Strach o blízkych

Ahojte, neustále sa bojím že sa niekomu z rodiny niečo stane. Keď som bola malá, neustále som sa bála že sa ráno zobudím a nájdem mamu mŕtvu, alebo že mi len tak odpadne pred očami. Teraz sa to prenieslo na syna, on je celkovo taký plačlivejší typ, vie sa rozrevať keď napr. nevie nájsť obľúbenú čiapku. Hoci takých drobných scén sme už mali veľa, vždy keď ho počujem sa naľakám že napríklad spadol, rozbil si hlavu apd. Stále ma tiež máta že manžel ráno bude mŕtvy keď sa zobudím, alebo aj keď je niekto z nich chorý tak rozmýšľam či tá teplota není napr. z leukémie... Nahlas to samozrejme nehovorím. Často sa mi opakujú aj nočné mory, v ktorých sa zobudím uprostred noci, mám hrozný pocit, tak sa snažím zobudiť manžela, ale nejde to, všimnem si že nedýcha a začnem v panike pobehovať po celom byte, vbehnem do detskej izby,a tam syn leží taktiež mŕtvy , vybehnem na ulicu, nikde nikto. Potom počujem za sebou mamin hlas, otočím sa a tu sa tiež zrúti na zem. Potom sa už našťastie väčšinou zobudím, ale zaspať sa mi nedá, bojím sa a potichu tam plačem do rána. Týchto snov sa bojím až tak, že už niekedy vôbec nechcem ísť spať. Ako takýto strach prekonať?