Svokor sa narodil ako nemanželské dieťa
Dnes po pohrebe som sa dozvedela, že svokor sa narodil ako nemanželské dieťa svojich rodičov. Veľa vecí to vysvetľuje, čo som doteraz nechápala.
Svokrova matka ovdovela v tridsiatke zostala sama so siedmimi deťmi, jej manžel zomrel v II.svetovej vojne. Dhlo o ňom nemala žiadne informácie, čakala že prípade domov, žial nestalo sa tak. Napokon si našla známosť, otehotnela, jej vzťah nevydržal, tak dieťa nedostalo ani priezvisko po otcovi.
Na rodinných akciách to je to veľmi súdržná rodina, vždy milí a pozorný. Fakt som si myslela, že len voči mne držia odstup, lebo som nedávno prišla do rodiny. S takých pol viet s rozhovorov rodinných príslušníkov bolo veľa, len doteraz som nechápala. Svokra má na nich za to ťažkú dušu, že keď niekto potreboval pomoc (napr na stavbe )tak šli všetci, keď potrebovali svokrovci tak zrazu nikto nemal čas.
Potom keď bola svadba v rodine tak bol pozvaný každý bratranec a sesternica môjho muža len on nie, iba svokrovov aj to si boli istí že svokra nepríde. Časom som sa dozvedela že oni chodia spolu na dovolenku, na wellness pobyty a podobne. Hoci všetci súrodenci svokra už zomreli ich deti držia odstup tiež. V dnešnej dobe keď je aj v tejto rodine niekoľko detí ktoré sa nenarodili v manželstve, nechápe mačo to robia. To dieťa predsa nemôže za to že jeho rodičia sa kedy nezosobášili. Mohol ten chlap nejak ublížiť, partnerke či jej deťom, to už nikto nepovie.
Máte niekto podobné skúsenosti v rodine?
Smutné veľmi ako to roky udržiavajú. Ja si celkom dobre viem predstaviť v minulosti odsúdenie tej ženy okolím a že si musela zastať to posledné dieťa viac ako ostatné a starší to cítili a vyrastali v tom.
Aj my máme podobný prípad v rodine. Ale mne sa skôr zdalo opačne, že to nevlastné dieťa si nesie celoživotnu krivdu v sebe. Asi v detstve cítilo rozdielny prístup nevlastného otca k sebe a k nevlastnému bratovi. Darmo si ten chlap zobral ženu s dieťaťom bez otca, ale nevedel sa k nemu správať ako k vlastnému a to dieťa to muselo cítiť. Súrodenci vychádzajú dobre, ale aj z dospelého cítiť krivdu a nenávisť k nevlastnému otcovi, aj keď je už dávno po smrti.
To sú traumy z detstva, lenže ďalšia generácia to mohla uťať a smutné je, že v tom pokračujú slepo pod vplyvom výchovy 😔
To je taká stará generácia. Môj bývalý svokor je taký.
Jeho mladší syn si našiel priateľku, chodili spolu asi 5 rokov. Vychvaloval ju do nebies, už chystali svadbu, no ona si našla iného. Mali na Tom podiel obaja mladí. No svokor ju skoro zabil, koľkokrát po nej vrieskal na ulici že je k....a aj jej rodina, pritom do toho času sa už oslovovali aj s jej rodičmi Zlatko, moja, naša nevesta...už dlho je ženatý, žije usporiadaným životom, majú dve deti, dcéra už má 14rokov a svokor ešte stále nadáva a s novými poznámkami, že keby ju stretol, tak by ju oplul, zrazil s autom a neviem čo ešte....
U nás to bolo podobné, aj keď ja som si viac držala odstup od prvého dňa, ale po rozvode som sa dopočula, že sa mu tiež nemám ukazovať na oči. No môj ex ho uzemnil, aj keď dcéra hovorí, že vždy ma pripomienky ku mne. Bývalá svokra je v pohode, aspoň čo dcéra hovorí, že nenadáva na mňa. Ale na vnučku sú dobrí, nedávajú jej nič pocítiť. Aj keď od druhého syna majú deti radšej.
@tosomja joj toto porozvodové poznám aj ja. S exmanželom sme v pohode a čo ide z jeho brata, otca a jedného jeho kamaráta je až hrôza. Človek by si pomyslel, že sa rozviedol s nimi. Nerozumiem prečo niekto berie cudzí rozvod tak zle. Ale to je iná téma. Asi niekedy založím, lebo to nechápem vôbec.
Nemam skusenosti, ale kedysi dieta mimo manzelstva bol obrovsky hriech. To, ze sa to prenasa na generacie nechapem, ale tak asi sa s tym treba naucit zit.
MOj dedo sa narodil ako nemanzelske dieta (este koncom 19. storocia. Obrovsky hriech, samozrejme, Jeho mama, moja prababka, bola trnom v oku celej dedine. Nikdy nikomu nepovedala, kto bol otec, hoci sa velmi spekulovalo. Vtedy po dedine isla skupina kocovnych obchodnikov... kto vie. Prababka bola velmi znala bylinkarka, takze ludia ju zacali potrebovat (kto mal v tej dobe na doktora?) a zacali sa k nej spravat podla toho. Suskali si poza chrbat, ale nic si voci nej nedovolili, ani voci jej synovi. Moj dedo bol jej jedine dieta, nikdy dalsie nemala a ani iny vztah. So svojim synom mala velmi blizky vztah - to viem z pocutia - a ked sa ozenil, byvala s nimi.
@simsalabim mužova prababka mala obyčajnejšie povolanie. Pracovala v poľnohospodárstve. Chlapík má napísané meno v RL. So svojim synom sa nikdy nestýkal, odsťahoval sa, oženil a mal ďalší synov
Vekový rozdiel medzi najstaršou a najmladším bol aj 15rokov, tak sa dá povedať že aj tie jej deti sa môžu považovať za starú generáciu
Uvažujem nad tým či sa stalo niečo, čo druhé roky taká, alebo to LEN nevyšlo...
Aký chlap si mohol začať s matkou siedmich detí?
Mohla si prababka myslieť je ju a jej deti ten chlap uživí?
Každopádne keď sa jej sny rozplynuli, niektoré s jej detí sa dostali k bezdetným príbuzným, kde museli pomáhať s hospodárstvom, dievčatám takýto príbuzný vybrali aj manželov.
Ak niekto dokaze dieta odsudit za takuto vec, tak pre mna nie je spravnym clovekom a sama by som bola nakoniec rada, ze netravim cas s ludmi, ktori su taki prizemni. Moj ocino je udajne manzelske dieta. Ale je hrozne ako sa k nemu spravali rodicia. Boli 3 surodenci. Po smrti jeho rodicov sme sa o tom bavili. Dokonca ho chceli adoptovat ini rodinni prislusnici, lebo videli to spravanie voci nemu ako dietatu od rodicov. Nerozumiem tomu ako on za to mohol. Nemali sme s nimi ktovie ake vztahy. Vzdy nas oddelovali (aj nas ako vnucata). A to byvali v dome, na kt mali peniaze od mojho otca😂 mam to voci nim odpustene. Ale neboli dobrymi rodicmi ani starymi rodicmi. A nakoniec som vdacna, ze sme si takymi ludmi neboli blizki 🙂 neviem si predstavit co prezival moj ocino. Otvoril sa az teraz a rozpraval mi o tom. Vdaka bohu uzavrel to a mam pocit, ze aj odpustil. On sa k nam sprava inak a snazi sa.
odhliadnuc od temy, ospravedlnujem sa. Ach sama zena so siedmymi detmi, to je uplne nepredstavitelne. Ako sa to da uzivit, varit, satit, ci vychovavat. To je ako zly sen takyto udel. Nech odpociva v pokoji, mala to velmi tazke
Takúto skúsenosť v rodine nemám, aj zo strany môjho otca, aj zo strany mojej mamy sú slobodné matky.
Ale úplne zlú skúsenosť mám s adoptovanymi deťmi, sestry mojej babky ich považovali za cudzie deti.
@0silvia0 Sice obrovsky hriech, ale zaujimave je, ako casto sa to dialo. Ja som si pozerala stare zaznamy matrik, ked som hladala udaje o predkoch. A v dedine na Kysuciach, odkial cast rodiny pochadza, bolo tych nemanzelskych deti pozehnane, kazdy rok niekolko kusov. To ma ozaj prekvapilo.
@marianarem v nasej rodine sa nic take nedialo. Ale tak asi v koncinach, kde chlapi odchadzali daleko za pracou a zeny zostavali dlhodobo same, sa mohlo pritrafit.
@lija22 ako som písala ona to potom nedávala...dala niektoré detí k bližšej, širsej rodine tam síce mali čo jesť aj obliecť ale tam boli skôr slúžky ako súčasť rodiny
Tak kedysi to bolo ine. Nemanzelsky nemal skoro ziadne prava. Dnes je to ine. My mame v rodine tiez telenovelu. Moj dedo mal rodicov co sa vzali do kriza surodenci( sestra a brat z jednej rodiny si vzali sestru a brata z druhej). Samozrejme aby sa grunty zachovali. Jedni mali 6 deti a druhy nie, iba 1 nemanzelske. Tak ti co mali 6 dali najstarsieho adoptovat( mojho deda). Samozrejme nik o tom nevedel iba on. Rodicia mlcali a to ze ich syn byva u tety a uja vysvetlivali tak ze im nema kto so statkom pomahat. Dozvedeli sa to ked deti nemanzelskeho dietata hladali z Ameriky rodinu. Vtedy sa dedo " priznal" zo slzami v ociach . Ze ho vlastny rodica zapredali.
Moja babka je pravdepodobne nemanželské dieťa. To sú také tie rodinné tajomstvá, ktoré sa sem tam niekde šepnú ale sú obrovské tabu.
V našej rodine babka, pochádzajúca z troch súrodencov, vždy ťahala za kratší koniec, zároveň sa vždy rodičom najviac podkladala a "slúžila im". Dopočula som sa, že prababka mala byť už tehotná, keď si našla pradedka a že babka si to v podstate celý život odsierala.
Takýchto tajomstiev je strašne veľa. Máme to celé idealizované, kedysi sa tieto veci držali viac v rodine a nikto sa neodvážil o tom ani ceknúť. Nemanželské deti, vzťahy, týranie, alkoholizmus, prehrane majetky v kartách, problémy so zakonom - dovolím si tvrdiť, že pomaly v každej rodine sa niečo nájde.
Naši prarodičia a starí rodičia nežili morálnejšie, ako my, len to museli viac uhrať.
@nominativ ja to všetko chápem, len Prečo na to už po vyše sedemdesiatich rokoch nezabudnú? Prababka zovrela ešte v r89.
Čím starší rodinný príslušník čím vyšším vzdelaním tým viac drží odstup...
ahoj. Prehliadla som odpoved prepac, ale som rada, ze si napisala, ze deti "rozdala" . Casto totiz uvazujem ako sa v tom povojnovom obdobi tazko zilo, velmi tazko, Mojmu dedkovi zomrela mama pri jeho porode, otec deti rozdal po rodinach, moj dedko sa takto dostal na slovensko z polska. mna az srdce boli ake tazke to muselo byt pre tie deti. Samozrejme, ze nemame ziadnu stopu po ich polskej vetve, velka skoda.
Môj dedo nevychádzal so svojou sestrou - a to boli obaja manželské deti, len s väčším vekovým rozdielom. Dedo bol prvorodený syn narodený v r.1932. Ako dieťa zažil vojnu. Keď vyrástol chcel sa stať hercom, ale rodičia, gazdovia, mu to nedovolili. Tak nastúpil na veterinu. Ale keďže medzičasom do rodiny pribudla sestra (1944) a komunisti znárodnili majetky, musel školu zanechať a pomôcť rodine so zárobkami. Zatiaľ čo naňho boli rodičia prísni, mal detstvo v nedostatku a neskôr musel živiť rodinu, sestra bola rozmaznávaná a dostalo sa jej všetkého... Navyše boli všetci tvrdohlaví , takže hádky boli na dennom programe a veľmi sa tým narušili rodinné vzťahy. Syn napokon dostal rodičovský dom, ale všetko ostatné dostala sestra (2 domy a neviem čo všetko). V podstate spolu nekomunikovali. Ani ich deti neboli v kontakte. Moja mama sa to pokúšala so sesternicami dať do poriadku, ale druhá strana nemala záujem (dostávali rozumy od staršej generácie). A tak to už zostalo. 🤷🏻♀️
Nastúpila si do rozbehnutého vlaku. Nedá sa len tak zastaviť ani otočiť. Väčšina rodiny už 70 rokov žije v tom, že vaša vetva je podradná. Nie je to len preto, že najmladší bol nemanželský. Tie deti väčšinu detstva prežili spolu - vytvorili si puto... Potom prišiel nevlastný súrodenec a matka sa ich časom vzdala - pričom najmladšieho si nechala. Jasné, mala na to vážne a pochopiteľné dôvody a nerobila to z plezíru... My, nestranní, to chápeme.... Ale oni boli deti a ich to určite zranilo... A svoje pocity, rany, názory predávali ďalej... To je 2-3 generačná záležitosť. S tým ťažko dačo urobíš. Hlavne keď ide o takúto veľkú rodinu.
Ano, napodobne. Je to jednoducho spravanie starsej generacie, ktore presahuje do pritomnosti a bud sa clovek nauci s tym zit, alebo sa psychicky znici, ak si to bude pripustat k telu...