Ahojte. Verim, ze dostanem triezvejsi pohlad na vec, ako mam ja sama. S partnerom sme pred dietatom boli najlepsi, kamarati, milenci, butlave vrby, vsetko sme robili spolu, zdielali nazory, pocity, kamaratov. Po prichode dietata sa vztah nastrbil (dieta sme planovali) lebo on chcel stale viest ten zivot ako pred babom. Neskor to pochopil, venoval sa nam, urovnalo sa to. V poslednom case sme sa odcudzili. Neviem kedy to zacalo, ani dovod. Uz si nemame co povedat, nezaujimame sa o seba navzajom, uz je mi aj jedno, ako sa mal v praci, jeho nezaujima ako sa mam ja, nerozpravame sa o pocitoch, lebo vela krát to skoncilo tak, ze kazdy si hovoril svoje a nedokazal sa vcitit do mna. Rozpravame sa uz iba o dietati, on sa zaujima, venuje sa dietatu, co ma velmi tesi ale zaroven sa citim osamelo. Sex mame iba ked je cas, ziadna romantika, ani city, iba pudy. Premyslam nad rozlucenim s tym, ze viem, ze sa budeme stretavat kvoli dietatu. Aj napriek tomuto viem, ze mi bude chybat. Mozno ho este niekde v hlbke srdca lubim, ale neviem ako to dalej urovnat. V partnerskej poradni nam neporadili. Mozno ma uz nelubi a je so mnou len kvoli dietatu. Myslite, ze to este vieme urovnat, aby sme ostali kompletna rodina? Alebo pocuvat hlavu, ktora vravi odid? A co ak ostanem sama, pretoze iny chlap nebude chciez zenu s dietatom?
kolko rokov ma dieta? tie prve roky vedia byt zaberak. ja by som to este skusila riesit parovou terapiou (mozno inde ako ste boli, nie kazdy psycholog kazdemu sadne), hlavne ak nevies, ci ho este nahodou nelubis.
@ckocka odhliadnuc od toho, ze budem isty cas v stave, kedy si budem prehravat cely nas vztah a prist na to, kedy a preco sa to pokazilo, z ktoreho verim, ze sa dostanem ked situaciu prijmem, tak v ničom. Takze som si odpovedala…
@deedol bude mat rok. Mozem skusit navrhnut mu to. Ale to musim najprv vediet, ci ma este vobec lubi on, aby to malo zmysel. Po tom co dokazuje si myslim ze nie.
Myslím že také odsúdzenie príde niekoľko krát za vzťah a dá sa to napraviť. Pre to dieťa nie je nič lepšie ako mať oboch rodičoch ktorí sa majú radi. Treba bojovať.
Skúste si prečítať o terapií pevným objatím. Jiřina Prekopová bola veľmi dobrá psychologička a má aj pár kníh.
V žiadnom vzťahu to nie je ideálne. Skôr či neskôr prídu problémy, myslím, že ešte je skoro lámať palicu nad vašim vzťahom. Dôležité je tie problémy ustať a rozprávať sa, keď sa nejaky problém vyskytne. Môžte vyskúšať terapiu aj u iného psychológa.
No nie je to už také ľahké ako kedysi však? Už to nejde tak automaticky, teraz sa už treba aj snažiť zachrániť vzťah. A keď poviem snažiť, tak myslím veľa sa pýtať a veľa dávať a nečakať odozvu, ta odozva bud príde alebo nepríde po čase. Ked nepríde budeš vedieť, ze je koniec a ked príde, tak sa vzťah môže znova začať budovať.
Určite je to krátky čas aby si lamala palicu... Je to len rok co ma dieťa,(pre mňa naj náročnejšie obdobie a to mame dve) a ono potrebuje oboch rodičov. Pozri si super ze si si to všimla a uvedomila, no teraz máš väčšiu zodpovednosť za vás vzťah, viac ťahať, budovať, neočakáva hneď späť... Pochop zee na rozhovory o pocitoch musíte byť obaja ôk, v pohode atď ale keď vám to xykrat naruší dieťa vlastne ani nevieš o com ste sa bavili a chcete sa baviť... Je to zmena, aj pre teba aj pre neho aj pre vás... Hľadaj co vás spája nie čo rozdeľuje... Chápem ze sa cítis sama, nepochopenia... Tak zapracuj. Ten co chce si nájde cestu ako to urovnať... Aj ja to zažívam pri dvoch deťoch a rôznych situáciách z muzovej strany, robota, financie.. Prepáč ale v živote sú horšie veci, problémy.. Ak ta položí toto co budeš robiť neskôr? Život zvlášť s deťmi nie je ružová záhrada, iddel, šťastné obrázky rodín... Deti sú previerka vzťahu.. Bud to dáte a upevnia vás alebo ste slabí a rozbiju vás.. Vaše deti..
@elisebah91 preco som ja ta, co to ma viac tahat a budovat? Citim sa uz beztak na vsetko sama okolo domacnosti a dietata, kedze on je vacsinu casu v praci, cez tyzden chodi spat s malým kedze vstava skoro ráno a ked konecne nepracuje, uspi maleho a ide von, aby trocha pretrhol tu tyzdennu snuru; doma-práca.
Zase jedni mladí čo si myslia že láska bude fungovať aj bez skutkov lásky. Ona dlho tak funguje, ale keď sa zdroje vyčerpajú príde smutné prekvapenie že čo sa to so mnou alebo s ním deje. Asi aj ty k nemu necitis to čo pred tým. Keď vidím krásnu ženu s úspešným mužom vidím tam vždy riziko že jej laska žije z jeho úspechu a jeho z jej krásy. Treba aj dávať nie len brať.
Základ je si uvedomiť že je to normálne a nič hrozne sa nestalo. Ste zdraví ste spolu akurát nejaké tie prijemne pocity ktoré každý chcete samozrejme pociťovať nie sú. Čo urobiť preto aby prišli? Robte skutky lásky aj keď necítite pocity lasky. Laska nikdy nezanikne ak ste sa mali radi je to tam. Hovoríš že sa ho nespýtaš ako sa mal v práci. Tak sa ho na to spýtaj. Začni prvá. On ti nekúpil kvietky? Tak nech ti ich kúpi. Pred tým ste zdieľali svoje pocity a názory? Tak ich zdieľajte aj teraz. Ono vtedy to šlo lebo ste mali v sebe pocity príťažlivosti. A pôjde to znova keď ich získate. Ale bez skutkov neprídu. Treba sa prinútiť. Aj ty aj on. Tie pocity prídu neskôr a prídu pomaly. Už to nebude ako prvé rande. Ale po čase zistite že sa znova milujete a tá príťažlivosť tam je. A bude stabilnejšia a trvalejšie. Sex vam ešte funguje hoci je taký bez lasky a romantiky. To ste na tom dobre. Urobte si romantiku pred tým. Bude to smiešne aj trápne ale urobte to. Donúťte sa. Vasa povinnosť sa nie je starať len o dieťa ale aj o vzťah. Teda o seba navzájom a o intimitu. Dať sa tomu druhému. Dávaš sa mu? Dáva sa on tebe? Nie? Tak začnite. Po čase sa to bude zlepšovať. Nemáte žiadne škvrny na vzťahu ako nevera alebo niečo čo by potrebovalo odpustiť. To je dobre. Je to “iba” odcudzenie. To rozchodíte. Len treba začať niečo robiť.
hovori sa taka fraza, ze prvy rok je najtazsi. samozrejme, nie vzdy to tak je, ale napr. u nas to tak bolo (hlavne kvoli fyzioterapii vojtovkou po tazkom porode a stresov okolo toho). potom to uz bolo lepsie. teraz ma maly 3,5r a stale to nie je lahke (obdivujem maminy, ktore zvladaju 2-3 taketo male deti, mne to s takou lahkostou nejde 🙂), ale uz je to fajn.
drzim palce, aby ste to vyriesili tak, aby ste s tym boli vsetci traja ok.
Ja by som to nezahadzovala. Je priskoro. A ako tu je aj spomenuté v inej reakcii - láska z lásky nežije, bohužiaľ.
V každom vzťahu nastanú takéto chvíle, hlavne sa nenechať nimi zaskočiť. Pýtaš sa prečo by si mala ty zabojovať, prečo nie on. Neviem, ja sa vždy snažím začínať od seba, aby som mala čistý štít nech sa stane čokoľvek. 🤷♀️ Dokázala by si zavrieť dvere a potom sa nepýtať samej seba či sa nedalo ešte skúsiť toto, povedať tamto trochu inak...?
Baby maju pravdu. Vas vztah sa zmenil uplne prirodzene, prichodom dietata to tak byva. Je vam luto za starymi casmi, ale prisli nove. Potrebujete cas zvyknut si a urobit si system. Nostalgia nie je dovod na rozchod. A preco mas tahat ty? Lebo si zena. Lebo z teba to vsetko vychadza, ak to ty vzdas, chlap ta bude len nasledovat. Ty si zaklad rodiny, vztahu, lasky. Ak ty tam nic nenajdes, motivaciu, dovod, chcenie, nemas co dat a na com budovat. Nejde o kvantitu ale kvalitu. Popremyslaj, este je skoro robit zavery po roku. Bezne v tomto case nastava kriza.
Myslím, že v každom vzťahu je to plus mínus takto, keď príde dieťa. Rozdiel je len v tom, že niektoré ženy sa tak upnu na dieťa, že odcudzenie s mužom nevnímajú ako odcudzenie. Vzi sa do pocitov chlapa. Doteraz si bola len jeho, vždy si tu bola pre neho, kedykoľvek a vo všetkom. Vysmiata, plná energie, nápadov, ochotná počúvať, riešiť spoločne veci. Dnes? Ledva ho pozdravís, keď príde utahany z prace, skaces okolo dieťaťa, na muža sa poriadne nemáš ani čas pozrieť. Musíš navariť, upratať, oprat a to nemáš pre seba poriadne ani 5 min (stále máš v pätách malinke). Jasne, si vyčerpaná, podráždená, muž nemá energiu ti pomáhať (ved celý deň drel v práci). Spať poriadne nespis.... Atď. Ale to ani on, aj keď to tak vyzerá. Aj on je chronicky nevyspatý, unaveny a plus na ňom je zodpovednosť utiahnuť všetko finančne. Lebo ty nezarabas, staráš sa doma o dieťa. Nediv sa, že aj on má nižšie libido. Je to normálne. Každý pár to tak ma. Len s menšími obmenami. Chce to len čas, komunikáciu. Neboj sa požiadať o pomoc a neboj sa pozrieť na vec jeho očami.
@slovakboy veľmi dobre napísané
Autorka, píšem tebe, ze by si mala dačo robiť, lebo ty si mala to šťastie a všimla si si zmenu, s ktorou sa neatotoznujes. Keby to písal tvoj chlap tak píšem jemu:rob niečo. Ako písali, skutky lásky.. Treba hľadať nové, minulosť sa už nevráti..
Kedysi boli vztahy jednoduchsie, ludia bojovali za to co mali, a pri hadke alebo takomto nejakom odcudzeni od seba hned neodchadzali, Teraz su tie vztahy viac povrchne a je asi jednoduchsie dat niekomu zbohom ako sa pokusit to napravit.
@veroniak12 áno aj ja si myslím, že dnes je doba, keď sa ti nepáči odid, alebo nie som spokojná balím kufre... Jojoj.. Kde sme sa to dopracovali... Každý vzťah má takéto krízy, ktoré vzťah posunu alebo ukončia.. My sme mali také boje, že to bolo naozaj na... Ale kto chce ten sa zaprie a dá to..s možnosťou okamžitého výsledku alebo niekedy aj výsledku po čase, rokoch...
Skúste ísť na rande, dieťa dajte niekomu postrážiť a choďte do kina, na kávu, na prechádzku, na večeru. Buďte spolu, rozprávajte sa, uvidíš, že sa váš vzťah zlepší. A nehovor, že sa to nedá. Je to dôležité, máte malé dieťa, bola by škoda sa teraz rozísť. Ale musíte sa o vzťah starať, najlepšie obaja, ale skús začať ty a uvidíš, partner sa časom pridá. Držím palce.
Aj my sme mali s partnerom aj ťažké obdobia, aj sme sa odcudzili... na začiatku vzťahu som ja po pár mesiacoch mala pocit, že už ho asi neľúbim (Keďže opadla tá zamilovanosť) ale nazahodila som to hneď, vyčkala, snažila sa a všetko sa krásne napravilo. Potom mi to zase on vrátil po pár rokoch, keď to zase u neho trošku haprovalo, keď mi povedal, že už ma asi neľúbi, že už asi ma má rád len ako kamarátku. Nevzdala som sa ani vtedy, zamakala som po všetkych stránkach a áno, bola som to ja, ktorá som sa snažila - ale zistila som, že sa to vyplatilo. A že všetko čo som do toho vzťahu dala, sa mi vrátilo! Nikdy by som nemenila, neľutujem ani jednej preplakanej slzy. Teraz sme najštastnejsí manželia (a to sa partner nikdy nechcel pôvodne ženiť 🙂 ) a neviem si predstaviť lepšieho človeka po mojom boku. A viem, že prídu problémy a že to nebude vždy ružové, ale viem, že sme postavili vzťah na pevných základoch a že tie problémy, ktoré sme mali nás len posilnili a posunuli ďalej. naučilo ma to, že sa netreba hneď vzdávať a treba vydržať. Treba ale začať od seba. Odhodiť pýchu, a tie reči prečo sa mám snažiť ja... Keď chcem štastný vzťah, štastnú rodinu a oboch rodičov pre svoje dieťa, musím to aspoň skúsiť. Rok je krátka doba. Najmä keď máte dieťa. A nájsť vhodného partnera nie je také ľahké. Ja som ho hľadala 15 rokov a to som bola single a bez záväzkov. Rozhodne by som nehádzala tak rýchlo všetko za hlavu, nezaslúži si to ani jeden z vás, a to dieťa už vôbec nie.
@cecilia29 súhlasím, len na to aby to vzťah prekonal treba dvoch, obaja sa musia snažiť, chcieť to, treba sa o tom otvorene pozhovárať aby sa niečo zlepšilo k lepšiemu 🙂
Vlastna skusenost: uz pocas tehotenstva sme sa zacali odsudzovay, po narodeni syna sa to zhorsovalo...tiez som verila aj s manzelom, ze je to len obdobie, ze je to proste vela a napravi sa to...nenapravilo....bola to aj moja aj jeho chyba, ale ostali sme stat ako spolubyvajuci bez akejkolvek vasne, citu medzi nami...a teraz sa rozvadzame...cize moja rada, rychlo sa spamatajte, robte nieco kym este medzi cami nieco je, lebo ta priepast sa bude len zvacsovat :(
V čom to bude horšie ak zostaneš sama oproti terajšiemu stavu?