto sa raz skončí a mne sa stane taká zlá vec že sa s toho až "poserem". A jasné že sa stala.... Moja psychika dostala takú facku že stále po cca 1,5 roku nie som s tým vyrovnaná. A také hnusne veci sa dejú v našej rodine posledné dva roky že ja som na tom ešte stále dobre. Normálne sa bojím čo prinesie budúci rok.
A aj tak si každý o mne myslí ako mi je dobre, ako sa mám super. Lebo nikomu o svojom trápení nehovorím, nesťažujem sa. Keď bolo ozaj zle radšej som išla za psychologičkou.