Ahojte potrebujem sa vyrozprávať…
Začala by som tým, že som strašný, odporný človek a zlý. Vyberám si ľudí, ktorý viem, že pri mne ostanú a neopustia ma a pri ktorých viem, že sú na mojej úrovni alebo sa pri nich aspon tak cítim aj keď ja som najväčšie dno. S inými sa neviem rozprávať pretože sa cítim menejcenne, takto to mám už od detstva. No ale pri tých ľuďoch, ktorý mi vyhovujú sa mi objavujú manipulačné techniky, proste ja si svoje správanie uvedomím až potom keď nad tým rozmýšľam, som úplný sebec a nenavidím sa, je mi ľúto tých ľudí čo ich beriem ako kamarátov. Najradšej by som sa niekde izolovala nech ma nikto nemusí ani len vidieť, stretnúť, nechcem nikomu ubližovať ale podvedome to robím. Chcem lásku ale odháňam si ľudí, ktorý by mi ju dali, svojim hnusným správaním. Je mi zo seba zle a úprimne neviem ako to riešiť.
Myslím si že si so mňa ostatní robia srandu tak si potom začnem robiť srandu prvá ja (aby ste to napr. pochopili). Hlavu mám plnú myšlienok, premýšľam, rozmýšľam, prehodnocujem každú interakciu s človekom a potom mi z toho hrabe. Už neviem ani sama so sebou vydržať…
Každý,ale každý ťa môže opustiť.A smer psycholog
Tu ina rada ako smer psycholog asi ani neni
Ak aj nie si veriaca,dobri psychologovia su aj knazi,Vedia ta fantasticky nsmerovat,akym smerom sa mas k dobrote uberat, a v konecnom dosledku,ta nasmeruju na psychologa v pripade ak ti ich rada nebude pasovat.Mne najviac pomaha spoved.
Nikto nie je len zlý, alebo dobrý. Je pekné, že si plne uvedomuješ, že robíš zlé a nepekné veci, ale to neznačí, že si skazený človek.
Ak cítiš, že už sama nevieš so sebou vydržať, urob to, čo ti radia aj ženy, navštív psychológa, ak si veriaca, tak aj kňaza.
Myslím, že v dnešnom svete treba byť aj trochu sebec, ale aj to musí mať hranice.
Držím ti palce, verím, že si v jadre dobrý človek a tie zlé vlastnosti napravíš, aj keď to nebude ľahké.
Krásny deň.
Psychiater. Nevieš ako na to, psychiatri sú výborný na nastavovanie vlastných hodnôt, cesty. Len ich treba počúvať. Myslím, že od určitého veku, by to malo byť ,, povinné,,. Tak ako preventívne prehliadky. Možno by bolo menej hádok, menej frustrovaných ľudí.
Ja som napríklad absolútny sebec, pre mňa je vždy dôležité iba moje dobro a aj seba mám najradšej,rodina to vie,muž ma pozná od šiestich rokov a zvyšok mi je jedno a vooobec ma to netrápi