Samota s mužom - aj bez
Ahojte, idem sa len asi vyrozprávať a možno po názor, radu či som už ja fakt není normálna alebo čo robím zle , lebo ja už neviem.
Môj manžel je vodič z povolania, máme dve deti, jedna 10r druhá 1r... Sme spolu už 12 rokov .. už to ale trvá dlhšie , nie len teraz ale teda teraz to na mňa tak viac dolahuje - tá samota , bez neho, mám muža aj nemám 🙈 som už niekedy zúfalá z tej bezmocnosti ako mi to všetko pekne s ním chýba... Vzťah máme práveže dobrý , sem tam nejaké nezhody ... Len teda ide aj o to, že zrejme všetko robim zle 🤷🏻♀️ manžel má toho naozaj na krku dosť, prerábame dom, platíme úver atď atď naháňa sa za peniazmi aby nám to pokrylo všetko, + práca okolo domu, + oddych aby trošku vypustil paru z práce a neprenášal to domov ... Lenže kde sme mi dvaja ? 😑 Mne to naozaj chýba ... A veľmi... Ja mám čas len keď mi dieťa večer zaspí na to aby som sa vedela venovať jemu a on ten čas využije niekedy na to aby šiel na ryby sa odreagovať ... Príde domov no ja už spím lebo som unavená a dieťa skoro vstáva potrebujem spať a takto ujdu tie 2 3 dni čo je doma a nič z toho ani nemáme , len to , že je doma... Keď je preč, chybame si veľmi , stále.mi vraví ako má veľmi miluje ako mu strašne chybame a už keď cestuje domov ako sa na mňa veľmi teší ale keď je doma tak je všetko ostatné dôležitejsie... A samozrejme áno, ja rozumiem a chápem to, že práca okolo domu sa sama neurobí , a keď on nepôjde vypustiť paru tak to bude len horšie ale naozaj ... Kde sme mi dvaja ? Veď ako môže fungovať vzťah keď sa jeden druhému nevenujeme... Jemu sa nepáči na mne , že si to plánujeme kedy budeme spolu spať ... No áno pretoze ja mám cas na neho večer keď mala zaspí ... Cez deň nemám čas na to ... Vraj beriem všetko strašne vážne, neviem nič obrátiť na srandu, vraj ma žiarlivosť zabíja (keď niekam ide tak , že sa spýtam kam a kedy príde a to preto, lebo chcem byť s ním , pre nič iné , tak on to berie tak, že strašne žiarlim, že ma to zabíja ...) že tlačím na veľa vecí... Že veľa veci nemôže urobiť tak ako chce (okolo domu) lebo to odkladá aby teda mi vyhovel a bol aj s nami ... Že on nás strašne miluje, chce byť aj somnou ale nevie ako to všetko zvládnuť áno JA TO VSETKO CHÁPEM.... ALE zas napíšem to isté .... Ako môže náš vzťah ísť dobrým smerom keď ho nijakým spôsobom nevieme posilniť??? vážne neviem už čo mám robiť aby bol spokojný s tým aká som, asi sa mám prestať pýtať , prestať mu vravieť či večer budeme spolu, proste asi mať na háku lenže ja to neviem, strašne ho ľúbim a iného chlapa nechcem .... Lenže ja už naozaj neviem či to ja som debil a chovam sa ako decko alebo čo ? Fakt sa cítim ako tá na ktorú len ak zvýši čas ... S deťmi má tiež krásny vzťah , milujú ho, tešia sa na neho, aj mi dvaja máme krásny vzťah ( ľúbime sa ako pubertiaci , stále sa bozkávanie pri každej príležitosti a mojkame a tak ... ale proste to není tak ako chcem ) nestačí mi to .... Potrebujem s ním viac času lebo ja som psychicky z tej samoty fakt už biedne, bojím sa že skončím na liekoch ... Keď odchádza do roboty na ten 1,5 týždňa cca tam ja celý týždeň len prežívam a čakám kedy príde domov akoby to mali byť zakaždým Vianoce, čakám akoby malo prísť niečo veľké .... A takto to je zakaždým ... A keď je už doma tak je to všetko úplne na hovno s tým časom a zadelovanim... A potom zas do roboty a ja zas čakám, za ten 1,5 týždňa som úplne nemožná, porobim si doma , navarim ale ísť von s tým dieťaťom sa mi rovná smrti ... Nechce sa mi, nemám náladu, nemám chuť na nič, som smutná ... Nemám žiadne kamarátky (sťahovanie ) a v dedine kde bývame tak to radšej sa stranim tých falošných ľudí lebo to je jedna katastrofa .... Rodina absolútne nepripadá do úvahy a sama s deťmi kde pôjdem 🙈 nemám žiadny koníček čo mi dobíja baterky v mojom prípade mi dobíja baterky to že má prísť manžel domov a som s ním , nič iné len to , lenže nieje na to čas aby sme boli spolu tým pádom ma chytajú depky .... Keď mu niečo poviem, tak mi povie, že on vie že to tak je a tiež ho to trápi ale , vieme prečo to robíme aby sme mohli toto predať (prerábame starší dom a chceme ho predať ) a odísť preč stavať odtiaľto cca do 4 rokov to chcem zrealizovať ... Ale aj napriek tomuto všetkému mi strašne chýba a ja neviem ako mám proste prejsť cez to ... Som zúfalá ... Ako vyvolať zas v ňom ten záujem ? Nehovorím, že nemá záujem ale aby sa chcel sám venovať viac ? 😑
Máte to moc komplikované. 2 deti do toho prestávba domu a neskôr stavanie ďalšieho. Kedy si chcete užiť deti a seba? Ja sa na jednej strane tvojmu mužovi nečudujem, že potrebujete vypnúť, no na druhej zobrali ste si toho na plecia zbytočne veľa. My sme s mužom obaja rybári, keď ide na ryby sám (ja mám aj iné koníčky), tak sa vždy aspoň približne dohodneme kedy príde. Podľa mňa sú najlepšie rybačky v noci. Môj muž ide teda väčšinou podvečer a ráno sa vráti, pospi si, naobedujeme sa a máme čas na deti. Sme spolu 20 rokov a teraz máme druhé mimi. Pri malých deťoch ide vzťah trochu bokom, no musíte sa obaja dohodnúť, naplánovať. Ak muž chodí cez deň na ryby, tak si môžete zobrať deti a urobiť si občas z toho celodenný program. Dieťa môže spať v kočari, druhé si môže zobrať knižku, prípadne mobil a vy si môžete aspoň pokecať a strávite čas všetci spolu.
@kajda2211 z môjho pohľadu "stareny" to dosť prežívaš. chápem ťa, ale je to prehnané. vieš si predstaviť, žeby to bolo presne takéto, ale nemali by ste ešte ani spoločné deti? je kopu párov/rodín, ktoré kvôli takejto práci manžela/otca žijú život, aký opisuješ. ale tie ženy sú šťastné, že je to tak, ako to je, ak je to také, ako ty opisuješ v príspevku. veď celý príspevok je o tom, že muž chápe, rozumie, vie, stará sa o vás.... čo viac ešte chceš? asi robí tú prácu, ktorú robí, lebo vie prečo, že? prípadne sa môže zamestnať na SK za polovičný plat a budete kŕkať o peniaze... plus vaše deti.... vekový rozdiel. 10 rokov a 1 rok. obrovský. musíš rátať aj s tým, že pri ročnom dieťati je život komplikovanejší. keby ste mali 10 a 8-ročné dieťa, už by to bolo jednoduchšie - to trávenie času spolu, ako manželia, ako pár. z nejakého dôvodu ste mali dieťa s rozostupom až 9 rokov, tak teraz musíš počítať s tým, že ešte nasledujúcich cca 4-5 rokov to bude také všelijaké... ale podľa tvojho opisu je tvoj muž milujúcim manželom a otcom, tak si to váž a uľahči mu to tým, že budeš k nemu milá a láskavá. to, čo robí, robí pre vás všetkých. a deti podrastú, peniažky sa zarobia, úvery sa splatia a život bude krajší, len to chce čas a trpezlivosť. a samota? s mužom či bez? neexistujú video hovory? aspoň na pár minút denne? volajte si takto. nech sa aj vidíte, podporte sa navzájom, povzbuďte sa. ver mi, že nie ste žiaden "stratený" prípad... držím palce, aby vám tie nasledujúce roky utiekli ako voda a aby ste mali na seba viac času. len musíte byť naozaj obaja veľmi trpezliví.
Pracuj na sebe, na svojej vlastnej osobnosti. Z tvojho prispevku az krici, aka si na muzovi zavisla, mne by toto tvoje spravanie riadne liezlo na nervy. Ma ta rad, stale sa bozkavate, robi pre vas prve aj posledne. A tvoja reakcia? Vycitas mu, ze nie je s tebou. Co sa ma rozdvojit? Si so svojim vlastnym zivotom nespokojna, dieta ta vycerpava a kamaratky nemas. Cely tyzden cakas len na muza. Buduj si zivot trochu aj bez neho, nechaj ho dychat.
@kajda2211 ...ja milujem čas sama s troma deťmi a byť sebe sama pánom. Ideme kam chceme, robíme čo chceme, aj dovolenky si vieme užiť sami, už od bábätkovskeho veku, milujeme knižky, spoločenské hry, cyklistiku, turistiku, aquaparky, dieťa do nosiča, cyklosedacky a môžete vyrazit...a som rada keď zaspia, že mám večer čas na seba 🙂 pre mňa to má samé pozitíva. Máš muža ktorý vás zabezpečí, postará sa o vás, necháva ti priestor, môžeš sa naozaj venovať čomu len chces, a hlavne sebe. Ja som na materskej zistila že milujem maľovať, po večeroch je to pre mňa relax, naozaj to zbožňujem, dorobila som si na materskej štátnicu z jazyka, za čo som na seba naozaj pyšná a aj druhú vysokú školu, lebo som sa rozhodla úplne zmeniť svoje pracovné zameranie. Rada si prečítam v klude knihu, pokecáme s kamoškami, aj sa vieme dohodnúť a s deťmi spolu sa stretnúť,... Predstav si žeby tvoj muž jedného dňa s vami nebol, odíde od vás z nejakého dôvodu, alebo sa mu niečo stane,... pre teba by to bol koniec sveta. Nemôžeš svoje šťastie a spokojnosť stavať na druhom človeku. Užívaj si čas sama so sebou a hlavne so svojimi deťmi. Sú malé len raz keď ti vyrastú už čas nevrátis. Nehrozí aby ťa unavovalo chodiť von s ročným dieťaťom, veď to sú najkrajšie prechádzky, kým sú male. Zmeň pohľad na vec a skús sa trochu inak vnútorne nastaviť a budeš spokojnejšia. Akákoľvek závislosť je zlá a aj ta na partnerovi.
@kajda2211 ved je to len obdobie, teraz ma druhe dieta rok tak musis viac okolo nej behat. Ked ste mali jedno dieta, bolo to lepsie? Vtedy si to takto neprezivala? Miesto toho trpenia si uzivaj cas s malym dietatom, lebo to rychlo prejde, pojdes do prace, dieta do skoly. Skus byt vdacna za to, co mas.
Načo prerába dom, ktorý chcete predať? Nech si ho prerobí kupujúci. Neverím v to, že na ňom toľko zarobíte, aby sa to rovnalo vynaloženej energií a času.
Pri prvom dieťati ste boli viac spolu ako pár? Ty chceš extrémne veľmi byť spolu a on to ani nepotrebuje. Pre Teba je čas s ním veľká priorita a pre neho to toľko neznamená párovo. Rozdielnosť priorít vo vzťahu.
@kajda2211 ahoj. Tiež si myslím, že si veľmi na manžela fixovaná. Už len to, že nemáš na nič náladu, a že ťa nebaví ísť s dieťatkom von hovorí samo za seba. Píšeš, že sa pri každej príležitosti bozkávate a mojkáte. Čo by mnohé za to dali, keby mali čas aspoň na toto. Ja som rada, keď si s mužom nájdeme na seba pár minút aspoň raz za týždeň. Áno, tiež mi občas chýba čas, ktorý sme mali na seba, ale s deťmi rada idem von, viem sa odreagovať aj inak, napr.pri dobrej knihe, keď sa inak nedá. Môj manžel je tiež vodič a je takmer nonstop v práci. Snažím sa mať pred sebou tú vidinu vlastného domu, pre ktorý tak veľa pracuje.
Si doma s dieťaťom, teraz jebto najťažšie l, čo sa týka samoty, ale raz pôjdeš do práce a zase to bude lepšie. Budeš sa stretávať aj s inými ľuďmi a nebudeš 24/7 s dieťaťom. Plus, ideálne nájsť si kamošku.
@kajda2211 Si na ňom veľmi závislá, to nie je dobre. Nájdi si kamarátky, alebo sa prihlas niekde na plávanie, cvičenie s deťmi, proste čokoľvek, aby si mala niečo kde stretneš ostatné mamičky. Rodinu neviem prečo nemôžeš navštíviť, asi nemáte dobré vzťahy? Ale akože s nikým? Súrodencov nemáš? Nejakú starú kamošku nemôžeš navštíviť? Okrem toho, keď príde muž, tak sa dohodnite, že pôjdete niekam vy dvaja, deťom zaplať opatrovateľku. Prerábať starý dom je nekonečná práca. Potom zase sťahovanie, zase nebudeš nikoho poznať, zlé ste si to naplánovali. Radšej by som kúpila byt v meste, kde to poznáš a budeš mať kamarátky. Mám pocit, že u vás všetko podľa muža ide a tebe to vôbec nevyhovuje. Treba sa ozvať.