Starí rodičia - vzťah dieťaťa na obidve strany

@pribinak áno v podstate my to neriešime. Snažili sme sa opakovane aby to bolo lepšie aj z druhej strany, nejde to, respektíve ak, tak nasilu po vynadani a potom zas do starých koľají. Už to neriešime viac. Dieťa je vo veku kedy sa teší každej pozornosti.
Len som sa zamýšľala ako to bude keď v pohľade dieťaťa a vzťahu k nim keď bude mať povedzme 7r 10r 13r...

Ja bývam na opačnom konci krajiny ako moji rodičia, syn chápe že ich nemôže vidieť rak často ako spolužiak svojich starých rodičov ktorí bývajú pár kilakov od BA

Proste deti čítajú správanie rodičov, tak vy budete ok, aj deti budú ok

Láska a záujem sa vynútiť nedá, ani pod nátlakom či vyhrážkami
Oni sami prichadzaju o to pekne

Nie moje sa naučili že ich druhí nechcú

Podľa mňa to budú brať normálne. Tiež som mala s jednými bližší vzťah ako s druhou stranou a nijako som to neriešila. Vynútiť to nevieš.

Ahoj. Aj u nás je to tak. Ale na strane kde je ten záujem o aktívny čas s deťmi slabší je švagor, ktory je slobodný a bezdetny a ten sa im vamuje takmer non stop. Deda majú len jedného, ale žiaľ.
Deti to nijak negatívne nevnímajú, lebo je to tak a. Inak to nepoznajú.
Ale starí rodičia mojich detí majú všetci 70 plus, keďže sme ich sami mali po 40.tke.

No bude to tak ze aj v case prudkej puberty tych aktivnych aspon pretrpi , aj ich laskyplne prejavy , a tych druhych bude mat na haku.
Mame v rodine. Aky pozicaj,taky vrat.

Deti to beru uplne v pohode . Tak ako to je . Netrapi ich to. Tam kde je vztah hlbsi tam je to vzajomne a tam kde je to chladne Proste chapu ze je to stary clovek vo velmi vysokom veku ku ktoremu sa treba chovat s uctou a slusne . Nie je tam blizkost vrucnost ale je to vzajomne a je to ok. Hlavne si z toho ty nerob tazku hlavu .

u nás je tiež niečo podobné. 11-ročný k nim odmieta chodiť, 7 ročný ešte minulý rok ísť chcel,ale niečo sa tam muselo udiať, kvôli čomu odmietol tam ísť. Pred rokmi som mala konflikt so svokrou, už sa neurovnal. Tým pádom ich záujem o deti klesol na minimum. Potom sa narodili deti jej dcére. Hneď krátko po sebe. Tak tam rovno ostala bývať. Najstarší náš syn veľmi ťažko niesol, že už nie je záujem zo strany dedka a babky o neho avjeho brata. Vysvetlila som mu,že teraz potrebuje pomôcť teta Lenka s deťmi, tak preto babka s dedkom už nemôžu prísť. Ale samozrejme dieťa nie je hlùpe, nerozumie prečo aspoň nezavolajú. Alebo sa aspoň cestou nezastavia. Aspoň na chvílku. Potom prišla korona. Prestal aj ten minimálny záujem. Vianoce iba pro forma. Narodeniny a meniny tiež odbité cez telefón. Pritom pravidelne jazdili cez naše mesto,keď chodili na "týžďňovky" k dcére opatrovať drobcov. Prišlo mi to ľúto,že sa ani len nezastavili aby vzali tie naše deti aspoň na hodinku niekam na zmrzku,kedže sa nám narodilo tretie. Že aspoň kvôli nim. Ale nikdy som sa nesťažovala,že naše deti odsunuli na druhú koľaj. Ale úplne. Tak sa rozhodli.Nuž dnes tam deti odmietajú chodiť. Najmladšia sa k nim teší. Tak aspoň ona.

@pribinak práveže u nás je záujem od strany ktorá býva cez celú republiku a strana ktorá býva pomaly "že by sme kameňom dohodli" je tá ktorá sa zaujíma "len na oko". Nie že by sa nezaujímali ako sa dieťa má ale nechcú prísť pozrieť, nechcú ísť vonku, kocikovat nikdy neboli za bábätká ani sami ani snami, iba výhovorky prečo sa nedá ale pritom by sa samozrejme dalo. Do skoro 2r absolútna ignorácia dieťaťa ak sme my prišli, žiadne aspoň prihovára je, venovanie, nič. Po 2r po už väčšom vynadani sa pohraju chvíľku na návšteve, ale tiez to je asi nasilu

@vilma7 aj toto a vekom, u nás mladší a zdravší sú práve tí čo majú záujem menší 🤷🏻‍♀️

Ďakujem dievčatá, už sa tým netrapim nejak, len ma zaujímalo ako je to potom u starších detí. Ale zas áno pravdu máte že logicky sa to takto nejak aj bude posúvať ďalej. S aktívnou stranou prehlbovať vzťah. A tá druhá strana, tak to nieje ani otázka či tam bude dieťa samé chodiť alebo niečo, lebo to by ani nemali záujem si myslím, keď doteraz nechceli. My sme vlastne ako úplne sami, čokoľvek treba napríklad vybaviť musíme si nejak pomôcť lebo napriek tomu, že sú naozaj blízko, nejaké stráženie hoci na polhodinu nehrozí. A v podstate ani by som to dieťatu nespravila že len tak zrazu by som ho tam šupla samé že veď to sú starí rodičia tes sa. Keď sú to v podstate takmer cudzí ľudia pre dieťa. A asi to dáva logiku, že takto keď to bude pokračovať a nemá už sa to prečo zmeniť asi, keď doteraz nie, tak dieťa to bude brať tak ako to je a nebude sa tam pýtať ani staršie, keďže to ani nepozná že by išlo s nimi stráviť nejak čas dlhšie ako keď prídeme my k nim na návštevu občas.

Nuž a ty si vnučka nebola? Lebo ja ano a stále si to pamätám. Tieto veci sa nemenia, prežívali sme ich rovnako my ako naše deti. Ú nás to bolo podobne, jedna strana 90% druhá 10% a tak to je až dodnes. Babka s ktorou som bola stále mi je doslova ako mama 🧡 s tou druhou mam vlažný vzťah, viac menej so slušnosti ale keby som ju nevidela dlhší čas, ani si nespomeniem.

@nikpa bola som vnučka aj som ale z oboch strán bol rovnaký záujem.
Ďakujem za takýto pohľad dieťaťa už v dospelosti.

Skor mam pocit, ze to trapi viac teba.. to ze sa zaujimaju viac iba jedny stary rodcia a druhy menej, je to podla ich zvazenia, mozno im to staci .. kazdemu to tak vyhovuje .. no stale su to stary rodicia, babka a dedko, respekt by mali mat k obom rovnaky

Ja ako decko som to tak mala,nič sa nedialo v mojej hlave, len som sa občas opýtala prečo nám dali darček, keď sme dostali ,čo bolo tri krát v živote,inak ma to nijak neovplyvnilo,vždy som vravela že ja mám len jedných starkých

u nás ani jedna strana ani druhá, ale nikdy som to neriešila, ja som tiež nemala žiadne vzťahy so svojimi starými rodičmi

Dieťa to pochopí tak ako mu bude prezentované. Keď sa s niekým nestretávaš tak ti ani nemôže chýbať. Pamätám si robenie rodostromu na ZŠ a moje čudovanie ako môžu mať ostatní toľko rodiny (strýko, ujo, dve babky, dedkov, bratrancov) keď ja som mala len rodičov a babičku. Ale nijak extra som sa nad tým nezamýšlala. Proste to tak bolo.

Dám svoj vlastný príklad. Zažila som všetkých starých rodičov (teraz mám už len deda z ocinovej strany). Obe rodiny žili kúsok od seba, susedné dediny. Babky sa mi poznali ešte predtým, ako sa rodičia vzali. Na prázdniny sme s bratom vždy chodili k babke z ocinovej strany. Ale starí rodičia z maminej strany boli starší od tých z ocinovej. Bývali v drevenici, kde nebolo dostatok miesta. Aj ten vzťah k vnúčatám bol o inom - niežeby nás neľúbili, ale prežili si inú dobu, mali ešte statok, nevládali toľko… Babka z mamininej strany chodievala v zástere a na hlave mala šatku. Veľa jedla varila na peci, aj keď mali plynový sporák. Babka z ocinovej strany bola “modernejšia”, viac s nami vymýšľala, chodila s nami k potoku, do lesa, doma nám pomáhala robiť bunkre… Vždy sme obe babky s bratom brali ako rovnocenné, nemali sme jednu radšej ako druhú, len sme chápali, že tam to funguje tak a inde inak. A samozrejme, aj dedov. Ak však dávajú starí rodičia deťom pocítiť, že len fotka na FB a pochváliť sa iným, podľa mňa deti to vekom začnú vnímať a vytvoria si k tomu vlastný postoj. Čo na to ich dieťa? Ty ako dcéra, alebo muž ako syn (neviem, ktorí rodičia majú taký vzťah k vnúčaťu)?

Ja ako nechcena vnučka som to vnímala a vnímam štýlom "nechceš, nebudeš mať". Nijako ma to neovplyvnilo, bolo mi to vždy jedno. Mám starkú čo mi bola viac menej ako mama. Tá druha, ktorá preferovala iné vnúčatá mi bola vždy ukradnutá. Necítila som, ani necítim (lebo ešte obidve staré mami žijú), žiadnu krivdu ani hnev.

Deti to budu brat v pohode, je to bezne, ze z jednej strany su stari rodicia taki a z druhej zasa ini, dovody su rozne, zdravotny stav, vek, vzdialenost a vela dalsieho.