Strach z ľudí
Ahojte, ťahá mi na 30 a veľmi bojujem sama so sebou čo sa tyka interakcie s cudzími, a ľudmi čo mi nie su uplne blizki. Navonok vo svojich kruhoch pôsobím ako extrovert,som ukecana, kamarátska, mila.. keby o tomto probléme poviem svojej rodine napr tak mi neveria.
Ale mam problém rozprávať sa s cudzími ľuďmi aj napriek tonu, že by som chcela. Ako príklad uvediem susedov , byvam tu rok, a chcela by som sa s nimi bavit.. oni sa bavia medzi sebou, aktivne sa stretavaju, deti sa kamaratia... su to mladi ludia, ja čakám prvé dieťa, mame sa o čom baviť... tykame si... ale mam problém nadviazať kontakt aby som sa nestrapnila. Proste do mňa vojde adrenalín alebo čo to je, telo to vyhodnoti ako stres, trasie sa mi hlas, aj ruky niekedy. Myslím ze ma majú kvôli tomu za čudáčku, aj keď sa na ľudí usmievam a zdravím sa každému. Niekedy sa po chvili aspoň navonok ukludnim a možno potom to ti ludia ani nevnimaju, ale na začiatku určie. Paradoxne, nemám problém sa prihovoriť cudzím v obchode, na zastávke, alebo predavačkam. Ale akonáhle viem ze idem niečo riešiť tak mi búcha srdce. Občas, výnimočne, keď sa takéto niečo stane tak že to nečakám tak som ok, ale väčšinou nie. Napríklad, zazvoni niekto doma na zvonček a niečo sa pýtajú, niečo sa rieši, už som nervózna a chovám sa ako som písala vyššie...často aj pri poštárke napr.. už som z toho na nervy a keď idem so smeťami alebo preč z domu, snažím sa ísť tak aby som radšej nikoho nestretla.
Takisto mavam stresy často aj na uradoch alebo podobnych vybavovačkach ale to nie tiež nie vždy. Neviem od čoho to závisí.. U lekarov takmer vždy aspon na zaciatku mavam preto aj vysoky tlak u doktorov... s telefonovanim na nezname miesta tiež. Ked nad tym prilis nerozmýšľam, tak chytim telefon a vybavim ale čim dlhsie planujem niekam volať tak je to horšie.. Neviem ako mam toto odbúrať, čakala som že z toho vyrastiem ale niekedy si myslím ze je to na odbornejsiu pomoc.. vyrastiem som ze z toho vyrastiem ale aka to niekto podobne?
A prečo sa bojis strapnit? Podla mna ti chyba zdravy nadhlad a uznanie, ze mozes aj nieco trepnut a hlavne nemusis sa kazdemu pacit, nemusi sa kazdemu pacit mozno tvoja komunikacia.
Poviem ti tak, bud ta ludia beru aka si, alebo nie, a je to OK
@zmrzlinka2021 nebojím sa strapnit, ale sama nerozumiem prečo by som sa mala triasť pri normálnom dialógu
To s tým telefonovaním som mala kedysi aj ja, ale už ma to vekom prešlo a oveľa radšej komunikujem mailom.
Ono sa to narodením dieťaťa zmení, ľudia sa ti sami prihovoria, pôjde to tak prirodzene, nesilene. Asi si dávaš podvedome pozor na to, ako na ľudí pôsobíš a čím viac si dávaš na seba pozor, tým je to horšie. Ten level uvoľnenia a nadhľadu nad situáciou - k tomu musíš dospieť, sama si hovor, že o nič nejde, sú to takí istí ľudia ako ty. Tie prejavy tela si musís sama skrotiť.
@0silvia presne v to dufam, že ma materstvo zmení v tomto smere. Ďakujem za komentár
jasné, v živote ešte narazíš na kopec ľudí, ktorým nebudeš ani len sympatická 😀 ktorí s tebou nebudú súhlasiť alebo sa im proste nebudeš páčiť či zdieľať tvoje názory a tak je to v poriadku. proste buď sama sebou a nerieš.
@monane jasne ze to jr v poriadku, ja viem. Ja len nechcem mať stees z denodennych situácii
K tomu len tolko...cvik dela mistra. A to plati aj pre schopnost socialne interagovat.
Mám to na vlas rovnako.kde sa dá, tam sa každému vyhnem ale nie som typ co nemá rad ľudí. Pritom keď s niekym komunikujem nikto ešte na mna nič zle nepovedal ( aspoň o tom neviem) ani na nich neposobim nijak divne😃 mna zaujíma ako s týmto problémom si si našla prácu?
Môžeš mi kľudne napísať, nechcem tu veľmi verejne rozvijat veci a možno ani ty nie 🙂
Prepáčte za ten koniec, nejak mi to poskocilo ma mobile keď to upravovala a nevidela som koniec textu
Čakala som ze z toho vyrastiem ale neviem.. ma to niekto podobne?