Som 3 týždne po rozchode

Ahojte
Chcela by som sa vyrozprávať a počuť Váš názor.
Som po rozchode necelé 3 týždne a nejako sa z toho neviem dostať. Bol odomňa starší o 10 rokov a bola som jeho prakticky druhá baba ktorú predstavil doma, prvú pred 10. rokmi .. dovtedy mal len také romániky, pretože mu vraj žiadna nesadla ale vždy to boli o dosť mladšie baby. Na začiatku bolo všetko fajn. Dali sme sa do vzťahu pomerne rýchlo aj keď som mu hovorila, že by sme sa mali dlhšie spoznávať načo mi povedal, že si je isty že chce byt somnou lebo dlho nestretol človeka, ktorý by mu pasoval tak ako ja.. Ja som sa samozrejme zaľúbila veľmi rýchlo, nakoľko sa ku mne choval ako nikto predtým. Ešte spomeniem, že mi na začiatku vzťahu povedal, že je veľmi dominantný a či viem ísť jeho cestou čomu som zo začiatku neprikladala nejakú váhu lebo som vôbec ešte netušila čo to tá jeho cesta znamená . Prvých pár mesiacov super, hotová rozprávka. Potom ale začali prvé nezhody.. kvôli veciam čo by sa kvôli nim normálny človek nehádal.. ale on za všetkým videl konflikt.Začalo mu vadiť, že bývam občas v spoločnosti ticho keď nemám čo povedať, že niesom pedantná keď si neodnesiem pohár, keď som náhodou niečo zabudla tak sa na mňa nedalo spoľahnúť, že som moc citlivá a sentimentálna , vadilo mu niekdy, že som ho objala ráno a alebo ho nasralo aj to keď mi niečo povedal a ja som mu protirečila z toho išiel vypeniť ..a milión vecí. Vždy si našiel niečo, čo mi vyčítal.. pritom somnou nikto nemal nijaký problém vždy mi ludia hovorili že som práveže až moc dobrá .. Bolo to také na obdobia .. keď som neurobila nič čo mu vadilo bol super .. akonáhle som spravila niečo, čo ho nahnevalo vyčítal mi aka som a ako by som sa mala zmeniť aby som bola lepšia že nemôžem byť taká , že on tu bude pre mňa a pomôže mi a ja už som z toho bola taká v rozpakoch, že som vážne uverila, že všetky tie veci čo mi vyčítal sú pravda a začala som veriť viac jemu ako sebe .. stále som sa z niečoho obviňovala a snažila som sa robiť všetko tak aby bolo všetko fajn a ja som sa strácala viac a viac a mohla som urobiť hoci čo, vždy si našiel niečo čo mi mohol vyčítať ale on si chybu nikdy nepriznal .. začal naznačovať že mám hrubé stehná či na nich nemôžem popracovať, že sa mu páčia čiernovlásky a umelé mihlanice, že by som sa mohla obliekať viac vyzývavo a mne to už išlo tak strašne cez rozum, že som si neuvedomovala čo mi spôsobuje. Myslela som, že ma má rád že mu na mne záleží a snaží sa mi pomáhať.. dokonca mi kúpil aj auto s tým, že veď budeme spolu môžem mu ho môžem splácať ako dlho budem chcieť aj keď som mu hovorila že ho od neho nechcem ale vedela som, že keby ho odmietnem bolo by zle .. ja som ho mala veľmi rada a mala som tak pomotanú hlavu, že som si to čo mi robil začala uvedomovať až po rozchode.. Dokonca mi ešte vyčítal že som ako moja mama, že mám rovnakú povahu a ovplyvňujú ma, že som na ňu moc naviazaná a nikdy sa nikam nepohnem ak budem takáto.. a keď si povie hneď jej idem pomáhať .. pritom on robil to isté , skoro všetky tie veci čo mi vyčítal že robím zle on robil to isté.. zašlo to až do štádia, že som navštívila psychológa, pretože si myslel že by mi to pomohlo ale aj tak som mu nevolá dosť dobrá lebo stále si na mne niečo našiel.. prišiel prvý rozchod, vraj lebo mu nerozumiem s neviem čo on chce a mám inú povahu ako on .. bola som na tom veľmi zle .. po týždni sa ozval že sa chce porozprávať a ja som sa snažila tváriť že som s tým v pohode len aby nevidel že trpím .. načo mi povedal že by sme to mohli vyskúšať že on sa somnou ani nechcel rozísť že bol len nahnevaný ale že ho zarazilo a ranilo, že som to tak rýchlo vzdala a nesnažila som sa to zachrániť.. a vlastne otočil to cele tak že on mi dal druhu šancu aby som sa zmenila .. prvý týždeň fajn .. ja som sa snažila ako som vedela on “tiež” ale potom znova hádky pre úplne banality (zobrala som si fľašku za pomoc keď on povedal aby som ju nebrala) alebo sa nahneval že som u nich na oslave nebola dostatočne výrečná ako chcel .. rozišiel sa somnou znova že už vraj nevládze že som veľmi dobrá ale nehodime sa k sebe a že neviem čo on chce a nerozumiem mu, že nazacistku som bola veselá a teraz je so mňa kopa nešťastia .. a ja samozrejme som to nechcela nechať tak myslela som že dostal znova nejaký jeho strih že idem sa snažiť kebyže mi to naposledy vyčítal že som to vzdala .. týždeň som sa to s ním snažila vysvetliť ale vraj to už mám nechať tak že on ma už neche .. ja som tomu nerozumela… nechápala som prečo čo stále robím zle.. popri mojom zamestnaní som robila aj uňho v práci a pomáhala mu vždy keď som mala voľno ale aj tak zle .. obviňovala som sa ešte týždeň po rozchode že všetko kvôli mne .. ale časom som nad všetkým začala premýšľať, či nejaký problém nemá on so sebou, lebo sám nevie čo chce nie ešte aby som ho chápala ja .. totálne mi pomotal hlavu .. rodina mi už dlhšie hovorila že som ostala iná a nevedeli čo sa somnou deje lebo som im nič nehovorila.. ostal so mňa úplne iný človek.. celý rok som si nevšímala tie červené vlajky že je niečo zle, že ma chcel zmeniť. Teraz ma ešte stále prepadáva pocit, že za to môžem.. aj keď viem, že to v hlave nemá asi úplne v poriadku na to koľko má rokov a nebol doteraz schopný mať normálny vzťah. Občas mi začne chýbať a začnem si všetko vyčítať.. ale potom si vzpomeniem na všetky tie scény a veci čo mi vyčítal a skôr mi je blbo z toho ako som mohla byt tak hlúpa a nevidieť to.. už som s tým bola ako tak v pohode ale ozval sa mi a chcel vedieť čo mám nové a ako sa mám .. viem ze už somnou byt nechce ale ako keby ma chcel mať stále pod kontrolou a naďalej sa snažiť “vychovávať ma”. Bijú sa vo mne pocity či to somnou myslel vážne a zistil že to nepôjde.. alebo sa ma len od začiatku snažil zmanipulovať a pretvoriť si ma podľa seba a držať si ma na krátko a keď videl, že to nejde tak vycúval. Tvrdil, že sa snažil.. ale iba čakal kedy budem podľa jeho predstáv a celú dobu vlastne nevedel či chce byť somnou .. Máte skúsenosti s takýmto správaním alebo zažila ste niektorá takýto typ manipulácie ? Ja som bola predtým vo vzťahu 5 rokov ale tento rok s ním mi zobral tak veľa zo sebavedomia a o psychike ani nehovorím .. zároveň mi odľahlo, keď som si to uvedomila ale aj tak ma prepadávajúcej pocity, že za to môžem, pretože to vlastne cele otočil pri rozchode na mňa že to nešlo lebo ja som sa mu nevedela prispôsobiť a nevedela som ho pochopiť