Strach o blízku rodinu
Ahojte/ Dobrý deň
Chcela by som vám napisat môj “probelm” a niečo čo má dosť zaťažuje, resp ako vnimam veci ja a rada by som vedela vás pohľad na moju vec - či je to ok alebo nie.
Mám rodinu : veľmi si rozumieme ( mamina, ocino, sestra, babka, môj manžel a aktuálne aj babatko)
Toto je najbližšia rodina o ktorej budem pisat.
Akonáhle ide napríklad môj ocino k lekárke ( hoci aj na bežne vyšetrenie) ja pár dni predtým nespím - bojím sa, aké budú výsledky, či bude všetko v poriadku mám z toho veľký strach keď sommbola tehotna zvykla som plakať. Nič sa nedialo, nemá žiadnu chorobu, ale ja sa bojím čo “ak”.
Teraz mame babatko, bojím sa každej doslova bodky kt má na tele, sledujem niečo na jazyku - najracej by som ho niesla k 4 lekárom, aby to videl každý, aby mi 10 ľudí povedalo že to čo sa na jazyku objavilo je OK - nestačí mi to od jedného.
Pediater mi povie že to pod jazykom je v poriadku a ja neverim chcem si overiť a preveriť. A stále googlim a stále na všetko myslim.
Bojím sa chorôb, aby babatko nebolo chore, aby bolo cely život zdravé a mna to vnútorne dosť ubíja stále sa báť.
Prosím ako si užiť rodinu a babatko bez stresu že “čo ak sa vyskytne nejaka vážna choroba”
Čo ak tá “bodka- vyrážka” je zivotu nebezpečná, čo ak sa z nej vyvinie vážne ochorenie?
Mne aj lekar povie že je “to v poriadku a nič to nie je” a ja neverim a googlim a veľmi sa bojím.
Máte to tak aj vy ? Alebo je to nejaka diagnoza ?
Ak áno aká prosím :(
Som už nešťastná sama zo seba
Nie, nie je to ok. Prečítaj si niečo o anticipačnej úzkosti. Vyhľadaj odbornú pomoc psychológa.
👆 Pozor, zvykne sa to nabaľovať...
Držím palce 💪
Nie, nie je to normalne. Mala by si to riesit s odbornikom. Teraz mas babatko, je male nic si neuvedomuje. Ale zo starsieho dietata urobis hypochondra, ktore sa bude stale sledovat a vsetkeho sa bat. Alebo ho uplne zadusis a v 18 ho uvidis naposledy.
Urcite treba ist za odbornikom. V takejto miere to normalne nie je a hlavne to kazi radost zo zivota, odcerpava neskutocne vela energie. Pohnut k lepsiemu sa to rozhodne da, kedysi som bola na tom podobne a uz nie som.
Nie je to ok, psycholog a čo najskôr.
Ako dlho si po porode? Ono to chvilu trva kym sa ti hormony dostanu do rovnovahy a prestanu ti vplyvat na psychyku. Takze ak si len nedavno porodila, podla mna sa to zlepsi casom.
Vsetky mamy sa boja a toho strachu sa uz nikdy nezbavis ani ked ti dieta vyrastie. Mne pomohlo si toto uvedomit a prijat to ako fakt a ako sucast mojho noveho zivota ako mama. Takze je uplne normalne ze citis ten strach. Aj to ze chces aby ho videli 4 lekari. Chces mu len to najlepsie a fakt je ze nikto dieta neposna tak dobre ako mama a citala som tu uz vela prispevkov o tom ako lekar situaciu zlahcoval a nakoniec bol z toho problem. Takze ak to citis ze potrebujes nazor dalsieho lekara, nevycitaj si to. Ale treba v tom najst spravnu mieru. Druhy lekar je podla mna OK ale len obcas, nie pri kazdej chorobe a treti lekar je uz prilis. Ty si musis najst svoju mieru.
Otazka je ako dokazes s tymito pocitmi strachu fungovat. Ked na mna pride strach, dokazem ten pocit umlcat. Ak ty nemozes koli tomu spavat, tak to je urcite uz v stadiu, kedy by som to riesila s psychologom. Vela stastia.
bat sa o ludi alebo citit sa neprijemne, ked im nie je dobre, je to urcitej miery normalne...pokial ale uz podvedome vyhladavas dovody sa bat, uz sa mi to zda vela...z coho to vychadza? mas nejaku zlu skusenost z minulosti? chcelo by to hlbsiu analyzu...inak, tvoje dieta bude velakrat chore - kopec krat sopel, kasel, nadchy, chripky, atd, atd. ja som pri prvom sopli maleho bola v totalnej panike, tiez pri prvej grcacke...ale casom som si zvykla a naucila sa...myslim, ze moj strach vychadza/vychadzal z toho, ze sa bojim, ze sa ja nebudem vediet postarat...je to vec treningu, ako vsetko...dalsia vec je: mas tento strach dlhodobo a casto aj bezdovodne? alebo po narodeni babatka az?
Keď som čítala tvoj príspevok, spomenula som si na tento rozhovor s Katkou Koščovou, mala presne to isté, hovorí o tom viac, pozri si 🙂 tuším okolo 40tej minúty 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=4QsjtPHqsl8Uff,ak to u teba nie je diagnóze,a nebudeš s tým nič robiť,tak to bude časom ťažká diagnoza
ano evidentne nezvladas svoje emocie, nasledne sa objavi stres a zo stresu mozu prist depresie a uzkosti... urcite to ries aby to neprerastlo do niecoho co uz treba ambulantne riesit liekmi. treba si uvedomist, ze my ako ludia starneme kazdym dnom, chorlavieme a bude to tak stale... takze drzim palceky