Som spokojná a niečo mi chýba. Cítim sa osamelá

Idem si po radu. Mam obdobie, ked som v zivote spokojna, ale mozno predsa mi nieco chyba. Citim sa osamela. Mam vztah, ale cas byt spolu velmi nemame. Vsimam si ako su na tom moji znamy a vzdy si poviem, ved ja nechcem tak vela, nepotrebujem az tak cestovat, alebo mat hned deti...ale chcela by som len byt viac s tym mojim a ukazat mu, ze zivot sa da uzivat a ze je potrebne aj oddychovat. Casto si poviem, ake tazke to mali niekedy nasi rodicia, ziadne lietanie hore dole a storky z dovoleniek, ale mali jeden druheho, zalozili si rodinu, boli a su tu stale jeden pre druheho. Kedysi som mala len karierne ciele, v tych som mala jasno. Teraz citim, ze chcem mat vztah v ktorom zdielam s partnerom viac casu, mozno aj domacnost. On o tom tiez rozpraval, ale ma strach, aj zle skusenosti z minulych vztahoch, aj zvyk byt u rodicov a pracovat tam. Vonia mi, paci sa mi, rozumiem si s nim, iba nanho nechcem cakat niekedy tyzden, niekedy viac, pretoze ma povinnosti. Obcas robi i v noci, potom cez den spi. Asi je normalne, ze vztah sa ma posuvat, citim, ze teraz potrebujem viac. Chcem si usporiadat svoje myslienky, vnutorne potreby, aby som vedela presne co chcem, ale neviem ako na to. Niekedy sa bojim robit zmeny, chciet nieco.