Strach o rodičov
V poslednom čase ma trápi strach o rodičov, totiž mali ma v dosť vysokom veku ako jediné dieta, a teraz keď som v podstate konečne samostatná a zarábajúca, tak im už ťahá na 70:( oni ostali žiť v dedinke kde žili celý život, ja som sa presťahovala do mesta kvôli práci, žiaľ celkom ďaleko a teda chodím k nim tak cca raz za dva mesiace na víkend. Často mám výčitky že nemôžem častejšie ale mám rôzne zmeny, robím cez víkendy, oni prísť nechcú lebo majú už svoj stereotyp a mesto ich neláka. Pred pol rokom zomrela mame sestra, len o pár rokov staršia od nej, a vtedy som si ešte viac začala uvedomovať ako rýchlo môžem o nich prísť... Desí má predstava že nikdy neuvidia svoje vnúčatá, som po rozchode, ktovie kedy sa vôbec stanem matkou ja. Mám pocit že s nimi trávim malo času a že celkovo už toho času možno nemajú pred sebou veľa, majú zdravotné problémy ktoré sa môžu rýchlo zhoršovať, neviem ako by som riešila keby napríklad teraz potrebovali neustálu starostlivosť. S nikým sa o tom ani nemôžem porozprávať, mám kamarátky ktorych matky sú fyzicky aj duševne mladšie, behajú spolu po nákupoch, výletoch. Ja keď zavolám domov, väčšinou počúvam koho čo bolí, aké lieky kde nemali, kedy musia ísť autobusom k lekárovi... Deprimuje ma to
A co s tym spravis? Ved mozes prist byvat bližšie. Snazit sa chodit castejsie. Ponukat im navstevu u teba castejsie. Telefonovat ci videohovor. Atd.
Ahoj, neviem či ťa to povzbudí, ale pridám len skúsenosť z mojej rodiny. Jedna moja babka zomrela keď mala 93, druhá má 87 a ešte žije, o liekoch a kde ju čo bolí a ako "umiera" počúvame už snáď 20 rokov.
Tvoji rodičia kľudne ešte môžu dobrých 15 - 20 rokov žiť, to nikto dopredu nevie.
Prajem tvojim rodicom este aspon 30 rokov nech su tu s Tebou. Ja mam 35 rokov mne mamka zomrela ked som mala 19 rokov a ocko teraz tento rok a aj napriek tomu ze uz mam svoju rodinu je to tazke a je mi smutno z toho ze uz tu nie su. Mam sice surodencov ale dieta mam len jedno na jednej strane si hovorim ze na dnesnu dobu dost ale na druhej strane sa casto prichytim pri tom ze ci sa nebude citit sam ked my tu uz nebudeme. Uzivaj si kazdu volnu chvilu ktoru mozes stravit s rodicmi a im prajem pevne zdravie a veeela rokov. ❤️
jedine telefonovať každý deň - ak sa ti dá, aj návštevy môžu byť z tvojej strany častejšie...
rodičia kým sú ešte dvaja je stále dobre - horšie bude ak jeden z nich sa pominie a ten druhý zostane sám - vtedy často nastáva problém...
Ja ťa chápem,aj mňa mali rodičia vo vyššom veku,očká už nemám 8 rokov, nesmieš podľahnúť depresii,čo má prísť nezmenia,tým,že sa už teraz budeš trápiť.Beboj všetko poriešiť,keď bude treba,lebo aj tak sa na nič nedá pripraviť.Aj keď sa bojíš toho,čo sa im môže stať,aj tak sa ťa to plotom dotkne a zabolí Držím ti palce,nech rodičom zdravie slúži a ver,že to zvládneš.🙏Na záver,t tvojom príspevku je presne vyjadrené,to čo nechápu zeny,keď tvrdia,že ešte 40 ročne nie sú staré na dieťa,neberú naň ohľad.
Tak to je realita, ano, niektore vnucata behaju so starkymi este po vyletoch, niektori uz nevladzu. Moji maju tiez cez 70r, takze ano, od mamy pocuvam stale o zdravotnom stave atd...kedze si jedina dcera, tak mala by si rozmyslat aj nad tym co ak...ci sa budes starat Ty, ci niekoho zaplatite, ci pojdu do nejakeho domova...ale myslim, ze ked su z dediny, ze inde nebudu chciet ist...