Som mesiac po rozchode a mám úzkosti

Dobry vecer, som mesiac od rozchodu a som uplne v …
mam hrozny spanok, uzkosti, neviem sa radovat, nic ma nebavi.. dojde mi, ze zivot nema zmysel.
Myslela som si, ze tento pocit prejde ale zatial nic. Neviem ako dlho trva dostat sa z rozchodu, viem, asi je to individualne ale takto dlhdobo nie som schopna fungovat a zit, lebo je to iba prezivanie.
Viac o rozchode, aby ste pochopili preco som totalne zlomena - chodili sme spolu rok, prvy pol rok pekny (klasika), potom prislo byvanie - prve hadky a vtedy uplne otocil, aj po zmiereni byval chladny, pesimisticky ci to ma vobec zmysel a to ma ubijalo
Snazila som sa, vysvetlovala, ze vztah nie je len o tom peknom a ze je to prirodzene, ze pridu nezhody ale nepomohlo.. hadali sme sa, vycitali si veci, ja som sa citila nemilovana, pochybovala som o sebe a cely vztah isiel postupne do … Dostal ma az do takej situacie, ze som si povedala ze hrdost mi je prednejsia a rozisla som sa s nim.
Vratila som sa k rodicom, prvy mesiac som bola na tom podobne ako teraz, po mesiaci sa mi vyskytlo nieco nove.. novy chalan, trocha som sa buchla aj ked to neslo hned len tak. Zacali sme spolu spavat, stretavat sa, chodil za mnou do prace (chodil tam aj pred tym), vyskytla sa mi moznost ist do prenajmu do jednoizboveho bytu za par korun tak som to zobrala, novy impulz, laska, byvanie.. risovalo sa to dost dobre.. presli dva mesiace, nebola som uplne z toho vonku, stale sme sa s novym objavom stretavali, zacala som byt prerabat a v tom sa objavil byvaly, chcel sa vratit, prosil, pisal dlhe spravy, bol na tom psychicky zle a mne ho bolo luto. Viete, take tie reci typu - nikdy som nedostal druhu sancu. Hlava a vlastne vsetci mi vraveli - kasli nanho ale niekde v srdci, niekde hlboko v srdci som ho stale milovala a kedze sa nic take nestalo, neublizil mi, po rozchode mi aj pomohol tak som mu ju dala. Rolu hralo aj to, ze novy objav bol o 10 rokov starsi, mal vlastny dom a to mi vadilo, uz by som nikdy nechcela byvat “u niekoho” a nakoniec aj to, ze som si s byvalym rozumela celkovo viac a boli sme si blizsi. Prisili mesiace kedy sekal doslova dobrotu.. dokonca aj to, co som po nom nechcela tak spravil. Ale viete ako to tak byva, casom na vsetko zabudol, po roku ma poslal v hadke do p… , zrazu uz zacal sklonovat rozchod, jeho vybuchy hnevu boli horsie a horsie a povedala som dost. Rozisla som sa s nim a aj ked viem, ze som spravila dobre tak mam pocit ze uz nemam preco zit. Byt som samozrejme po case co som sa vratila k nemu opustila, veci predala.. a tak som opat u rodicov, bez lasky, bez byvania, sama a ten clovek ma tak neskutocne zlomil ze proste neviem ci viem este ist dalej..
rozmyslam nad psychologom ale neviem si absolutne predstavit ako to prebieha, ako vlastne zacat.. :(