Ahojte témička len tak na zamyslenie... u nás to po dieťati prestalo byť dobré, udialo sa veľa zlého, prišla som na to aký je môj chlap naozaj avšak celé moje okolie mi tvrdí, že žiadny vzťah nie je ideálny a že sa treba cez to preniesť. Ja nemám ružové okuliare je mi jasné, že každý pár ma nejaké problémy ale predsa musí to mať nejaké hranice. Nedá sa úplne všetko odpustiť podľa mňa.
Tak ja som sa po narodení dieťaťa iba utvrdila v tom ze je super manžel a ešte lepší otec. Ak ti ubližuje a nespráva sa k tebe pekne, nie je to normálne a určite v takom vztahu neostávaj nasilu, ak máš aj iné možnosti
@13uzivatelka11 ano velmi mi naublizoval, nahovoril tak odporne veci ako nikdy nikto v zivote a ja mam pocit ze proste sa cez to nedokazem uz preniest a zit bez strachu kedy znovu sa tak zachova.. ine moznosti zatial velmi nie su ale planujem na tom pracovat. Skor sa divim tomu ze okolie ma akoby nechape a hovoria mi tieto vety ze kazdy ma nejake problemy a ze musime na tom obaja pracovat lenze proste podla mna su aj chvile kedy to nejde (ked jeden nechce neda sa to)
neviem ci Ti pomoze ked sa tu cely konik zacne vychvalovat ze maju dokonale vztahy a realita moze byt uplne inde .. takisto ako tu kazda druha tvrdi ze jej muz zaraba 3000€.
podla mna ano, manzelstvo nie je lahke a su lepsie a horsie obdobia - to je proste realita … nevies to kym nezijes s niekym inym v domacnosti ako to maju ostatni .. jedno je jasne, dieta je obrovska skuska vztahu ale chce to cas kym sa to utrasie … urcite by som nerobila hned unahlene rozhodnutia
ano. ano. ano! 16 rokov mam skveleho muza, je skvelym otcom pre nase dcery. samozrejme, ze ma chyby (a kto ich nema?), samozrejme, ze ma vie do bledozelena vytocit, samozrejme, ze sa obcas pohadame. ale vsetko su to malickosti a nevymenila by som ho za cely svet! dufam, ze sa nic nepototo a zostarneme spolu. a ano, narodenim dietata vzdy vztah prejde tvrdou skuskou, ktosi tu nedavno pisal, ze statisticky sa najviac vztahov rozpada prve 2 roky po narodeni dietata.
áno mám. Ale mne môj manžel v živote neublížil ani ja jemu. Je to moje druhé ja a veľa veľa spolu komunikujeme o všetkom. Sme zároveň aj svoji najlepší kamaráti
Ano, Bola som stastna v manzelstve, mala som velmi dobreho manzela a ocka pre nasho vratka.
Bohuzial, manzel uz s nami nie je. Cest jeho pamiatke.
Áno! Sme spolu 17 rokov, 14 manželia, máme tri deti. Manžel mi v živote nijako neublíží, nevynadal, nesprával sa ku mne odporne, neponižoval … Máme veľmi pekný vzťah, veľa a o všetkom komunikujeme, venujeme sa sebe, pracujeme na vzťahu. Deti vždy keď sa dá, dáme postrážiť starým rodičom a my si robíme sami program. Manžel je výborný a starostlivý otec a skvelý partner. Po narodení prvého dieťaťa bola kríza, ale sko spomínam, žiadne ponižovanie a podobné veci. Prešli sme si tým a zvládli to spolu.
Tvoje okolie nevie ako sa správa doma tak tým sa nezaťažuj.Aj mne vyleteli za tie roky slová z úst aj mužovi záleží čo to bolo ťažko radit
Nedaj na reči inych, pocuvaj svoju intuiciu… ja som zazila manzelstva dve… v jednom som sa trapila, tiez s detmi prisli tazkosti, v druhom som stastna… a to aj moj druhy muz ma svoje muchy… a riadne! Ale ten basic tam je… aj ked sa pohadame, nie je to o zranovani, hadka prejde a my ideme dalej…zalezi nam jednemu na druhom… toto teraz velmi citim. V prvom manzelstve som mala pocit, ze sa snazim len ja. Ty sama musis vediet, ci to ma cenu. Drzim palce!
Áno, som šťastná, vybrala som si skvelého muža a po deťoch ho lubim ešte viac, pretože ako otec je neskutočný.
Ziadny partnersky vztah nie idealny a treba na nom pracovat. Kazdy vztah nieco dava a nieco berie a je treba pozerat na to, ci jeden len nedava a druhy len berie. Lebo tam treba aj vela tolerancie a kompromisov, ale na obidvoch stranach. Ja nestrpim ziadne vulgarizmy, nadavky ani hulvatske spravanie. Toto je red flag. V zaciatkoch sa kazdy dokaze pretvarovat, neskor ukaze pravu tvar. A to byva problem, citame to tu denne. Ja som mala dlhorocny vztah, neboli sme ale manzelia, mysliim ale ze to neprekaza. A spatne som zistila, po rozchode, ze posledne mozno 3-4 roky som sa snazila iba ja, vela kompromisov z mojej strany, prisposobovanie sa partnerovi vo vsetkom, on nepohol ani prstom. Ja som toto vsetko prehliadala a keby som sa na toto zamerala, ze si nerozumieme, je to pre mna cudzi clovek, nechcel so mnou ziadne intimnosti a ked, tak len ked som bola otravna a plakala som, to zabralo. Ano, ista forma vydierania. Lenze ja som vtedy mala pocit, ze robim vsetko co sa da, aby som na tom nasom vztahu pracovala,vymyslala som vylety, aby sme sa nenudili, aktivity, dovolenky. Neviem, kolko rokov ma klamal a podvadzal. Keby som tomuto venovala viac pozornosti, mohla som byt niekde inde a hlavne ukoncit tento vztah ovela, ovela skor. On nebol zly clovek, vulgarny alebo nieco, ani sme sa nehadali nejak velmi. A potom som zistila, ze som dlhe roky zila s clovekom, ktoreho som vobec, ale ze vobec nepoznala. Momentalne s nim nie som v ziadnom kontakte, preslo par rokov a nezauima ma. jeho rodina ma spehuje na socialnych sietach, takze tymto ich pozdravujem...
Pozri, ja považujem moje manželstvo za šťastne, ale niekto iný by ho nepovažoval. Môj muž je žiarlivý, občas sa z toho vykľuje škaredá hádka, ale naučili sme sa obaja do istej miery rešpektovať a ja ho beriem takého aký je. Veľa iných žien by s takým nebola. A napríklad môj muž sa o seba prehnane stará a kútik s kozmetikou mame rovnaký, občas pred zrkadlom trávi viac času ako ja a nejakej žene by to mohlo prísť zženštilé, mne to imponuje, že chce dobre vyzerať a nie je nejaký upoteny buran v oblečení, ktoré mu musela kúpiť žena. To su len take príklady, ktoré ma teraz napadli. Žiadne manželstvo nie je dokonale, ale to, čo jeden môže tolerovať, iný už nemusí zvládnuť. Ak máš pocit, že je to už za tvojou hranicou znesitelnosti a nechce na vzťahu pracovať, môže ti byt jedno aké problémy maju iní vo vzťahu a čo je pre nich znesiteľné alebo nie. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by mi muž začal hnusne nadávať. Môj by si to nedovolil v živote, lebo vie, že to bude mať následky. Jeho správanie mu prešlo len tak? Ukázala si mu, že prestrelil?
Takže ublížil ti slovne?
Ospravedlnenie a šanca aby sa to už neopakovalo?
Či už viackrát?
ja si myslim, ze iba ty sa mozez rozhodnut, kde tie hranice mas. Co si schopna akceptovat a co uz nie. Tiez zalezi, ako ste si vase pravidla, na zaciatku vztahu stanovili. Okolie tvoj zivot nezije. Co prekaza jednemu, to druhemu nemusi.
Je velmi smutne, ak nemas v nikom oporu teda z okolia, samozrjeme ze v manzelstve by si mali byt manzelia rovnocenny.. tiez ex sa rad povysoval, urazal a ponizoval, pri tom on sam bol chudak na dne, robil dlhy kade chodil (gembler) ..
Ja neviem ani co som ho tak opustila pre jeho hračstvo, ale skor preto ako sa choval, napriek tomu ze som stala pri nom celych 6 rokov vedome ze viem co je zač a pomahala ako sa len dá.. a ked som odisla ? Ja som bola ta ktora rozbila rodinu a nie on lebo som podala o rozvod ... este ze som mala mamu a starych rodicov... teraz mam partnera, sice neviem co bude o par rokov, to nevie nikto, ale verim mu, je voci mne uprimny a dobrý a miluje ma no a chcem s nim zostarnut 😊😊😊
Neodpisujes vas vztah viac, okrem toho ze ti hovori odporne veci , si nenapisala v akej situacii ti ich povie, co tomu predchadza a to nechcem povedat ze ho nieco ospravedlnuje, nepatri sa to ani v opacnom pripade .. cize ak mas strach co bude, zamysli sa nad vasim vztahom, co take hrozne v akej situacii ti povedal, ako prebieha u vas den, co k nemu citis, spytat sa ho ci miluje on teba a proste zamysliet sa nad všetkým porozpravat sa s nim , otvorene a uprimne mu to povedz co ti vadi a uvidis ako sa zachova a oodla toho sa rozhodni
Ano, som s manzelom stastna. Manzelia sme 5 rokov, spolu sme 10. Mame 2 krasne zdrave deti.
Nehovorim, ze sme sa nikdy nepohadali, ale vacsinou to boli totalne hluposti ( nezatvaranie suplikov a podobne starosti). Inak spolu nemame ziaden problem, zobrala by som si ho znova 🙂. Aj v kazdom dalsom zivote.
Každá z nás musí mať mať svoje hranice a sebaúctu. My sme spolu takmer 20 rokov. Teraz čakáme druhé dieťa, celé tehotenstvo je ako na hojdačke. Každý deň dúfam, že to všetko dobre dopadne a narodí sa nám zdravé mimi. A práve v tomto obdobi si uvedomujem koho mám pri sebe. Že to nie je o tom či sa muž ide raz za mesiac venovať koníčku a mňa to občas vytočí ani o tom, že nedá riady do umývačky,... Všetko toto sú nepodstatné banality. Teraz mi stačí že so mnou chodí po lekároch, že má len tak objíme. Nevadí mi ani to, že je ticho. Stačí že viem, že tu je. Vedela som že mám dobrého muža a vedel to aj on no, až teraz si o to obaja uvedomuje. Po narodení prvého dieťa som si myslela, že to je náš koniec. Chystala som rozvodové papiere. Ak budem riešiť tie isté veci po náročnom narodení druhého budem štátna, že ich riešim. Odporúčam knihu 5 jazykov lásky tá mi po narodení prvého dieťa pomohla. Ak by sa ma raz dotkol alebo podviedol, tak veľmi dobre vie, že by to bol koniec... Držím palce, ja si tiež myslím, že manželstvo nie je prechádzkou ružovou záhradou. No mraky nad ním by nemali trvať dlho.
My sme taka klasika, sme spolu cez desat rokov, manzelia lwn necele tri roky. Ale s narodenim syna sa nam vztah rapidne zmenil/zhorsil z mojho pohladu. U nas sa ziadne ublizivanie ale nekonalo, iba obycajne povinnosti. Muz si zije svoj zivot v podstate a ja som sa prisposobila tomu materskemu. Ale otec je dobry, rad sa synovi venuje, domace prace uvlada vsetky ked ma chut, sex mame realtivne pravidelne😹
Mne sa nezda, ze sa ti muzi nejako extremne menia manzelstvom/otcovstvom, to len my zeny sa casto preberieme po narodeni deti, a zistime cocvsetko bolo na hovno a zatvarali sme nad tym oci. A potom jenozaj potrebne nastavit si hranice.
Nam je po 14tich rokoch lepsie ako hocikedy predtym. Uz sme komplet a citime sa tak spokojne a naplnene
@ivangeline super zhrnuté,úplne suhlasim
Ja som spokojna ale co ti to pomoze ? Nezijes svoj zivot pre druhych ale pre seba. Riad sa svojim instinktom. Na vztahu sa da pracovat no musia to chciet obe strany.
Ja môžem za seba povedať, že mám naj manžela pod slnkom.....ako som mu porodila dcérku, ešte viac ma miluje a váži si ma.....je užastny otec aj manžel......veeelmi mi pomáha a je mi vo všetkom oporou.....jasné, že aj mi si sem tam vymeníme názory......ale je užastny....a nemenila by som na ňom nič....je to môj poklad....
Nie , nie som šťastná...žiaľ neviem a nemôžem s tým nič robiť...
Ak nie si stastna, tak nezotrvavaj vo vztahu. Zivot je kratky na to, aby si ho pretrpela. V manzelstve musis byt ak nie stastna, tak aspon spokojna.
Nie,nie som stastna.a taktiez s tym nic neviem urobit.asi to mam v osude.
Ja som stastna, manzel je super. Viem si predstavit byt aj sama, nie je to o tom ze manzelstvo mi prinieslo stastie do zivota. Ak si v manzelstve vyslovene nestastna a nahovaras si, ze ved nic nie je idealne...nie, manzelstvo nema byt nestastne. Ak naozaj trpis tak to treba riesit, bud manzelskou poradnou alebo ak sa naozaj neda tak rozvodom. Zivot je prilis kratky na to aby si byvala s niekym, s kym si nestastna
Ano. ;D Hodiny by som pisala,co by som chcela inac. A hodiny,co je super, co som.ani necakala.