Strata najbližších
Ahojte. Ako dlho vám trvalo prijať fakt, že už nikdy sa neopýtate svojej babičky na recept, že ju už nikdy neuvidíte sedieť v jej kresle, svietiť v ich okne, že už nikdy si vás nebude doberať dedko keď prídete opäť s novým účesom? Mám pocit, že čím dlhšie sú preč, tým viac mi chýbajú. Každý deň cítim ich neprítomnosť, ale najviac zo všetkého ma boli ten pocit, že všetko krásne čo som s nimi prežila je preč. Aj to miesto, kde som vyrastala. Dom si nový majiteľ úplne prerobil, záhrada na ktorej sme rástli je tiež preč. Spomienky ostávajú už len v hlave a pár fotiek v albume. Aj vy to tak prežívate? Uvedomujem si, že aj rodičia sa raz pominú a tiež budem už len chodiť okolo ulice, kde som kedysi bývala?
Je to normálne že to tak ťažko nesiem? Príliš veľa nádherných spomienok a bojím sa že sa stratia rovnako ako všetko okolo. Nechápem prečo museli ešte aj ten posledný dedkov strom vyrúbať. Je mi strašne do plaču.
@viestta Ďakujem. Bojim sa že zabudnem.
Nezabudnes. Ver, ze nezabudnes. Spomienky ti nikto nevezme
V prvom rade je mi ľúto, z euz nemáš starých rodičov. Ich strata vždy boli ... Ale je to kolobeh života. Je dobré, ze na nich myslíš, sú v tvojom srdci a navždy zostanú. No myslí na to, že aj ty môžeš tvoriť pekné chvíle zase svojim blízkym, deťom, vnúčatám ... To najviac čo po nás môže zostať je práve ten príjemný pocit a spomienka v ľuďoch. To tvoji starý rodičia dokázali a je to super. Ber to ako pozitívum. No ich domček už patrí niekomu inému, skús to prijať. Oni k tomu miestu nemajú zatiaľ veľké citové spojenie, preto ten strom vyrúbali. Ale tvoria niečo svoje a nové. Skús to prijať. Je to kolobeh života. Čo ale môžeš urobiť ej žiť tak, aby tu po tebe zostali pekne spomienky v iných ľuďoch. 🙂 A dobre spomínať na starých rodičov a hovoriť o nich deťom 🙂
Spomienky ti urcite zostanu, toto su prave veci, ktore dlho zostavaju aj starym ludom, ktorym uz pamat ktovieako nesluzi. Hmotne veci zial odchadzaju, menia sa, moj muz tym tiez dost trpi. Najviac, co mozes urobit, aby tvoji predkovia neodisli do zabudnutia, je podavat tvojim potomkom alebo inym mladym ludom to, co si sa od tych starsich naucila. Take veci vedia prezit aj vela generacii.
Otupi sa. Ale osobne napr. od smrti svojich takychto blizkych som nebola ani len naokolo ich povodneho domu. A byt co mali neskor a co kupila moja velmi blizka rodina po nich.....co ti poviem,uz su to roky a ani raz som nebola ani na kavu. Vadi mi to. Chcem si to v hlave zachovat take ake to bolo.
Ahoj ja som bývala s babkou ,ku koncu opatrovala.Su 2 roky čo tu nie je ,často sa mi vybavuje jej smiech ,hlášky ,múdrosti života a teda fakt nie je dňa aby som na ňu nemyslela a keď jej idem zaniesť kvietky na hrob ,často si poplačem,veľmi mi chýbaš.Utesujem sa myšlienkou,že ona svoj život prežila najkrajšie ako vedela a že jej je teraz dobre.Snazim sa sústrediť na deti ,rodičov ,rodinu.
Čas lieči, ja mám tiež za sebou čerstvú stratu mojej babky, najmä keď to človek vôbec nečaká a stane sa takáto vec, tak je to o to horšie. Nemala ani nejaké veľké zdravotne problémy… pre celu rodinu totálny sok, doteraz to vstrebavam a urovnávam v sebe veci a rozmýšľam stále. No treba sa s tým zmierit, je to proste život.
U starych rodicov som to az tak neprezivala, resp prebolelo to rychlo, pretoze proste uz mali svoj vek. Horsie je to u rodicov.. od kedy nemam mamku, uz ma to ani netaha do rodneho mesta. A to uz tiez bola starsia, ale boli to ovela viac. Stale je to vsak prirodzene, najhorsie musi byt prezit svoje dieta ☹
Ďakujem všetky za krásne slová. Je fajn čítať že v tom nie som sama a že moje pocity sú v poriadku.
@viera27 Presne to mi vadí. Vidieť to ako to vyzerá teraz a stále sa snažím vybaviť si ako to vyzerá teraz. Presne cítim taky hnev, aj keď viem že nie je oprávnený ale skratka vadí mi že z nášho domčeka urobili niečo úplne iné. Chladný škaredý dom. Viem že chápete ako to myslím.
Ďakujem
* oprava - vybaviť si ako to vyzeralo predtým
Je dobre su uvedomit,nech je to akokolvek drsne,ze nic netrva vecne. Vsetci sme smrtelni a cas s nasimi blizkymi nemame kupeny len zapozicany. Tvoji blizki tak celkom neumreli,su v tvojom srdci,spomienkach,vychove,skusenostiach,nazoroch,ktore ti odovzdali. Pamatam si,ze to bolo tazke ked mi umreli starki, ale ver mi cas to zahoji. Je to take strasne klise ,ale je to pravda. Mne v tomto pomaha aj cierny humor,moj muz si neustale robi srandu ked ma nejake zdravotne problemy,ze to nic to zem vytaha 😂. Dedo zvykol hovorit Boze boze,prid po mne na voze. Uz si bohuzial ponho prisiel, ale nikdy nanho nezabudnem aj na ten jeho legendarny humor.
Niektori z nas nemaju stastie ani mat taketo spomienky
Viem, ze teba to boli, ale v tom dome zije ina rodina, ini ludia si tam tvoria spomienky. Tvoje spomienky su v tebe, patria iba tebe, ich spomienku budu v ich mysliach, budu patrit im.