Spovedanie sa rodine
Ak sa vás niekto z rodiny neustále pýta, kde ste boli, kam idete najbližšie, koľko ste tam boli, kedy ste sa vrátili atd atd atd. a vy nechcete byť drzá, reagovať podráždene, arogantne...co by ste vzdy odpovedali? Príde mi to ako na spovedi. Slovné spojenie "aké máte plány na týždeň" z toho sa mi už robí mdlo.
Veď povedz neviem... Vybavené... U nás to nebolo, lebo u nás fúkne vietor a plány sa menia 😄. Koľkokrát aj za pochodu... 😁. Tri krát za hodinu... 🤷. Čiže plán "na týždeň", to je taká malá utópia u nás. Ale tak "plán" máme - škôlka, škola, robota a tak. A keďže stále rovnaká odpoveď, tak si to proste nacvičíš a možno ťa to nebude rozčuľovať potom 🤷.
mama? svokra? zaleží kto ma spovedá... 😉
možno to nemysli zle, len to ty berieš ako kontrolu...
Vola sa to aj záujem o toho druhého....
My doma pri nedeľnom obede a potom aj skoro každý večer mame také spovedanie,ved sme rodina a treba vedieť kto kedy kde bude...
moje odpovede” ešte nevieme”, “chceli sme ísť tam a tam ale ešte sme sa nedohodli”, “vrátime sa podľa toho ako sa budeme cítiť”… úplne vyhýbavo… ja sa tiež vypytujem syna, je mi jasné že mu to lezie na nervy, tak máme také nepísané pravidlo že ma neodbije ale keď mi prezradí aspoň niečo, že ho nechám tak 😂
A mas problem povedat, kde ides, co budes robit? To je tajne?
Ak chces, tak odpovies, ak nie, tak mozes aj vetou- od spovede je tu pan farar.
My to riesime priebezne. Raz povieme, ze v plane je toto, inokedy, ked sa situacia mení zo dna na den, povieme pravdivo, ze netusime.
Áno, normálne na tieto veci odpovedám, pokiaľ sme niekde boli alebo niečo plánujeme a nie preto, že by som chcela byť slušná, ale beriem to ako normálny rozhovor, poviem koľko uznám za vhodne, spýtam sa to isté aj druhej strany, ak boli na nejakom zaujímavom mieste, tiež sa popýtam viac, “aké máte plány na víkend” sa normálne bavíme pri obede aj s kolegami, nikdy som to nevnímala ako výsluch či spoveď… iba že u teba by bolo za tým viac, nejaká kontrola, staranie sa do toho, či následné negatívné reakcie na všetko??
Skús popremýšľať, prečo ti robí problém zdieľať svoj program?
Ak z nejakeho dovodu nechces odpovedat (asi nemas dobry vztah s tou osobou), tak odpovedaj vyhybavo, neurcito a otoc konverzaciu smerom k danej osobe a zacni sa vypytovat ty.
„Kde ste boli?”
„Aaale len tu nedaleko pozriet. A vy co? Kde ste boli? Kam planujete ist?”…
Odpovedala by som akoze vtipne, aby im doslo, ze nech nepchaju nos tam, kam netreba. Napr. v zmysle: Kam idete najblizsie? Nechajte sa prekvapit. Ako dlho ste tam boli? Ani dlho, ani kratko, tak akurat. Moja mama mala take tendencie mat nasu rodinu pod kontrolou. Potrebovala vediet vsetko a edte vycitala, ak nemala prehlad o kazdom nasom kroku. Napr.pisala mi na messenger, ze sla som kolo vas a bolo pred vasim domom nejake auto. Kto bol u vas? Alebo sme spomenuli v kontexte, ze vcera ked sme boli v zoo, tak.....a ona hned, ze Vy ste boli v ZOO? Ani som nevedela!!! A toto vsetko bolo uz fakt neznesitelne, takze spolu s dalsimi vecami sme jen to museli razne zarazit...
Moja mama robi taketo spovede okrem ineho presny cas vzdy vyzaduje vediet. Vzdy poviem neviem. Za cele dlhe roky ju neprestalo bavit toto spovedanie aj napriektomu,ze jej vzdy poviem neviem.
@marca12 budeš celá šťastná,keď ti takto odpovie tvoje dieta a ty sa budeš o neho báť,či je ok a nebudeš ani tušiť kde je,čo robí a ci je ok...ja mam uz dospelého suna doma a vždy mi hlási kedy príde a ak sa zdrží,tak mam sms o čase príchodu,on totiž pochopil prečo toto mama potrebuje vedieť...
A to aj ja som taká,decko a ja máme sledovanie na telefóne,lebo sa mu nechcelo na všetko odpovedať,tak teraz len napíše,že ideme tam a v teda a ja si už od sledujem kde sú a či už došli, vybavené a posielam rodine ďalej info,či dobre došli kde asi sú a tak
ano pyta sa nas obcas takto aj mama aj svokra - nemam najmensi problem s odpovedou, vnimam to ako prejavenie zaujmu, chcu byt nadalej sucastou nasho zivota aj ked byvame kusok dalej, oni uz necestuju nejako extra, zivot rutinny, takze ked mame plany, povieke im, ked nemame nepovieme 🙂 urcite nie je dovodom, ze chcu mat kontrolu a podobne veci co tu zazneli, snad raz moje dieta nebude mat rovnako problem mi povedat, ze sa chystaju na wellness a pod.
Ja nechápem prečo je taký problém normálne odpovedať kam človek ide (ak vie) alebo kedy príde (ak vie). Keď neviem, poviem neviem, načo robiť okolo toho nejaké drahoty, hádzať ironické odpovede. Ešte keby sa ten človek čo sa pýta chcel vždy nasilu pridať, tak ok, ale tváriť sa, že takýto úplne normálny záujem je pomaly obťažovanie, to už je prehnané.
No je to pochopiteľné ak sa jedná o neplnoleté deti alebo študentov, ktorí zdieľajú s rodičmi jednu domácnosť, avšak u dospelých detí, ktoré majú vlastné rodiny mi to nepríde vhodné. Opýtať sa porozprávať si zážitky áno ale nie že mi to musia hlásiť vopred ako povinnosť a vkuse telefonáty. To je naozaj nevhodné. Jednoducho občas odignoruj telefonát a občas odpovedaj neutrálne aby to nevyznelo hrubo. A hlavne sa necíť kvôli tomu previnilo.
Ja mám takých rodičov. Tak som sa naučila, prídem z roboty, vypijem s nimi kávu, obetujem im 20 minút, porozprávam čo chcem. Oni sú spojení, ja som spokojná. Cítim to tak, že im to dlzim. Takto sa cítia súčasťou. Takže, nie otázky od niekoho ale tvoje nastavenie nie je ok. Ak nechceš povedať, nehovor.
@dskjhfdlkdjhl je to otravné a nenecháva priestor na súkromie…
Mne to príde ako úprimný záujem. Prosto chce ten človek byť súčasťou tvojho život a to je vzácne i keď občas otravné.
Tie, ktore ste nezazili, ako sa vam staraju do rodiny s potrebou kontroly mamy alebo svokry a potrebuju vediet este pomaky kolko g mala stolica v plienke vasho babatka a dobre, ze nechcu aj jej fotodokumentaciu, tak to nepochopite a pisete, ze je to len prejav zaujmu. Ono to tak nemusi vzdy byt, zial su aj ludia manipulatori a su rodicmi alebo svokrovcami a stazuju zivoty svojim dospelym detom. Ja mam taku mamu. Je to v jej povahe, ale niektore zivotne udalosti to este umocnili a my to zial musime znasat, prip. regulovat
Medzi kontrolou a uprimnym zaujmom je obrovska skala moznosti. A rovnako rozna skala moznosti je ako reagovat. V pripade, ze si pripadam ako na vysluchu, tak rychlo ukoncim konverzaciu. Ja rozhodujem o tom co ma ten druhy vediet a co nie. Uprimny zaujem nie je kontrola, tam bezi obojstranny dialog, nie je to len otazka, odpoved a dalsia otazka a dalsia odpoved ako pri vysluchu.
@biba_18 no, hlavne, ze mnohi maju milion fotiek na soc. sietach a ked sa ich svokra/matka pyta, kde idu, tak zrazu musia mat sukromie, fakt usmevne.
@mimi3008 ono keby autorka popísala trošku viac, je možné, že odpovede by boli úplne iné... takto sa dá len všeobecne napísať ako to máme my - aj tí, ktorí máme normálne vzťahy v rodine - no to neznamená, že nedokážeme pochopiť inú situáciu, no tu sa dá naozaj len hadať ako to je u nich...
svokra?