Posledne mesiace zazivam velku osobnu krizu. V praci alebo aj sukromi sa casto ukazuju situacie, kde ja som ako obet ci zneuzivania, sikany, proste som az moc dobra k ludom, a oni ma potom beru ako
hromozvod emocii alebo ma proste nerespektuju.
Od ludi, ktori ma maju radi a maju ma v ucte, pocujem casto slova alebo rady ako: “ Si prilis dobra.” alebo “ Posli ho do p.. co mu vysvetlujes” .
Uz sa mi opakovane podarilo v konfliktnej sitacii nastavit si hranice, avsak strasne ma to vycerpava, a nie som taka povaha. Potom to este riesim, ci som to neprehnala.
V mladosti som ako mlada veduca vybehla na jednu mladsiu kolegynu, doteraz si pamatam ako sa mi uz potom nepozerala do oci, mala zo mna strach, nechcem byt uz taka.
Da sa to naucit?? zlepsit sa?? ked nie som taka povaha??
Nepovedala by som, ze je to povahou. Skor je mozne, ze vo vnutri uplne neveris, ze si zasluzis respekt a ze mas na tie hranice pravo. Kto tomu veri, tak si to prirodzene strazi, nemusi nad tym nejako rozmyslat a proste to z neho ide same. Treba to teda vnutri nejako zmenit. U mna sa to podarilo psychoterapiou, niekto.to ale zvladne aj sam.
Koľko máš rokov? Ja som sa to naučila ďaleko po 30tke. Prišiel zlom, kedy som si povedala ze už naozaj nie. Nauč sa, ku komu sa oplatí byť milá a ochotná a kde to nestojí za reč.
@simona20201309
ano, mam 38 a uz mi to
velmi lezie na nervy, ze neviem adekvatne reagovat. napr. pride mi do kancelarie starsia kolegyna v menopauze, a zjape na mna ako besna, nezvlada svoje emocie… ze sa neviem ani sustredit o akom probleme hovori… co robit v takej situacii?? v prvej chvili som v soku, potom mi jej luto, potom rozmyslam ze je vo firme o 20 rokov viac ako ja, ci je spravne jej vyp@@vat, a kym si to premyslim vsetko, uz ona odchadza 😅😅😅
Bud taka láskavá chod preč a vráť sa keď sa ukludnis! Asertivne...trvať. a tom aby okamžite opustila tvoju kanceláriu. Absolútne ju ignorovať, nereagovat, nepocuvat. Povedz, že sa s ňou budeš baviť keď sa ukludni.
A keď sa ukludni, tak povieš ze si vyprosis aby sa s tebou takto bavila, ze nie si decko a nebude tu PP tebe nikto hulakat. Ani ona ani nikto iný.
1...2x... A bude
Tato tvoja reakcia na tu kolegynu bola v poriadku. V hneve by si aj tak nic s nou rozumne nevydiskutovala. Napis si na papier, co ti hovorila. Zavolaj si ju buduci tyzden k sebe a v pokoji sa jej spytaj na konkrtnu vec, co riesila a hladajte riesenie. Ak zacne zvysovat hlas, povedz jej, ze teda vidis, ze opat ide do vyvrtky, ze sa teda porozpravate, ked s ukludni a popros ju, nech odide a nech to da vediet, kedy bude pripravena na pokojnu doskusiu a hladanie riesenia. Bud co najviac pokojna, tak ziskas ovela viac respektu, nez krikom. Krici clovek, co nevidi ine vychodisko..drzim palce. Mam to s pubertakmi takto 😅🤣
Určite áno, dá sa to naučiť. Tiež som bola niekedy podobna ako ty, ale časom keď to začali ľudia okolo zneužívať, a v podstate som tým išla sama sebe, tak som to začala redukovať. Nastav si svoje vlastné hranice a dodrzuj ich. Pamätaj, ľudia si k tebe dovolia len toľko, čo im sama dovolíš.