Švagriná potratila a ja ju neviem úprimne poľutovať
Vôbec nič to nespravilo somnou, keď nám to oznámila. Sama som zo seba prekvapená. Zvyknem byť citlivá ale ani to mnou nehlo. Tvárim sa, že ma to zasiahlo a snažím sa byť oporou, ale len aby som nebola za zlú. Inak mi píše a chce sa rozprávať a smúti, no ja sa len nútim do stretnutia s ňou. Som zúfalá zo seba. A máme aj dobrý vzťah tak nerozumiem prečo s ňou jej smútok neviem prežívať a musím sa do toho nútiť.
Máš byť oporou, vypočuť, nemusíš to emocionálne prežívať.
Staci ju vypocut,nevidim dovod truchlit a lutovat ju
No ale aj to vypočutie robím nasilu. Nie je to úprimné
pošli ju k psychologovi, nevieš to prežit tak ako ona, nevadí, nemusíš, ako dlho už smuti vlastne
Je toho veľa, často?
Ty nemusis prezivat jej smutok. Staci,ze ju vypocujes,budes oporou. Keby moja svagrina potratila,tiez by som necitila smutok,lutost. Ak sa uz pridlho lutuje,je nacase jej odporucit psychologa. Ty nie si psycholog,aby si musela pocuvat jej nareky. Ja osobne som v tomto tiez taky "citovy mrzak". Pomozem,vypocujem,ale ked sa mi niekto dookola len stazuje a robi si zo mna dlhodobo butlavu vrbu,stanem sa imunna a uz ma to obtazuje.
Som v podobnej situacii, ako tvoja svagrina, len ovela tazsej. Takmer som zomrela. Kazdy clovek je iny, ale ja napr. nestojim o lutovanie. Co vnimam, ze potrebujem, je len byt pri niekom, kto mi rozumie. Netreba niekedy ani slova. Clovek to vyciti, ze nie je sam. Moct sa bez odsudenia vyrozpravat. Odputat sa. A to som introvert 🙂 Nemam vsak, fyzicky momentalne takto okolo seba ziadnu zenu, ktorej by som sa zverila.
A ty máš vlastne deti? Pretože u mna to bolo úplne rovnako dokym som nemala vlastne dieta. Téma deti mi nič nehovorila, tiež som to iba tak zo slušnosti okomentovala, ale nejako to islo mimo mna. Ta empatia mi prišla až ked sa mi narodilo dieta, až vtedy som začala chápať tie pocity druhej ženy. Takze mne to príde normálne čo cítiš. Neboj nie si zlý človek, len možno ti chyba “skúsenosť”
@kristinka92 podla mna kazdy clovek take preziva inak. Ak niekto vie prejavit lutost, nemusi to znamenat, ze aj inemu je to prirodzene. Myslim, ze konat tak, ako nam je prirodzene a normalne, je to najlepsie, co moze urobit. Svagrina si to urcite vazi a je rada, ze je niekto, kto na nu uz len mysli…
No mozno si len nevies predstavit, ake to asi je, je to pre teba uplne vzdialeny zazitok. To nevadi, staci tu pre toho cloveka byt a hlavne ziadne vety typu "Ved coskoro bude urcite dalsie" alebo "Asi malo nejaku vadu, tak je to takto lepsie". To boli pre mna sposoby utesovania, ktore mi padli asi najhorsie, ked som bola v tejto situacii.
Ani ja by som neľutovala a neviem ani pochopiť ako to tu niektoré ženy prežívajú. Tiež som prežila potrat a tiež som vtedy prerevala pár dní.
Lenže človek keď zažije v blízkej rodine smrť dieťaťa, vidí v okolí tragédie kde nečakane umrie 1r, 3r, 10r dieťa.... tak rýchlo zmeni pohľad na 4 týždňový plod.
Chápem že je to smutné, ak niekto túži po rodine, ale je to len plod. Nemusí zariaďovať pohreb, zbaviť sa detského oblečenia, vyzdvihnúť veci zo škôlky do ktorej už nikdy nepríde,....
Od týchto momentov je pre mňa potrat embrya NIČ
Aj neúspešne ukončenie tehotenstva vo vysokom štádiu je pre mňa hrozne smutné. Ale do 12 týždňa sú potraty viac než bežné. Žena ešte necíti pohyby, nezariaďuje detskú izbu, ...
@ingelina tvoja situácia ma mrzí, určite si veľká bojovníčka, ďakujem za komentár a prajem veľa síl a zdravia 🧡
@marianarem take niečo by som si ani nedovolila povedať smútiacemu človeku, veď to sú úplne otrasné frázy. A tiež mi je ľúto že si si takým niečim musela prejsť.
@simona20201309 u mňa to bude asi rovnako ako u teba, tiež som už videla toľko strašných osudov, že už sa neviem tak rozcítiť pri tomto. Ale cítim sa zároveň previnilo, že to s ňou nedokážem plnohodnotne prežívať.
@simona20201309 ty si zazila takuto smrt z okolia tak maleho dietata ked to spominas ako protiotiklad ?
Hmm nemas empatiu a citis sa teraz zle ze nevies reagovat dokonalo . Jej strata ta nijak netrapi nie je ti to luto a citis sa koli tomu
Ako “zla ? “Vlastne ti ani nejde o svagrinu ale len o seba aby si sa zas mohla pacit sama sebe a nenutit sa do kontaktu so svagrinou . Lebo vies ze tebe pojde na nervy ze ty sa budes citit negativne sama voci sebe . Ak ju mas naozaj rada .. je uplne ok ze to neprezivas v takom leveli ako ona . Tebe sa to nestalo . Pre teba to bol zhluk buniek co uz neexistuje. Ona bola za ten kratky cas v predstavach uz zalubena do noveho cloveka videla cely jeden novy zivot s milion krasnych detajlov .. o ktore prisla ktore sa nestanu. Ty nemusis citit nic . Pre teba je to uplne abstraktne. Ale vidis jej smutok jej bolest a citis nejaku empatiu voci nej chcela by si citit viac nez si schopna . To ale netreba Staci tam byt pre nu ked sa chce stretnut . Nevyhnut sa jej Lebo teba to vlastne nezaujima. Ak ju mas rada ., tak ta to zaujima no nemusis koli tomu plakat alebo smutit . Staci byt taka ako si bola vzdy . Je to len na nej sa stym vysporiada . Ty nemusis mat ziadny problem. Niekedy clovek tu empatiu neciti hnet a pride oneskorene Alebo len take prazdno . Kym sa netesis z jej nestastia= nie si zly clovek . Len si tu info prijala bez extra emocii.
Tak to potom vobec nie si taka neempaticka, ako si myslis 🙂
Este mi napadlo… mozno by svagrinej ako prejav tvojho sucitu pomohlo nieco, ako nevyhnutna pomoc v domacnosti.. ak ma zahradu, pohrabat listie, vyniest smetie, pomoc s nakupom - niekedy aj taketo na prvy pohlad bezvyznamne veci, velmi cloveku pomozu. Ja osobne by som za ne bola v mojej situacii velmi vdacna a citila by som cez to, ze je tu niekto, kto sa citlivo stara najlepsie, ako vie.
@domininini čítaj s porozumením a dôjde ti
@ingelina je mi to ľúto. Ja som to dávnejšie prežívala dva krát. Veľmi bolelo
Dokonale pochopí tú bolesť a stratu, len ten kto si tým prešiel
@domininini má pravdu, je to tak , 12 tyždni skutočne nenakupuješ vybavu atd , je to boloestné tažké ale život musi ist dalej
dakedy umierali vo velkom narodené deti , to bola len bolest
pozri niekto to spracuva tažšie niekto menej , ked ti to nejde , tak ti to nejde
tiež je pravda že niektoré baby sa z toho zosypu a teraz niektoré matky preživaju také veci že len pozerám či je v poriadku,
to máš to isté aj ked zomrie dospelý človek , niekto posmuti poplače ale ide dalej , niekto berie smrt ako prirodzeny kolobeh vec ktorá je tu a neminie nikoho a niekto ako moja švagrina tá čo stavarala, hysterčila, omše každy den len som pozerala fakt to bolo už cez čiaru
skus ju zobrat na turu, kino, divadlo ale ked nedávaš byt butlavou vrbou , tak proste jej to povedz
@simona20201309 Tiež som nastavená podobne.
Nemyslím, že musíš nutne prežívať jej smútok s ňou, byť zrútená a smútiť, na to aby si ju vedela počúvať... a to niekedy úplne stačí