Tí, ktorí nám venujú svoju pozornosť, len keď niečo potrebujú
Aký postoj ste zvolili voči ľuďom, ktorí sa s Vami stretávajú len účelovo? Viete, poznáte takýchb ľudí, ktorí sa ozvú len vtedy, keď niečo potrebujú, alebo keď je pre nich nejakým spôsobom výhodné s Vami stráviť chvíľu času. Najhoršie je, že takýto ľudia sú častokrát súčasťou našich rodín, priateľov, či dokonca to objavíte u partnera, ktorý Vám napríklad za celý čas čo ste s ním nedal nič, ani k Vianociam ani k narodeninám a venuje sa Vám len keď má na to on čas, priestor a náladu.
To je individuálne a situačné, neaplikujem rovnaké vzorce... Najlepšie je nespoliehať sa na týchto ľudí a nemať očakávania, potom sa vyhneš sklamaniu. Určite je psychickému zdraviu prospešné, keď im venuješ svoj čas a energiu iba v prípade, že to vyhovuje tebe a neprevrátiš si svoj život na ruby len preto, že dotyčný má zrazu čas, priestor a náladu.
Postoj lasky. Neposudzujem.
Mam takého švagra, ale hrozne ho mam rada . A viem, že aj on mňa..len je egoista. Úplne je to pre mňa už v poriadku..nežijem s nim,respektujem
Ľuďom, ktorých mám rada a sú blízki môjmu srdiečku, tým pomôžem vždy, bez ohľadu na to, či to vrátia alebo ako sa správajú. Pretože pomáham z lásky, nie s dôvodu očakávaní na opätovnú pomoc. Cudzích ľudí takých v živote nemám, načo. A partnera takého nemám, prečo by som si mala vybrať na život niekoho takého.
Začala som sa s nimi stretávať tiež len účelovo. - keď to vyhovuje aj mne, keď sa mi chce, keď mám náladu, keď niečo potrebujem 🤷♀️
A už nepomaham na požiadanie, nenukam, nedarujem, nedelim sa.....
A tak je to fér a nemám pocit krivdy, využívania a nedocenenia
partnerku som taku neudrziaval a okolie, ktore ma tento postoj voci mne je odmenene zrkadlovo.