Som klbko nervov - asi zbytočne
Vždy mi vraveli, že som empatická a vnímam, čo sa deje s ľuďmi. Netvrdím, že som sa občas nemýlila. Sú ľudia, pri ktorých presne viem, čo sa v nich odohráva. Nebudem popisovať celú situáciu, ale - niekto mne veľmi veľmi blízky prežíva isté veci, má tajomstvo a ja som na to prišla. Ani táto osoba nechcela vedieť ako - pozná ma evidentne, ja ju. Problém je, že bojujem s dvoma pocitmi - na jednej strane pocit, či sa daná osoba hnevá, že som prišla na jej tajomstvo /ehm, nie, nikomu neublížila, nič trestné 😀 / a s tým, že keďže to musím držať v tajnosti, nemám s kým prebrať to, ako sa cítim - aký tlak prežívam, keď sa daná osoba v mojom okolí spomenie a ja viem, ako to naozaj je. Poviete si možno, akú p...vinu tu táto baba rieši, ale toto je môj problém - nechcem zradiť ľudí, klamem kvôli nim, držím ich tajomstvá a na mňa to nepôsobí dobre.
Kedze ten clovek ocividne nechce aby si to vedela, tak sa tvar ze nevies a neries cudzie problemy
Ak sa spomenie ta osoba spomenie, tak sa tvar rovnako, ako keby si to nevedela. Nikto Ta podozrievat nebude. A ta osoba o ktoru sa jedna- tak ta sa moze hnevat kolko chce, nemozes za to, ze si na jej tajomnstvo prisla, teda, samozrejme, ak nemas za usami. Ja tak viem vela veci ale, ak som slubila to drzat v tajnosti, tak to dodrzujem. Moje svedomie je ciste, tak nemusim mat zle pocity.
tvár sa že nevieš o ničom...
Tak sa prestaň hrať na mentalistu a staraj sa o svoje veci/ problémy.